Pochádza z ôsmych detí. Jej otec musel narukovať do vojska v 1. svetovej vojne. tam ho ťažko zranili a tak sa matka A. Kunovičovej starala sama o deti. ,,Práve to dodalo aj našej mame silu, a preto sa dožíva takého krásne veku,“ hovorí syn Emil. Na oslave, ktorú jej pripravili na Mestskom úrade v Leopoldove zaspomínala na svoje mladé časy. ,,Veľa sme pracovali, robili sme na poli, starali sa o hydinu. Bez práce neboli koláče. Ťažko sa vtedy žilo,“ pripomína oslávenkyňa. Vždy na jeseň, keď sa ochladí odchádza do Bratislavy. ,,No hneď ako vykukne teplejšie slnko, už uteká späť. A nám len povie: je mi tu dobre, teším sa, no doma je doma,“ dopĺňa syn. Veď predsa, doma je tam, kde má svoj kútik, kde každý predmet čosi znamená.
Storočná babička si sama varí i perie. Najobľúbenejšie jedlo má haruľu – krumplovú babu. Keď je v Bratislave, tak radí synovi Emilovi, ako má variť. ,,A sú to rozličné recepty, ktoré nie sú zaznamenané ani v kuchárskych knihách,“ dodáva. Oslávenkyňa úplne sebestačná. ,,Dokonca ani od mestského úradu nič nepotrebuje, úplne nás ignoruje“ zažartuje matrikárka Viera Stanová. Na oslave si zaspomínala aj na svojho manžela a syn Emil pripojil jednu veselú historku. ,,Náš otec bol na vojne v Plzni a tam pili to vynikajúce pivo. Po rokoch som sa dostal na služobnú cestu do prahy a tam som si povedal, že ho poteším. Nakúpil som plzenské a priviezol domov. Hovorím otcovi, že si zaspomíname na jeho vojenské roky a vytiahol som fľašky. Otec si odpil a hovorí: Je to dobré pivečko toto plzenské, ale fraštacké je fraštacké...“
V súčasnosti sa babička Antónia Kunovičová teší zo svojej štvorročnej vnučky Ajky. Naša redakcia jej želá veľa zdravia a ešte mnoho narodeninových osláv.
Rasťo Piovarči
foto: autor