* Od roku 1993 sa rozvíja na Slovensku Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti, ktorého ste autorkou. Pred štyrmi rokmi sa do neho zapojila aj Trnava. Aká je situácia v rámci Slovenska?
- V školskom roku 2005/2006 pracuje podľa projektu na Slovensku 25 základných škôl, kde sú triedy pre nadané deti od prvého po deviaty ročník. Celkove je do projektu zapojených 2300 žiakov, z toho v Bratislave 515. V Trnave teraz končí prvý cyklus pre I. stupeň, od budúceho školského roku ideme pokračovať na 2. stupni formou normálneho vzdelávania s našimi nadštandardnými učebnicami.
* Ako vnímate, že všetci rodičia sa rozhodli ponechať deti na druhom stupni tejto školy a nie preložiť ich na gymnáziá?
- Je to zaujímavý moment, že vlastne ostatní rodičia v bežných školách sa snažia čo najrýchlejšie dostať svoje dieťa na gymnázium. Práve kvalitu tohto projektu potvrdzuje, že rodičia na základe 4-ročnej práce školy, ktorú oni evidujú, zistia, že je to niečo také stimulujúce a také pozitívne, že radšej ostávajú na úrovni základnej školy, ako keby si mali vybrať osemročné gymnázium, čo je nepochybne chvála tohto projektu.
* Je trnavská škola niečím špecifická v porovnaní s ostatnými na Slovensku?
- Všetky školy musia pracovať úplne rovnako. Na to slúžia metodické semináre. Vytvorili sme už vlastne celú sieť škôl po Slovensku, takže výhodou je, že ak sa rodina presťahuje, dieťa môže voľne prejsť do inej najbližšej školy. Špecifikum je všade rovnaké. Päťdesiat percent vzdelávania, päťdesiat percent psychologického prístupu. Najmä na 1. stupni čakáme, ako deti prejavia nie konkrétny talent a nadanie, ale skôr všeobecné schopnosti. Snažíme sa ich rozvíjať a v tomto zmysle pracujú učiteľky s deťmi.
* Majú po skončení deväťročenky deti so špeciálnych tried pre nadané deti nejaké iné možnosti stredoškolského štúdia ako iné deti? Ak nie, nestráca sa zmysel projektu?
- Rozhodne sa nestráca, lebo to, čo deti za štyri alebo osem rokov získajú, je evidentne poznateľné. Princíp práce v alternatívnej škole je v tom, že deti sa učia samostatnosti, samoštúdiu, učia sa pripravovať svoje projekty, práce, obhajovať ich, Systém výučby je vlastne v tom, že nič sa im nedáva hotové, ale samé musia nachádzať riešenia. Je to tréning programového myslenia, tvorivého myslenia. kritického myslenia.
* Čo odporučíte rodičom, ktorí si myslia, že ich dieťa má naviac oproti svojim rovesníkom, že majú doma malého génia?
- Nehovoríme, že sú to géniovia. Hovoríme, že nadané deti majú istý vývinový náskok. Vedia niečo skôr, lepšie, ľahšie, rýchlejšie, to znamená, že vedia na určitej úrovni čítať, písať, počítať. Ale to, čo zmeriame testami, je vysoká, nadpriemerná intelektová úroveň. Keďže ony ju majú, tak škola je povinná ponúknuť niečo, aby pracovali na sebe zodpovedajúcej úrovni, aby v škole nečakali, kým ostatní sa naučia, čo ony už dávno vedia, resp. aby sa nezačali pomaly ale isto nudiť, lebo nemajú v škole čo robiť. Najväčším problémom je, že nadanie sa nerozvíja, ale stagnuje. Naša škola pripravila množstvo učebných materiálov, ktoré pracujú s deťmi na úrovni, na akej sa ony nachádzajú, resp. stimulujú ich schopnosti a vedomosti a ďalej ich rozvíjajú.
Keď je dieťa dobre pripravené, vie študovať aj pracovať na vyššej, náročnejšej úrovni. Pre nadané deti je dôležité, sú veľmi citlivé, až precitlivené, veľmi všetko prežívajú – pre ne je dobré, aby čím neskôr boli vystavené záťažovým skúškam. Potom na II. stupeň, alebo pri pokračovaní na strednej škole, prídu oveľa pripravenejší na toto všetko. Skoro na všetkých školách, kde je druhý stupeň, rodina radšej volí pokračovanie v rámci projektu ako gymnázium. To je v dnešných časoch, keď sa hovorí, že netreba ďalej rozširovať 8-ročné gymnáziá, pozitívny prvok.
* Aký je váš pohľad na trnavskú školu a ako hodnotíte spoluprácu s ňou?
- Trnavská škola má zatiaľ iba prvý stupeň. My hovoríme, že 1. stupeň je otvárací, a je priestorom na to, aby deti ukázali, aké sú. Tu sa neznámkuje, nepíšu sa veľmi domáce úlohy, treba rozvíjať psychologické a osobnostné faktory a učivo zvládať hravou formou. Na druhom stupni sa začína aj známkovať, hodnotí sa percentuálne, bodovo a výsledky sa transformujú do známok. Sú to o niečo náročnejšie postupy, metódy a formy práce, než s akými sa pracuje na prvom stupni. To je výhoda toho individuálneho prístupu k žiakom a zároveň zohľadňovanie osobnostných špecifík nadaných detí, čo v bežnej škole nie je možné. Treba povedať, že učitelia sú špeciálne pripravovaní na prácu s deťmi v projekte.
* Existujú nejaké porovnávania medzi školami?
- Práve teraz robíme testovanie detí štvrtých, ôsmych a deviatych ročníkov, aby sme súborné porovnanie nadaných detí v rámci projektu na celom Slovensku. Je to prvýkrát. Je predpoklad, že výsledky budú vo všetkých mestách približne rovnaké. Pretože tieto vybrané deti sú jedna homogénna skupina, v ktorej nebudú veľké diferencie.
* Domnievate sa, že v krajskej Trnave stačí jedna škola s triedami pre nadané deti?
- Určite áno. Dôležité je urobiť čo najkvalitnejší výber a nie rozširovať, vytvárať paralelné školy, ktoré by medzi sebou súťažili, kto komu zoberie dieťa. Aj v Bratislave, kde je oveľa väčší záujem, jedna škola postačuje.
Projekt je naozaj jedinečný aj v rámci Európy. Spolupracujeme s gymnáziami v Rakúsku, Česku v Nemecku, a Poľsku. Všade sa snažia maximálne podporovať vzdelávanie mimoriadne nadaných detí na úrovni gymnázií. Jedinečnosť nášho projektu je v tom, že my berieme deti od 5 rokov, ak splnia kritérium, až po maturitu. Vybudovali sme jeden komplexný, kontinuálny vzdelávací model, ktorý nám v Európe závidia. Celá sieť je dôkazom toho, že je to veľmi dobre odvedená práca a čoraz viac rodičov má o takého vzdelávanie detí záujem.
