rnavské noviny riaditeľka Detského domova v Trnave na Botanickej ulici Zuzana Bartovičová.
Mestský nájomný byt v Dúbravke bol zaťažený takmer miliónovým dlhom s penále. Rodičia, asociáli, ktorým pre zanedbávanie povinnej starostlivosti a výchovy boli deti postupne odňaté, totiž celé roky nájomné neplatili.
„Na radu bývalej kurátorky sme oslovili zástupkyňu starostu Dúbravky. Aby sme natiahli čas a deti neprišli o byt úplne, začali sme z ich vkladných knižiek posielať mestu mesačne po 500 korún. Báli sme sa tiež, že akonáhle Monika z detského domova odíde, bytový podnik ju vyhlási za neplatičku a byt stratia,“ vysvetľuje riaditeľka, ktorá sama poslancov zastupiteľstva informovala, že ide o dobré a šikovné deti, ktoré si vôbec nezaslúžia aby ich jedného dňa z domova poslali na ulicu, alebo do azylového domu...
Sedemnásťročného Dominika vzali do detského domova z Dúbravky prvého, v roku 1993. „Nerobím si traumu z toho, že som z domova. Skôr by som to bral ako výhodu. Ak poviem niekomu, odkiaľ som a on posúdi, že nechce byť so mnou len preto, tak niet šance na kamarátstvo. Ak ho toho ovplyvní, je to úplne hlúpe,“ myslí si Dominik, ktorý sa druhým rokom učí v odbore kuchár – čašník a plánuje si spraviť aj maturitu. Aktívny mladý muž, ktorý naozaj nemá na čele napísané, že je „domovák“, nepozná nudu. Stále je v pohybe. Plní si školské povinnosti, brigáduje, učí sa anglicky, chodí do Buildingu. O plánoch a budúcnosti hovorí zdržanlivo. Ale rád by sa poobracal aj v Amerike, kde má veľa kamarátov z táborov angličtiny.
Dvadsaťročnú Moniku, ktorá žila v domove od roku 1997, sme nezastihli. Pred mesiacom odišla na pracovné skusy do Rakúska. Zárobok hľadá v reštaurácii, hoci je vyučená krajčírka a vraj čo ušije, to rozpráva...
Nedávno, 12. mája, sa v trnavskom detskom domove objavila osobne zástupkyňa starostu Dúbravky. Odovzdala súdne overenú všetku dokumentáciu, list vlastníctva, prevodné právo na byt a ostatné, čo s tým súvisí.
„Stálo to dosť námahy, ale podarilo sa! Naši poslanci spravili vlastne precedens, lebo ešte nikdy sme neodpustili dlžobu ani penále,“ povedala pre MY-Trnavské noviny. Vyriešiť takmer miliónový dlh sa podarilo najmä po prijatí zákona o sociálnej kuratele, ukladajúceho obci povinnosť postarať sa o bývanie detí z detského domova. „Dnes sú obe deti na liste vlastníctva. Je to pre nich štart do života. Ako ho využijú, záleží od nich. Urobili sme pre ne maximum,“ hovorí Alena Tobiašová, ktorá sa v Dúbravke venuje sociálnej práci, o súdne opatrených dokumentoch, akoby to všetko prišlo samo.
Neprišlo. „Ďakujem v mene detí, ktoré sa najmä zásluhou zástupkyne starostu Tobiašovej a poslancov nestanú bezdomovcami a budú sa mať od nás kam vrátiť,“ hľadá vhodné slová riaditeľka trnavského detského domova. „Jediná túžba detí je skončiť v hocijakej rodine, len nie v detskom domove. Pečať domova im ubližuje a svojím spôsobom ich ponižuje, lebo tu je život iný. Aj keď sa veľmi snažíme priblížiť sa k rodinnému spôsobu výchovy, nikdy to naozajstná rodina nebude,“ dodáva Z. Bartovičová. A predsa – v tomto prípade práve ona – riaditeľka domova a poslanci urobili pre dve siroty oveľa viac ako ich vlastní rodičia...
Janka Pekarovičová
