lpatrioti možno dúfali, že informáciu trošku prikorenili novinári motivovaní príslovečným hladom vydavateľov po senzáciách. Odborný statický posudok však nedávno definitívne potvrdil tie najhoršie očakávania,“ uvádza sa v bulletine, ktorý najnovšie vydalo Občianske združenie Trnavské dominanty s finančnou podporou trnavského Klubu priateľov a Nadácie Trnava Trnavčanom s cieľom vyzbierať financie na záchranu kostola. Náklady na obnovu doteraz vyčíslili na takmer 21 miliónov korún, pričom 2 milióny 610 tisíc korún sú potrebné na zameranie objektu kostola, architektonicko-historický výskum a ďalšie práce. Prioritou sa však stala oprava krovu južnej veže kostola a jej plášťa, ktorá vychádza na viac ako 18 miliónov 337 tisíc korún.
Na otázku, či je zrútenie južnej veže skutočne reálne, nám jeden z členov združenia Ján Alchus dal jedinú odpoveď, ktorá pozostávala zo slov uvedených v závere statického posudku. Jeho znenie je zvýraznené červenou a uvádza sa v ňom, že súčasný stav konštrukcie je havarijný. Poškodené sú jej staticky najvýznamnejšie časti a horná časť krovu veže hrozí zrútením. K tejto situácii prispelo predovšetkým zatekanie dažďovej vody a mnohoročné nánosy vtáčieho trusu, ktorý pôsobil ako kyselina rozožierajúca drevo. „Základový rošt krovu hornej časti je rozožratý, niektoré spoje nosnej konštrukcie sú nefunkčné a ohrozujú statiku celej konštrukcie,“ informoval nás o tom aj samotný statik Vladimír Kohút, podľa ktorého túto situáciu nie je možné vyriešiť okamžite jednoduchým zásahom. „Zistili sme, že ten stav je skutočne vážny. Vyčistili sme krovy a urobili statické prieskumy, lenže stále sa nič nedeje. Boli by sme neradi, keby došlo k nejakej vážnej udalosti,“ skonštatovala aj pracovníčka Krajského pamiatkového úradu Daniela Zacharová a dodala, že pamiatkári v čo najbližšom čase doručia výzvu správcovi Hrubého kostola, ktorým je trnavský Rímsko-katolícky farský úrad.
Financie na obnovu sú však v tomto prípade nielenže nevyhnutné, ale predstavujú aj značný problém. Kým podľa Alchusa sú, ale nie na správnom mieste, dekan farského úradu Imrich Polák zasa tvrdí, že keby prostriedky na rekonštrukciu dómu mali, mohli by ju podporovať. „My ju však môžeme podporovať len minimálne. Minulý rok sme predali majetok za päť miliónov, z ktorých devätnásť percent sme museli zaplatiť štátu. Každý rok idú financie na organ, o ktorý sa tiež treba starať. Potrebujeme aj niečo ušetriť na daň,“ vysvetľoval Polák. „Minule v médiách akýsi politik hovoril o tom, že štát má dobré kostoly a spravuje ich. To ale nie je pravda, pretože štát neposkytuje financie na kostoly, ale na platy duchovným. Keď nie sú peniaze, nech vydajú príkaz, aby sa kostol nepoužíval. Za celú totalitu to nikomu nevadilo. Ak ich dostaneme, mohlo by sa to realizovať po etapáži, ale nezáleží to od nás ,“ dodal a poznamenal, že prieskumné práce boli zbytočne nákladné. Podľa neho by sa to dalo urobiť aj lacnejšie ako za 20 miliónov.
Statik Kohút, ktorý na vlastné oči videl skutočnú situáciu na veži nám ale vysvetlil, že len prenájom priestorového lešenia, ktoré by malo slúžiť aj ako podporná konštrukcia dreveného krovu je drahou záležitosťou. Nehovoriac o práci vo výške, ktorú je na dóme potrebné vykonať veľmi poctivo, kúsok po kúsku. „Veža je deštruovaná a viditeľne naklonená. Je o niečo v horšom stave ako mestská, keďže tá bola aspoň ľahšie prístupná,“ povedal. V žiadnom prípade ale neodporúča, aby v takomto stave prečkala ďalšiu zimu.
Dekan pripustil, že farský úrad nejakým percentom prispeje, ale v prípade, že určité prostriedky uvoľní ministerstvo kultúry. „Nie som proti, ale nemáme na to. Financie budú potrebné aj na nový kostol na Prednádraží, na ktorom nástojí aj samotný arcibiskup Ján Sokol,“ zdôraznil. „Keď nám neprispeje Arcibiskupský úrad, nebude sa stavať. Hľadáme financie a ľudia nám do zvončeka milióny nedajú,“ dokončil. Na otázku, ako mieni farský úrad postupovať v prípade, že mu doručia výzvu od pamiatkárov, odpovedal: „Keď dôjde, poradíme sa. Nikomu predsa nemôžeme dávať falošné sľuby.“
Pre nás z toho vyplýva jedno. A teda, že nepoužívanie kostola nikomu nepomôže, keďže hrozba prichádza zvonka. Pravdepodobne nepomôže ani neustále odkladanie opravných prác na neurčito. Verdikt je jasný. Južná veža dómu je naklonená a nik si nedovoľuje čo i len vysloviť prípadný scenár, akú by mohla mať táto situácia dohru. Veď len samotná konštrukcia vo vnútri pochádza pravdepodobne zo 17. storočia.
Petra Nagyová
