ľudskou múdrosťou v očiach, s nekonečnou láskou k životu, ktorý sebe i okoliu prirodzene korenila humorom. Vedela to. Vedela aj potešiť, poradiť, vedela naspamäť nadiktovať recept, vedela sa v spomienkach vrátiť do dievčenských čias, či k radostiam a žiaľom svojich detí...
O okrem toho hravo vyťahovala zo záhybov bohatej pamäti úryvky z divadelných hier, ktoré ako ochotníčka odohrala v Radošine od roku 1932 do roku 1970, či od roku 1971 až do roku 2006 ako členka Radošinského naivného divadla. Desiatky celovečerných titulov v ostatných rokoch zavŕšila v programoch Štedrý divadelný večer, Pocta Jánovi Melkovičovi (2003), Kronika komika (2003) a ...a já, Katarína Kolníková (2006).
Áno - Katarína Kolníková! Žena, ktorá celý svoj život zasvätila divadlu!
Účinkovala aj v rozhlasových hrách a kabaretoch, v menších i väčších televíznych projektoch, je spoluautorkou knihy spomienok, ktorú napísala so Stanislavom Štepkom.
Narodila sa v apríli 1921. Vyrástla ako jedno z deviatich detí v rodine železničiara v Radošine, kde aj chodila do školy. Pracovala ako sezónna robotníčka, slúžila v Piešťanoch. V roku 1941 sa ako 21-ročná vydala za Michala Kolníka, ktorému porodila štyri deti. Keď ju v roku 1945 opustil, zostala s nimi sama. Až do dôchodku pracovala ako školníčka a pestúnka v Materskej škole v Radošine. A popri tom po celý čas hrala divadlo...
„Katarína Kolníková je jednou z najvýraznejších hereckých a ľudských osobností nielen Radošinského naivného divadla, ale i slovenského divadla. Prostredníctvom dramatických postáv priniesla doň neopakovateľnú atmosféru ľudskosti a ľudovej múdrosti – so všadeprítomnou poéziou a najmä humorom. Taká bola a takú si ju aj natrvalo zachovajú v pamäti tisíce divákov,“ citujem riadky z webovej stránky Radošinskeho naivného divadla, ktoré tam pribudli 29. mája 2006, keď sa život najslávnejšej radošinskej herečky a speváčky naplnil.
Prvá dáma slovenského ochotníckeho divadla, mesiac po tom, ako sa s ním oficiálne rozlúčila, odišla zabávať do neba. A nám ostáva už iba tým v nebi tíško závidieť a na tetu Kolníkovú spomínať.
Janka Pekarovičová
