Dave Peabody. Súčasťou festivalu bola aj výstava fotografií, ktorých autorom je spomenutý bluesman. Večerný koncert sa začal v divadle. Priestory nie príliš vhodné pre takúto akciu. Hudba skupiny Sons of desert bola rytmická a melodická, mlčky sedieť na sedadle a tváriť sa vážne otravovalo. I hudobníkov. Po polhodine odchádzame , nedalo sa tam tancovať.
V piatok popoludní vystúpili na malom pódiu v záhrade múzea Dlhé diely z Bratislavy. Už dlhšiu dobu hrajú iba vo dvojici – Daniel Salontay a Šina. Kombináciou rezofonickej gitary, basgitary, gitarových efektov a laptopu.sa blížia k súčasnej berlínskej scéne. Nemci nám majú čo závidieť! Dlhé diely sú obrovskou nádejou slovenského folku. Od svojho debutu September urobili kus práce. Dúfajme, že raz budeme ich nádherné piesne a poetické texty počuť i v našich rádiách.
Koncert Druhej trávy s Robertom Křesťanom pre dážď presunuli na malé pódium. Usporiadatelia ale zabudli odstrániť stolíky, ktoré početnému publiku zavadzali. Tých pár šťastných malo možnosť kapelu vidieť zoči-voči, my ostatní sme sa tlačili vzadu a postávali na špičkách. Křesťan sa po rokoch opäť vrátil ku svojim koreňom – bluegrassu. Žiadne bicie, žiadna elektrika, len akustické nástroje. Občas koncert zaváňal akademickosťou, ale hra Luboša Novotného na dobro, Křesťanov chlapský hlas a krásne texty dokázali udržať rovnováhu ich produkcie. No i tak sa mi nová podoba Druhej trávy príliš nepozdáva. Páni už majú asi najväčší boom za sebou. Ale nechám sa rád prekvapiť.
V sobotu večer na hlavnom pódiu vystúpila skupina Vidiek. Najlepší šoumen na Slovensku je Janko Kuric! Tradične oblečený v saku, nohaviciach a kravate dokázal publikum priviesť do varu. Zazneli všetky známe hity od Fajčenie škodí zdraviu až po Keď je sedem ráno zapnem rádio. A publikom spievalo a tancovalo s Kuricom. Na záver odznela Ó maňo, ale bez Viery Bílej. Rozjašenému publiku však vôbec nechýbala, dokázalo ju nahradiť zborovým spevom.
Dobrofest skončil koncertom Doda Šošoku s americkými hudobníkmi.
Rasťo Piovarči
foto: autor
