jektu, ktorý štát vrátil evanjelickej cirkvi v dezolátnom stave, dosiahli 30 miliónov korún.
„Potrebovali sme ešte zariadenie a zdravotnícke vybavenie, aby slúžilo najmä pre nie celkom mobilných. Prostredníctvom nášho pána biskupa Ivana Osuského, sme dosiahli, že Vláda SR uvoľnila 300 tisíc korún. Bola to veľmi dobrá injekcia. Polohovateľné postele sme zásluhou jednoty cirkvi, partnerov i osobných vzťahov zohnali z diakonie v Nemecku,“ povedal pre MY-Trnavské noviny evanjelický farár Rastislav Hargaš.
Aj keď evanjelický cirkevný zbor má snahu projekt podporovať, členovia pomáhali finančne i brigádami, nie je možné odčerpávať finančné prostriedky. Preto každý obyvateľ domova, ktorý spĺňa podmienky dôchodkového veku a má odporúčanie lekára, musí zaplatiť vstupný poplatok 80 tisíc korún. Mesačne potom bude uhrádzať príspevok vo výške 10 až 14 tisíc korún, v závislosti od druhu ubytovania. V tomto poplatku je všetko. Ubytovanie, energie, voda, celodenné stravovanie. „Mnohých ľudí finančná stránka odrádzala, kým objekt nevideli. Negatívne reakcie sa razom zmenili, keď videli úroveň zariadenia,“ tvrdí R. Hargaš o objekte, v ktorom je pre obyvateľov k dispozícii 40 lôžok v 25 nadštandardných izbách, jedáleň, spoločenská miestnosť, telocvičňa, kúpele, ambulancia pre lekára i veľký dvor so záhradou.
„Ako som veľakrát deklaroval, nechceme aby objekt slúžil iba pre evanjelikov. Vierovyznanie nebude v tomto prípade rozhodujúce pre personál ani pre ubytovaných. Ale keďže je to náš, evanjelický domov, duchovnú stránku bude zabezpečovať Cirkevný evanjelický zbor v Trnave. Už teraz tam chodím slúžiť služby božie,“ doplnil informáciu pán farár. Snahou zriaďovateľov je, aby obyvatelia domova boli zabezpečení, mali pohodlie, bolo o nich postarané, mohli rozvíjať svoje záujmy a mali pocit, že sú ozaj doma.
S otvorením domova rátali pôvodne v januári 2006, ale pre skupinu ľudí, ktorá nebola presvedčená o prospešnosti diela, sa práce oneskorili o mesiac, čo v konečnom dôsledku spôsobilo oddialenie otvorenia o pol roka. „Zhodli sme sa na tom, že je dobré odskúšať si priebeh s menším počtom zamestnancov aj klientov. Donútil nás k tomu dopyt. Prax ukazuje, čo kde treba. Myslím, že na 90 percent sme pripravení,“ vyjadril svoje presvedčenie R. Hargaš. Už túto nedeľu, na sviatok zoslania Ducha svätého v prítomnosti cirkevných hodnostárov a hostí zo zahraničia diakonický domov dôchodcov posvätia a slávnostne otvoria.
Janka Pekarovičová
Foto autorka
Škultety
Prvý obyvateľ domova, Jozef Škultéty prišiel do domova od Bánoviec nad Bebravou. V sobotu oslávil krásne jubileum – 80 rokov. „Dostal som sa takto bližšie k svojmu synovi, ktorý býva s rodinou v Bratislave. Život človeka povodí všelijako. Som tu veľmi spokojný, nevidím žiadne nedostatky a verím, že si tu nájdem na využitie voľného času veľa aktivít užitočných aj pre iných,“ povedal nám čulý a vitálny pán, ktorý si izbu zariadil vlastným nábytkom. Aj takúto možnosť zriaďovateľ toleruje. Na fotografii s farárom Rastislavom Hargašom.
Krajčikova
„Na starobu nechcem byť sama. Chcem byť medzi seberovnými, aby som sa mala s kým zabaviť a aby sa o mňa postarali. Zato, že chodím, môžem ďakovať lekárovi, ktorý ma liečil čínskymi liekmi. Roky pribudli, je mi ťažšie chodiť. Len som sa modlila, aby som sa do nemocnice nedostala. Tu sa cítim úplne ako doma, mám svoj nábytok, knihovníčku, televízor... Dobre nás tu kŕmia. Syn mi hovoril, aby som sa neprekrmovala, lebo ma nebude nosiť kĺb,“ povedala nám 78-ročná Mária Krajčíková, Trnavčanka , ktorá už šesť rokov neodložila barle.
