Nultý ročník s podporou Phare
Nultý ročník je formou prípravy detí s nedostatočnou školskou zrelosťou pri zápise do prvého ročníka, ide teda o deti s odloženou školskou dochádzkou, prípadne deti, ktoré nenavštevovali materskú školu. V nultom ročníku si osvojujú základné zručnosti predškoláka a pripravujú sa na vstup do riadnej prvej triedy základnej školy. Škola im poskytuje dostatok priestoru aj na hru a relax. Adaptácii dieťaťa v školskom prostredí pomáha tiež priestor určený pre matky a deti. Okrem špeciálnej pedagogičky pracuje s deťmi aj školský psychológ a rómska asistentka učiteľa, ktorí sú riadnymi zamestnancami školy.
„S nultým ročníkom sme začali experimentálne v roku 2000. Veľmi sa osvedčil a teraz je už riadne zavedený v osnovách školy. Spokojní s výsledkami, ktoré dosahujeme, sú aj rodičia malých školákov,“ konštatuje riaditeľka a štatutárka školy Marta Šmidáková.
Projekt je finančne a materiálne podporovaný z programu Phare.
Výchovná komisia pomáha
„U nás v škole pracuje aj výchovná komisia. Je to jedinečná záležitosť. Máme veľa problémov s deťmi. Učitelia potrebujú byť vo veľmi úzkom kontakte s rodičmi. Ak zlyhajú všetky výchovné metódy, zvolávam výchovnú komisiu,“ hovorí riaditeľka Marta Šmidáková. Okrem nej v komisii pracuje zástupca pre príslušný stupeň, triedny učiteľ, výchovný poradca, psychológ, kurátor, policajt a odborná pomoc, podľa toho, o riešenie akej problematiky ide. „Keď nevieme nájsť spôsob nápravy, pozývame rodičov, aby sme sa vzájomne poradili, hľadali riešenie,“ dodáva riaditeľka. Sú žiaci, ktorým takýto pohovor pomôže navždy. Niektorým pomôže dočasne, ale nájdu sa i rodičia, ktorí nie sú ochotní a schopní spolupracovať a neurobia nič, naopak reagujú agresívne. V tomto smere škola spolupracuje aj s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave.
Projektové vyučovanie vedie k tvorivosti
„Ak chceme hovoriť o modernizovaní výchovno-vzdelávacieho systému, treba sa priznať, že sme poškuľovali v minulých rokoch po viacerých inovačných metódach. Svojho času sa nám veľmi zaliečalo integrované tematické vyučovanie, ale potom sme jednoznačne zakotvili pri projektovom vyučovaní,“ otvára novú tému riaditeľka Šmidáková.
Projektové vyučovanie je veľmi zaujímavá forma vzdelávania, kde žiaci neprijímajú pasívne vedomosti, ale sami sa musia zúčastňovať na výskume, tvorbe, získavaní informácií. Používajú na to rôzne zdroje, od starých mám až po internet. K dispozícii majú knižnice, knihy, musia vedieť komunikovať s ľuďmi, naučiť sa vystupovať. „Je to o spolupráci medzi učiteľom a žiakom, prípadne žiakmi navzájom. Stále nám totiž vytýkali, že deťom dávame teoretické vedomosti v obrovskom množstve, ale keď majú samostatne pracovať v tímoch, alebo sa prezentovať v zahraničí, nedokážu to,“ vysvetľuje riaditeľka. Projektové vyučovanie teda dáva možnosť, aby si žiaci osvojili predpoklady, ktoré majú mať. To sú sociálne, kognitívne, informačné, učebné predpoklady, odpoveď na otázky, kde to nájdem, ako to zúžitkujem, použijem či spracujem, koho ešte pritiahnem, koho oslovím, načo mi to bude, kde to využijem, ako to predám, atď.
Najvyhľadávanejším predmetom v projektovom vyučovaní je fyzika, ale uplatňuje sa aj v iných predmetoch - v chémii, prírodopise, dejepise, pri cudzích jazykoch. Nástenky, ktoré k jednotlivým témam a otázkam pripravujú, sú rozostavané na chodbách a slúžia pre všetkých. Okrem výkladu učiteľa tam žiaci nájdu všetko, čo potrebujú. Pri tomto spôsobe získavania vzdelania sa dostáva do popredia rozvoj tvorivosti žiakov, ktorí pracujú individuálne alebo v skupinách. Učiteľ pôsobí ako poradca a konzultant. Napriek tomu, že tento spôsob je náročný na jeho prípravu, žiaci ho majú radi a ochotne sa podieľajú na jeho realizácii. Priekopníčkou v tejto oblasti na škole je učiteľka Anna Kosáková.
Škola pre talentovaných i hendikepovaných
Základná škola na Gorkého ulici v Trnave patrí k deviatim základným školám, ktorých zriaďovateľom je mesto Trnava. Nachádza sa v mestskej štvrti Tulipán. Od septembra 2005 zastrešuje aj bývalú Základnú školu na Limbovej ulici, s ktorou bola zlúčená. Momentálne ju navštevuje 804 žiakov, z nich približne devätnásť percent Rómov. Vyučuje sa v 40 triedach. Je však predpoklad, že na budúci rok sa počet tried zredukuje na 35, do ktorých bude rozdelených 796 žiakov.
„Varianty výučby volíme tak, aby sme slúžili deťom talentovaným, i žiakom prejavujúcim známky istej nedostatočnosti. Znamená to, že na jednej strane máme od prvého ročníka zriadené triedy s rozšírenou výučbou cudzieho jazyka, konkrétne nemčiny, od siedmeho ročníka vyučujeme aj anglický jazyk a máme triedy s rozšírenou výučbou výtvarnej výchovy pre výtvarne nadané deti. Pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť sme zriadili špeciálne triedy,“ predstavuje školu jej riaditeľka a manažérka Marta Šmidáková. Viac informácií nájde čitateľ na webovej stránke www.zsgorkehott.edu.sk.
Špeciálne triedy sa osvedčili
Pre deti vyžadujúce osobitnú starostlivosť je v zlúčenej škole zriadených deväť špeciálnych tried. Výučbu zohľadňujúcu potreby integrovanej skupiny realizujú špeciálni pedagógovia. Tento spôsob výučby sociálne a spoločensky handicapovaných detí sa v škole osvedčil a v súčasnosti je už akceptovaný aj rodičmi žiakov. Za pozitívum špeciálnych tried možno označiť to, že na deti kladú primerané nároky, preto môžu prežívať adekvátny pocit úspechu z práce a nie sú vyraďované na perifériu záujmov kolektívu. Nemajú problém so zvládnutím učiva, čo v podstate eliminuje záškoláctvo. Vyučujúci a vedenie školy spolupracujú so školským psychológom a podpornú výchovnú činnosť a komunikáciu so zákonnými zástupcami zabezpečuje rómska asistentka. Vytvorenie špecifických podmienok pre spomínaných žiakov odbremeňuje vyučujúcich v bežných triedach od záťaže integrácie a ostatní žiaci školy môžu napredovať vo vyučovacom procese bez väčších obmedzení. Žiaci špeciálnych tried sa aktívne zúčastňujú na všetkých školských podujatiach, mimovyučovacej záujmovej činnosti, kultúrno-spoločenských akciách, súťažiach, exkurziách atď., spolu so všetkými žiakmi školy. Potrebujú osobitný prístup k vzdelávaniu, ale všetko ostatné je integrované a deti vidia príklad iných detí. Pred dvoma rokmi končili špeciálnu triedu prví absolventi. Všetci sa dostali na učňovské školy, prevažne na SOU na Ul. Ferka Urbánka. Tieto deti majú nadanie aj na povolania ako umelecký kováč, umelecký stolár, autolakovač.
Problémy so školským ihriskom
Na škole od roku 1997 pracuje tím Enestet. Sú to environmentalisti, ekológia, ľudia, ktorí vytvárajú estetické pracovné prostredie, starajú sa o exteriér školy, o jej výzdobu. Upravené prostredie totiž veľmi vplýva na deti.
Preto vrásky na čele tejto skupine a manažmentu školy robí školské ihrisko, po vyučovaní a cez víkendy prístupné verejnosti. To by bolo plus. Lenže možnosť „využívať“ ho už objavili aj bezdomovci a iné živly. Napriek tomu, že veľká dvojkrídlová brána je otvorená, urobili si vlastné otvory do plota a vyšliapali si tri „zvykové“ chodníky. Keby si na ihrisku iba posedeli, prípadne si zdriemli, to by sa dalo tolerovať. Horšie je napríklad to, že odpadové koše, ktoré do areálu inštalovali vlani a v lete, sa nového školského roku nedočkali...
Deti majú knižnicu pod nosom
„Knižnica patrí do školy! Je to osveta a osvietených ľudí nikdy nie je dosť...“ povedala pre MY-Trnavské noviny evidentne spokojná riaditeľka školy Marta Šmidáková, keď 6. októbra 2004 otvárali pobočku Knižnice Juraja Fándlyho v Základnej škole na Gorkého ulici. V ten deň mala pobočka 708 čitateľov.
K 30. aprílu 2006 sa počet zredukoval na 366, z čoho je 289 detí do 15 rokov. Naplnili sa obavy, že starší čitatelia zo sídliska si cestu do premiestenej knižnice v škole nenájdu.
foto Knižnica
Pedagógovia prišli za deťmi
Od marca minulého roku Základná škola na Gorkého ulici prijala so súhlasom zriaďovateľa úlohu byť cvičnou školou pre Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity. Projekt sa pomaly rozbieha. Trnavská iniverzita dokonca plánuje prenajať si v škole celý jeden pavilón, zriadiť tu tvoje učebne a laboratóriá. A to nielen pre pedagogickú prax, ale aj pre žiakov základnej školy, čím by bol vyriešený náčuvný systém vysokoškolského štúdia.
Gorkáčik&Limbáčik
Hoci má Gorkáčik iba sedem rokov, oženil sa! Aby neprišlo k omylu - ide o školský časopis, ktorý sa od 2. marca rozhodol kráčať spoločnou cestou aj so školským časopisom Limbáčik. Na svadobnej hostine v 4. A triede im to redakčné rady odobrili. A prečo sa tie dva časopisy rozhodli pre spoločné meno Gorkáčik? Možno aj preto, že tento časopis má už svoju tradíciu a presadzuje sa aj v konkurencii iných časopisov. S prvým tohtoročným číslom sa dostal sa do celoslovenského kola súťaže školských časopisov, a iba málo chýbalo, že nevyhral. Gorkáčik obsadil krásne druhé miesto!
Páčia sa vám Gorkoviny?
Čo to je? V základnej škole na Gorkého ulici to vie každý. Predsa rozhlasové vysielanie - mesačník, v ktorom zodpovedná redaktorka a moderátorka ...(meno) pod poradenským dohľadom pani učiteľky ....(meno) ponúka súhrnné informácie o dianí v škole za štvortýždňové obdobie. Gorkoviny sú súhrnom všetkých pozitív, ktoré sa v škole udiali, zrkadlom úspechov kolektívov a jednotlivcov, ale zároveň sa neboja poukázať na negatívne správanie žiakov, upozorniť na to, čo by malo byť a nie je. Podľa odpovedí opýtaných, táto mediálna činnosť - školské rozhlasové vysielanie má dobrú odozvu.
