vensku. Trnavský fanúšik nechce vstupenku, pivo, klobásu či dopravu zadarmo, futbalový zápas bez prepotených dresov, nečestné ovplyvňovanie zápasov rozhodcami, trénermi, hráčmi či funkcionármi...“ uvádza leták, ktorý pred zápasom Trnavy s Dubnicou rozdávali fanúšikovia Spartaka návštevníkom futbalového stretnutia. Tí sa vo veľkej miere s obsahom stotožnili, a aj preto sa na južnej tribúne v úvodných minútach opaľovali len osamotené ozbrojené zložky.
Príchodom desiatej minúty sa napokon zaplnila aj severná tribúna, no tichý protest pokračoval. Po celý zápas bolo na štadióne ticho, ako keď hrá rezerva Spartaka. Sem-tam sa ozval potlesk ako ocenenie peknej akcie a ani štvornásobné zakričanie gól neznelo mohutne, ako bývalo v Trnave zvykom. Najslabšia návšteva sezóny na trnavskom štadióne je výsledkom niekoľkotýždňovej snahy Spartaka vystúpiť na Olymp slovenského futbalu.
Ticho pred úvodným hvizdom rozhodcu Richtárika, v tomto prípade minútové, patrilo na počesť nedávno zosnulého dlhoročného zvukára Štadióna Antona Malatinského Františka Krupanského.
V zápase, v ktorom išlo naozaj iba o prestíž, dokázali spartakovci v značne pozmenenej zostave zvíťaziť rozdielom triedy. Dokázali súperovi streliť štyri góly a len vďaka slabej koncentrácii hráčov v závere stretnutia sa hosťom podarilo znížiť. V Aj v tomto možno vidieť ešte nevyzretosť tímu, ktorý by mal robiť dobré meno trnavskému i slovenskému futbalu v pohári UEFA. Veľkokluby ako FC Barcelona nevypustia posledných dvadsať minút len preto, že súper už zvíťaziť nemôže. Snažia sa pridať ďalší gól, aby urobili radosť najmä divákom. Ak už Spartak nechcel hrať spomínaný časový úsek ofenzívne, príchod najlepšieho trnavského strelca v 67. minúte na ihrisko bol zbytočný.
Trnavský divák si počká, ako jeho mužstvo dokončí tento ročník súťaže. Na sedemnásťtisícovú návštevu, aká bola v zápase s Artmediou, si však bude musieť dlho počkať prázdnotou zívajúci štadión. Poučený z histórie môžem tvrdiť, že po sklamaní sa trnavský fanúšik vracia veľmi dlho a opatrne.
Gabo Kopúnek