a k osudu Židov, o ktorých zmienku v Trnave nachádzame od roku 1340. O niečo neskôr ich tu obvinili z rituálnej vraždy, dôsledkom čoho ich bolo štrnásť upálených a ostatných vykázali z mesta. Židovská komunita v Trnave prestala fungovať definitívne potom, ako asi tritisíc Židov počas druhej svetovej vojny z mesta odviedli a mnohí utiekli.
Thomas Lail pricestoval do Trnavy až USA, aby divákovi ponúkol dočasnú inštaláciu, ktorá odkazuje na Sukot - sviatok stánkov nasledujúci po sviatku zmierenia Jom Kippur. Počas tohoto obdobia Židia stavajú provizórne útulky a stánky, ktoré pripomínajú štyridsať ročné putovanie púšťou po úteku z Egypta. Podobné konštrukcie boli otvorené oblohe a hviezdam, avšak chránili proti vetru. Inštalácia amerického profesora výtvarného umenia v podstate pripomína aj vyhnanstvo židovského obyvateľstva z nášho územia počas druhej svetovej vojny a v širšom zmysle odzrkadľuje nielen architektonický interiér, ale aj sociálne a politické vplyvy, ktoré ním prenikajú. Konštrukcia je priehľadná, divák má možnosť do nej vojsť alebo si pozrieť jej chaotickú vonkajšiu časť z poschodia synagógy, kde je výstava doplnená aj kolážami
autora. Thomas Lail ich pomenoval ako Cyklus pre synagógu a obsahujú pôdorys budovy ako základnú štruktúru, do ktorej autor zasahuje výraznými čiernymi pásmi. Tie vytvoril s použitím fotokópií reprodukcií protestujúcich davov a polície, pričom ponímanie výstavy posúvajú k úvahe o násilí a osudoch ľudí, ktorí sú ovplyvnení politickými silami a strachom.
Súčasťou je aj abstraktná zvuková kompozícia, ktorá sa inšpiruje hebrejskou liturgickou hudbou a je výsledkom dlhodobej spolupráce medzi výtvarníkom a dvojicou hudobníkov Bobom Lukomskim a Hajji Majerom z USA
Výstava potrvá do 2.júla.
- pn -,
