Nezamestnaní pristupujú k práci rôzne
O tri desiatky aktivačných pracovníkov sa v obci starajú dvaja koordinátori. Ing. Agnesa Heregová vedie ich evidenciu a vybavuje náležitosti s ňou súvisiace a v teréne dohliada na prácu František Bilčík. Dlhodobo nezamestnaní sú rozdelení do dvoch pracovných skupín. Jedna pracuje v pondelok a utorok, druhá v stredu a vo štvrtok, aby sa dodržala zásada, že každý musí dva dni do týždňa odpracovať. Podieľajú sa na údržbe verejných priestorov, v zimnom období robili údržbu komunikácií, momentálne je to najme kosenie. „Máme aj špecialistov, ktorí robia údržbu dopravného značenia, stolár opravuje nábytok v kultúrnom dome, murári vystavala bariérový plot v základnej škole,“ vyratúva starosta. Podľa jeho slov, aktivační pracovníci vo všeobecnosti zvládnu všetko, na čo nepotrebujú špeciálne znalosti a materiálne zabezpečenie, ktoré by pre obec vyšlo lacnejšie dodávateľsky. Ich prístup k práci je rôzny, je vecou koordinátora prácu rozdeliť a kontrolovať jej vykonanie.
Zmeny neobídu ani niekoľko ulíc
Vlani za vlastných 3,5 milióna korún urobila obec rekonštrukciu časti Kostolnej ulice, medzi Cintorínskou a Ulicou a Sv. Martina. Je vyhotovená ako pešia zóna, zo zámkovej dlažby. V uličke je plyn, zároveň bola urobená generálna oprava vodovodu, k splaškovej kanalizácii pribudla aj dažďová kanalizácia.
Zastupiteľstvo odsúhlasilo účelovú opravu dezénu na Cintorínskej ulici, od Kostolnej ulice po Mlynársku. Časť dezénu bude odfrézovaná a nahradená položením nového povrchu. Rovnaká úprava by mala byť realizovaná na prvej časti Drobnej ulice. Počíta sa tiež s rekonštrukciou futbalového areálu v zmysle prijatého projektu. Generálnej opravy, včítane nových oceľových výplní, sa dočká aj oplotenia cintorína v okolí kostola. V pláne je ďalej elektrifikácia Športovej ulice, odvodnenie Farskej ulice a križovatky Mlynárskej a Lávkovej ulice, kde v čase zvýšenej hladiny potoka vyrazila voda.
„Dáme urobiť ešte projektové dokumentácie na výstavbu ciest v Hliníkoch, na Brodnej a Fackovej a 8,632 tis. Sk bude umiestnených,“ uvažuje starosta. Tento rok je obecný rozpočet plánovaný vo výške 19 miliónov korún. V roku 2005 boli celkové príjmy bezmála 21 miliónov, z toho na prenesené kompetencie dostala obec 6,033 milióna korún.
Opatrovateľstvo obec zredukovala
Hrnčiarovce boli jednou z prvých obcí, ktoré si bez zaváhania vzali na svoje bedrá opatrovateľskú službu. V tom čase pracovalo v obci osem opatrovateliek. „Momentálne túto prácu vykonávajú štyria opatrovatelia. Musíme selektovať, lebo podľa platného VZN by nemali byť opatrovatelia rodinní príslušníci. Keby sme vyhoveli aj takýmto žiadostiam, finančne by sme to neutiahli. Na podporu opatrovateľov z radov rodinných príslušníkov je iný inštitút – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny,“ upozorňuje Ing. Mrva, starosta prestarnutej obce.
Predseda sociálnej a poriadkovej komisie obecného zastupiteľstva a člen rady obce Dr. František Žák, pristupuje k posudzovaniu žiadostí veľmi zodpovedne, na starostov stôl sa dostávajú iba na podpis.
Projekt na rekonštrukciu školy odložili
Končí sa štvorročné volebné obdobie. Znamená to, že v Hrnčiarovciach začínajú bilancovať. „Musím s ľútosťou povedať, že práca so štrukturálnymi fondmi sa nenapĺňa tak, ako sme si predstavovali. Ešte v prvom roku tohto volebného obdobia sa nám podarilo získať finančnú dotáciu na výstavbu Ulice Františka Hečku. Boli to prostriedky z fondu SAPARD. „Vypracovali sme aj veľký projekt za 21 miliónov na rekonštrukciu dvoch budov základnej školy. Plánujeme urobiť zastrešenie krovom, zateplenie, vymeniť okná a kotolne, urobiť celkový tepelný audit, aby bola budova energeticky menej náročná, a na konci upraviť fasádu,“ hovorí starosta Ing. Rastislav Mrva. „Tento projekt bol zhodou okolností úspešný. Žiaľ, obec dostala vyrozumenie, že vzhľadom na prečerpanie finančných prostriedkov už nemôžeme byť riešení do konca minulého roku. A keďže tento rok sme vstúpili do posledného volebného roku, minister sa veľmi slušne ospravedlnil, že jeho úmysel presunúť peniaze z iných oblastí vláda neodsúhlasila,“ s nevôľou hovorí R. Mrva a dodáva, že vzhľadom na skracujúce sa volebné obdobie žiadosť teraz riešená nebude. Ministerstvo však potvrdilo, že bude zaradený na realizáciu v rokoch 2007-2013. Projektová dokumentácia na opravu školy stála obec cez 200 tisíc, projektová dokumentácia na vykonávací projekt si vyžiada ďalších 15 tisíc korún. „Bol to prvý z projektov, ktorý sme pripravili a vyzerá to tak, že realizovať ho budeme posledný. Nakoľko obec je povinná participovať na projektoch piatimi percentami, znamená to, musíme na účtoch viazať príslušnú sumu peňazí, aby sme boli pripravení, ak by ich bolo treba. Ministerstvá nás nekonečne dlho držia v beznádeji. Nepáči sa mi to, schvaľovanie a realizácia žiadostí by sa mali stransparentniť,“ tvrdí hrnčiarovský starosta.
Do konca roka pribudne tridsaťtri bytov
V predchádzajúcom volebnom období postavili v obci na Mlynárskej ulici so spoluúčasťou štátu jednu deväťbytovku. V nej sú dva trojizbové, šesť dvojizbových a jeden jednoizbový byt. Celkové náklady na výstavbu boli 9 miliónov korún. Štát dotoval 50 percent a Štátny fond rozvoja bývania poskytol pôžičku. „V tomto volebnom období sme odsúhlasili výstavbu ďalšej bytovky. Využili sme tak posledné voľné miesto, čo sme v obci mali. Spoluúčasť ministerstva výstavby sa nám získať nepodarilo. Preto sme zvýšili pôžičku na 80 percent. Táto bytovka, ktorá je zrkadlovým obrazom prvej, už bude stál jedenásť miliónov korún. Na infraštruktúru potrebujeme ďalšie peniaze,“ informuje starosta. Bytový dom je v súčasnosti vo finálnej fáze výstavby, dokončený by mal byť do konca júna. Všetky byty sú už pridelené záujemcom, schopným a ochotným zložiť peniaze, ktoré obci na výstavbu chýbali.
V mesiaci novembri 2006 by malo byť na území obce dokončených ďalších 24 bytov, určených do súkromného vlastníctva. Obec predala súkromnej firme HRT pozemok, kde na vlastné náklady firma realizuje výstavbu 4-podlažného bytového domu. Hrnčiarovce participujú na inžinierskych sieťach, ktoré idú stavať so spoluúčasťou štátu, konkrétne parkoviská a cesta. Obec bude investovať prostriedky do výšky dotácie z ministerstva výstavby. Ostatné, podľa dohody, dofinancuje firma HRT,“ hovorí Ing. Mrva.
Do konca tohto roku by teda malo byť v Hrnčiarovciach odovzdaných 33 bytov.
Žiadostí o byty je stále veľa. K riešeniu ďalšej výstavby bude možné pristúpiť po schválení územného plánu, ktorý vytyčuje aj priestory, kde by sa v budúcnosti mohla realizovať výstavba ďalších bytových domov. Pretože obec už pozemky nemá, bude najprv musieť rokovať s majiteľmi o ich výkupe.
Ponuka káblovky je široká
Za možnosť sledovať televízne vysielanie na 19 kanáloch platia abonenti káblovej spoločnosti VTR, komunikačné systémy Lozorno okolo 2000 korún ročne. K dispozícii majú všetky slovenské a české stanice, včítane MTT, jednu Viedeň, satelitné nemecké programy, teda ten, kto nevie, čo s voľným časom, má si z čoho vyberať. Dôchodcovia majú na káblovku zľavu.
Územný plán doplatil na prieťahy
Územný plán Hrnčiarovce nemajú, ale jeho schválenie sa blíži. „Dávno by sme ho boli mali. Lenže u nás to nie je jednoduché, z troch strán sa nemáme kam rozširovať. Nepustí nás štátna cesta, potok, vodný zdroj, kde je ochranné pásmo. Jediný smer, o ktorom môžeme uvažovať, je ten, kde sú cirkevné pozemky. Rokovanie s cirkvou však trvá už sedem rokov. Mali sme rôzne vízie a spravili sme ponuku na zámenu, doplatenie, ekvivalentnú výmenu pozemkov, ale nič z toho sa nepodarilo,“ konštatuje Rastislav Mrva. „Koncom roku 2004 sme dostali súhlas cirkvi začleniť cirkevné pozemky do územného plánu obce. V súčasnosti je obec pred konečným schválením.“
Zachová sa linka č.2?
Obec Hrnčiarovce po odčlenení od mesta Trnava v snahe zachovať mestskú linku č. 2 ročne prispievala SAD Trnava čiastkou 180 tis. V roku 2005 na základe zmien financovania dopravy – prenesenie zo štátu na VÚC, bola miestna doprava riešená zmluvou o predĺžení mestskej linky č. 2 do obce Hrnčiarovce, pričom cestujúci do Hrnčiaroviec a z Hrnčiaroviec majú zvýšené cestovné o 2 Sk, na 14, 8, a 4 Sk. Podľa posledných kalkulácií SAD Trnava, vykazuje táto linka straty, keď SAD pripočítava tržby 12, 6 a 2 Sk v prospech mesta Trnava. Rokovania pokračujú. Konečné rozhodnutie padne zrejme koncom roku 2006 prijatím nového grafikonu MHD. Predĺženie mestskej linky do Hrnčiaroviec je zo strany VÚC Trnava chápané ako nadštandartné.
Vyjadrenie z ministerstva zatiaľ neprišlo
V polovici minulého roka podali Hrnčiarovce cez štrukturálne fondy projekt na vybudovanie miestnej infraštruktúry. V rámci neho chcú v obci riešiť komunikácie na Hrnčiarskej a Brodnej ulici, vynoviť autobusové zastávky, vybudovať parkovisko pred kultúrnym domom, vybaviť obec novým dopravným značením a miestnym informatívnym značením. Do projektu je zahrnutá i rekonštrukcia pomníka padlým. Celková výška plánovaných nákladov je 12,8 milióna korún. Projektová dokumentácia sa skladala z viacerých častí. Len za projekty už zaplatila obec okolo 150 tisíc Sk. Aj spracovanie súťažného projektu cez agentúru bolo drahšie, vyšlo 25 tisíc Sk. Narastajú náklady na tlač. „Keď sme sa chceli informovať, ako sme uspeli, z ministerstva nám oznámili, že o vyjadrenie musíme požiadať písomne. Na naše dožiadanie však prišla odpoveď, že počas trvania hodnotiaceho procesu sa informácie nepodávajú. Celý systém projektov je nepružný!“ myslí si starosta Rastislav Mrva, keď sa ukazuje že v mnohých prípadoch vynaložená hromada úsilia a finančných prostriedkov vychádza nazmar.
foto obec
Aký osud stihne telocvičňu?
Ešte nie je rozhodnuté. Končí sa dlhodobá nájomná zmluva miestnej telocvične, ktorú Telovýchovnej jednote Skloplast zadarmo prenajalo mesto Trnava ešte v čase, keď Hrnčiarovce boli jej súčasťou. V zmluve Trnava zohľadnila, že TJ finančne prispela na dostavbu zariadenia. Po osamostatnení obec prevzala záväzky mesta. Teraz je na obecnom zastupiteľstve, aby rozhodlo, akým spôsobom bude telocvičňa od januára 2007 využívaná. Či ju obec opäť dá do prenájmu, samozrejme teraz už za úplatu, a škola bude naďalej za hodiny v nej platiť réžiu, alebo objekt pričlenia k budove základnej školy. Výstavba telocvične sa pôvodne začala v akcii Z a táto mala byť práve pre školu.
Monografia o obci
Štyristo strán má kniha Hrnčiarovce nad Parnou, ktorú kolektív autorov dával dohromady dve volebné obdobia. V jedenástich kapitolách spoľahlivo prevedie čitateľa históriou aj prítomnosťou obce. Tá novodobá sa začala písať od 1. februára 1994, keď po referende v roku 1993 bola obec s katastrálnym územím 1633 hektárov odčlenená od Trnavy. Kniha vyšla v náklade 2000 kusov. Do každého domu išiel výtlačok zadarmo. Dnes ju možno kúpiť za 310 Sk na obecnom úrade.
Hrnčarovani fúkajú od nepamäti
Dychová hudba Hrnčarovani je najstarším spolkom v obci. Za obdobie jej vzniku je považovaný rok 1882, aj keď zmienky o dychovke sa objavujú v literatúre už aj v roku 1864. Taktovku v rukách držali Jozef Bernadič, František Halada, Ivan Lužák. Od roku 1988 je kapelníkom Milan Zolvik. Vedúcim súboru, ktorý je v súčasnosti omladení aj o 16-17 ročných chlapcov, je Jozef Šajbidor.
Dychovka vystupuje na prehliadkach, súťažiach a festivaloch doma i v zahraničí. Sprevádza kultúrno-spoločenské podujatia v obci, kde raz za 5 rokov organizuje prehliadku dychových hudieb z okolitých dedín. Nezaobídu sa bez nej žiadne tradície, vystupuje aj pri slávnostných omšiach.
Nepúšťajte psy do chotára, prosia poľovníci
Minulý rok sa podarilo obnoviť poľovný revír Hrnčiarovce na rozlohe 1333 hektárov. V predchádzajúcom období boli Hrnčiarovce súčasťou Poľovníckeho združenia Parná, rozprestierajúceho sa v katastri Hrnčiaroviec, Bieleho Kostola a Trnavy. K vytvoreniu samostatných revírov došlo po roku 1990. Hrnčiarovský revír je rovinatý, kde predmetom chovu a lovu sú zajac poľný, bažant a srnčia zver. Diviačia zver v pláne chovu nie je, poľovníci ju však lovia v rámci jej monitoringu klasického moru ošípaných.
Členovia PZ Hrnčiarovce sa celoročne starajú o zver v chotári. V čase potreby ju prikrmujú jadrom, dužinatými plodmi i objemovým krmivom. Po viacročnej prestávke bol v r. 2004 vykonaný odchyt zajačej zveri v spolupráci s PZ Zeleneč. V roku 2005 bola organizovaná malá poľovačka na bažanty a zajace. Odlovených bolo 12 bažantov a 38 zajacov. Stav srnčej zveri sa pravidelne pohybuje v množstve okolo 60 kusov, z ktorých je odvodený príslušný odlov.
Poľovnícke združenie sa zároveň obracia na občanov - chovateľov psov so žiadosťou, aby psy nepúšťali voľne do chotára. Najmä v júni, Mesiaci poľovníctva a ochrany prírody, môžu spôsobiť značné škody na mláďatách. Pre vodenie psov je vyčlenená časť chotára medzi štátnou cestou 61, potokom Parná, väznicou a traťou.
Hrnčárovan - ozdoba prehliadok
Zásluhou JUDr. Kolomana Bangu obnovil v obci činnosť spevácky zbor Hrnčárovan. Dnes pôsobí pri Klube Jednoty dôchodcov na Slovensku pod vedením organizačného vedúceho Štefana Račku a zbormajstra PaedDr. Jozefa Hrčku. Približne tridsiatka spevákov sa schádza v rovnakom zložení od novembra 2000, keď súbor nadviazal na tradície svojho predchodcu. Nacvičuje každý pondelok, v prípade vystúpení i viackrát do týždňa. Hrnčárovan sa postupne stal neodmysliteľnou súčasťou prehliadok seniorských speváckych zoskupení, ktoré sa konávajú pod hlavičkou okresnej organizácie JDS s podporou vedení obcí raz do roka, vždy v inej obci v regióne. V októbri 2005 tento miešaný spevácky zbor zavítal aj na prehliadku do Jaslovských Bohuníc. V sakrálnych piesňach vynikol najmä sólista Pavol Masár. Divákov nadchli najmä žartovné piesne Vínečko červené a Kedysi mi moje srdce.
Obecnú knižnicu zlúčili so školskou
Hrnčiarovská základná škola bola jedna z prvých v regióne, ktorá zrealizovala projekt Zlúčenie obecnej a žiackej knižnice. Od roku 1996 je obecná knižnica na pôde školy. Rovnako ako v ostatných moderných knižniciach aj v tejto bol rok 2004 rokom internetizácie. Za 30 tisíc korún z ministerstva kultúry kúpili PC súpravu a pripojenie. Vlani doplnila knižnica svoj fond o knihy za ďalších 30 tisíc. Sedemdesiat percent šlo na odbornú literatúru, zvyšok na beletriu a mládežnícku literatúru. „Ja ako učiteľka literatúry mám negatívny názor na názov povinná literatúra, hovorím radšej o mimočítankovom čítaní. Odporúčam ponúkať knihy podľa žánrov – príbehy zo života detí, príbehy z prírody a pod. Či sa mi práca s knihou darí, možno posúdiť napríklad podľa toho, že naše bývalé žiačky, dnes vysokoškoláčky, sa dodnes do knižnice vracajú,“ hovorí knihovníčka Eva Szabová. Aby oživila prácu s knihou, školu zapája do takých podujatí ako je napríklad Čítanie pod perinou či Noc s Andersenom, v rámci ktorej sa 31. marca v škole „vyspalo“ 49 žiakov.
Športový areál potrebuje vynoviť
Základnú školu v Hrnčiarovciach, umiestenú v dvoch pavilónoch, navštevuje 192 žiakov. Má 9 tried a dve oddelenia školského klubu. Je to škola ako každá iná, a predsa sa môže pochváliť napríklad 2. miestom v literárnej časti súťaže Európa v škole, ktoré získala Marianna Pagáčová. „Aj vlani bola v tejto súťaži druhá, čím potvrdila stabilnú úroveň svojich prác,“ chváli nadanú ôsmačku Mgr. Eva Szabová, zástupkyňa riaditeľky, knihovníčka a učiteľka slovenčiny na škole. Druhé miesto získal aj siedmak David Kapitán v okresnom kole geografickej olympiády.
Škola dosahuje úspechy aj v zapájaní sa do projektov. Napríklad v projekte Otvorená škola v oblasti šport dostala z ministerstva školstva 80 tisíc. Využili ich na poriadanie rôznych športových súťaží a na úpravu oddychovo rekreačnej zóny v záhrade školy. Deťom by ešte chceli kúpiť preliezačky. Škola participuje aj v projektoch Infovek, Škola podporujúca zdravie, Zdravie v školách a v ďalších. Školský časopis Hrnčiarik sa minulý rok umiestil v súťaži školských časopisov na druhom mieste.
Telocvikárka Anna Belková, známa trénerka futbalistiek, má na škole pod palcom šport. „Športový areál máme zanedbaný, atletická dráha je v katastrofálnom stave,“ posťažovala sa. Areálu neprospieva ani to, že je voľne prístupný verejnosti. Cez víkendy ho vraj návštevníci dokážu tak doriadiť, že žiaci majú čo robiť, aby ho dali do poriadku. K nežiaducim „nálezom“ tu patria injekčné striekačky i prezervatívy.
„Úspešní sme najmä v malom futbale starších žiakov. V okrese nám patrí II. miesto. Myslím si, že je to najmä preto, že naše podmienky sa nedajú porovnať s tými, aké má víťaz, futbalová škola na Ulici Kornela Mahra,“ s ťažkým srdcom prijíma učiteľka to, že v súťaži sa na takúto diferenciáciu neprihliada. Minulý rok boli úspešné aj futbalistky. Ukazuje sa, že medzi šiestačkami rastie niekoľko talentov na basketbal. „Veľmi si sľubujem od mojich piatakov. Sú medzi nimi typy, ktoré majú nádej patriť medzi lepších športovcov, ak sa s nimi bude systematicky pracovať,“ hovorí A. Belková. Netají sa s úmyslom zorganizovať športový turnaj medzi školami z okolitých dedín, a postupne z neho urobiť tradíciu.
Obecné rezervy investujú do priorít
Na špeciálnom zasadnutí spočítali poslanci, koľko peňazí na využitie má obec na účtoch. „Napočítali sme, že máme použiteľných necelých deväť miliónov. Na dofinancovanie bytovky potrebujeme ešte dva z nich. Poslanci na svojom zasadnutí 2. mája rozhodli, že zrealizujeme dávno zamýšľané presťahovanie materskej školy do základnej školy. Čakali sme, aký bude výsledok schvaľovacieho procesu celkovej rekonštrukcie školy, nechceli sme zmenami narušiť jeho chod,“ vysvetľuje R. Mrva. Po odložení projektu na roky 2007 - 2013 pristúpila obec k alternatíve rekonštrukcie jedného podlažia bloku B pre využitie materskej školy. Predpokladané práce za 3 milióny Sk dodávateľ ponúkol urobiť za 2,5 milióna korún, vrátane rekonštrukcie toaliet. Práce sú v plnom prúde, do konca školského roku by mali byť hotové a škôlkari sa presťahujú zo starej budovy do školy. Na školskej budove bude ešte urobená generálna oprava pretekajúcej plochej strechy. Rovnako aj na kultúrnom dome.
Na bicykloch objavujú svet
Do športovej základne obce patrí aj registrovaný Cykloklub Hrnčiarovce. V súčasnosti ho tvorí trinásť mladých ľudí, zanietených pre cykloturistiku. V pedáloch už majú rôzne medzinárodné trasy a zájazdy. Minulý rok boli na bicykloch na Elbe, rok predtým v Chorvátsku, prevážali sa na Balatone. Vlani navštívili aj rodisko pápeža Jána Pavla II. v Poľsku. Pre podporu cyklošportu preto obec uvažuje s vybudovaním cyklotrasy popri potoku, smerom na Kamenný mlyn a na Zeleneč. Bude výhľadovo zapracovaná do územného plánu a realizovaná hneď, keď sa nájde dostatok peňazí.
IHRISKO
Pre podporu cezhraničnej spolupráce
Úspešnejšie boli Hrnčiarovce v ďalšom projekte, ku ktorému žiadosť podali koncom leta. Ide o projekt cezhraničnej spolupráce. Už v minulosti udržiavali Hrnčiarovce kontakty najmä so susedmi na južnej Morave. „Pokiaľ sme chceli načrieť do pokladnice štrukturálnych fondov, uzavreli sme dohodu o spolupráci s moravským mestečkom Bučovice. Budeme robiť výmenu športových, kultúrnych a spoločenských podujatí. Všetko sa začalo cez futbal. V podstate na základe tejto zmluvy o spolupráci sme vypracovali súťažný projekt na získanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. Projekt Športom k cezhraničnej spolupráci je orientovaný, ako už názov hovorí, najmä na šport
„Tento projekt neostal v zásuvke. Už je spracovaná projektová dokumentácia na rekonštrukciu prezliekární na futbalovom štadióne, kde by sa zároveň mali zabezpečiť aj ubytovacie možnosti pre prípadné návštevy z Moravy. Už sme boli vyrozumení, že projekt, ktorý by sa mal zrealizovať v priebehu 12 mesiacov, je úspešný. V týchto dňoch čakáme na vyzvanie na podpis,“ hovorí starosta Ing. Mrva.
FUTBAL
Futbalový klub sa premenuje na Rapid
V obci pôsobí Telovýchovná jednota Skloplast Trnava - Hrnčiarovce, ktorej jednu zložku tvorí futbalový oddiel mužov. Má štyri družstvá: mužov, hrajúcich 4. ligu, dorastencov hrajúcich 4. ligu, žiakov hrajúcich krajskú súťaž a prípravku. Ku koncu roku 2006 však TJ Skloplast Trnava - Hrnčiarovce svoju činnosť skončí, futbalový oddiel mužov bude premenovaný a zaregistrovaný, ako ŠK Rapid Hrnčiarovce. V minulosti bol v obci ŠK Rapid i ŠK Slávia, preto nadviaže na tradíciu z čias, keď futbal v obci okolo roku 1920 začínal. Náš fotoobjektív na ihrisku zachytil futbalové nádeje Hrnčiaroviec - chlapcov z prípravky, ktorých trénuje Banič Miroslav.
Rybárom stačí rybársky lístok
Ani rybári žijúci v Hrnčiarovciach nemajú samostatnú organizáciu. Zastrešuje ich Okresný rybársky zväz v Trnave. V Hrnčiarovciach ročne predávajú okolo 40 rybárskych lístkov, pričom v obci je asi 60 rybárov. Loviť chodia na vodné nádrže V Bukovej, Dolnom Dubovom, Boleráze a Suchej nad Parnou. Kto má povolenie na lov, môže loviť na miestnych tokoch, do iného rajónu potrebuje povolenie.
Slávni rodáci
Prvotriedny vynálezca
Jozef Pozdech (1811 - 1878) bol uvedomelý Slovák, člen Matice slovenskej, predseda Slovenského speváckeho spolku a podpredseda Slovenského národnodemokratického spolku v Pešti. Na svetovej výstave v Londýne (1862) boli jeho výrobky ocenené diplomom, z Paríža (1868) si priniesol zlatý kríž, z Moskvy (1872) bronzovú medailu, z Viedne (1873) medailu I. triedy, z Kecskemétu (1874) zlatú medailu. Dvakrát ho vyznamenali Radom Františka Kozefa a záslužným krížom s korunou. Najrozšírenejšie uplatnenie z jeho vynálezov mala Pozdechova zvonová stolica s novým spôsobom záveru zvonov. Diplom uhorského priemyselného spolku dostal za kováčske mechy. V Pešti vyrábal aj pluhy a kotvy pre dunajské riečne lode.
Slovenský Don Bosco
Nezabudnuteľným saleziánom, šíriteľom katolíckej tlače, správcom fary a vychovávateľom mládeže na trnavskej Kopánke bol Ján Hlúbik (1896 - 1965). Pôsobil v duchovnej, výchovne, sociálnej, kultúrnej, charitatívnej i športovej oblasti. Viedol výstavbu kostola, zabezpečil prostriedky na výstavbu saleziánskeho komplexu a vybudoval saleziánsky dom. Prispieval do mnohých časopisov, mal podiel na tom, že cirkevná obec vyslala do sveta jedenásť saleziánov. Protiprávne bol internovaný, väznený a týraný telesne i duševne, dokonca aj na Pankráci v Prahe. Životom a spôsobom práce pripomínal svätého Don Bosca.
Pripravila: Janka Pekarovičová
foto autorka
