elitu a vôbec po prvý raz aj kolkári Rakovíc. Zatiaľ čo tí si dávali za úlohu zotrvať v najvyššej súťaži, Modranka a Hlohovec mali vyššie ambície – skončiť do štvrtého miesta a hrať tak v záverečnom turnaji o slovenského majstra. V jesennej časti to napodiv vychádzalo lepšie „nováčikovi“, než skúseným hráčom Modranky, ktorá sa pred sezónou posilnila Štefanom Púchlym z Interu, bývalým reprezentantom. Na druhej strane sa však ako citeľné oslabenie ukázal návrat Eda Sedláčka do Hlohovca a odchod Bystríka Vadoviča na štúdia do Prahy. Výsledkom bolo po jesennej časti súťažného ročníka 2005/2006 šieste miesto, zatiaľ čo Hlohovec chytil veľmi pekné tretie miesto. Hneď úvod jarnej časti však namiesto nástupu priniesol nečakanú domácu prehru s Veľkým Šarišom, remízu v Sučanoch a dosť odovzdanú prehru s Podbrezovou, čo nesvedčilo o príliš veľkej snahe siahnuť na umiestnenie „nad čiarou“. Na druhej strane, jar nevyšla ani Hlohovcu, hoci ten ako jediný v extralige dokázal suverénnej Podbrezovej pripraviť prehru. Nakoniec sa ani jeden z nich do nadstavbového turnaja nedostal, na rozdiel od Rakovíc sa síce vyhli záchranárskemu turnaju, ale obom zostalo nič nehovoriace turnajové dvojstretnutie o piate a šieste miesto. Prvé sa hralo v Modranke a skončilo nerozhodne 4:4 (3129:3140), keď hráči Hlohovca získali dve body do výsledku za väčší počet zvalených kolov stretnutí. Najlepšími hráčmi boli vtedy domáci Púchly (539 bodov) a Sedláček (552 bodov). Odveta v Hlohovci vyznela pre domácich jednoznačne. Hovorí o tom výsledok 7:1 (3214:3122) v ich prospech. Z domácich bol najlepší opäť Sedláček (561 bodov), za Modranku dominoval mladý Šulko (542 bodov). Konečné 5. miesto teda patrí po sezóne 2005/2006 kolkárom KKZ Hlohovec a 6. miesto kolkárom ŠK Modranka. Niet sa čím chváliť, obaja navyše zostali mimo európskych pohárových súťaží a je nad čím rozmýšľať. O prvý rozbor vzniknutej situácie sa pre MY Trnavské noviny pokúsil tréner Modranky Jozef Kráľovič: „Súčasné 6. miesto je jednoznačne sklamaním. Na tomto umiestnení sa podpísala slabšia výkonnosť bývalých reprezentantov, hrajúcich v mužstve, nedarilo sa im a zaostali za očakávaním. Ako predpokladaní nositelia kvality zlyhali. Je pravdou, že pre pracovné zaneprázdnenie boli aj výpadky v tréningoch, no to nie je dôvodom pre tak nevyrovnané výkony. Veď nebyť ich, čo sa prejavilo najmä v domácich prehrách s Hlohovcom, Šarišom, či Interom, hráme o druhé miesto v tabuľke! Štyri domáce prehry, to je príliš veľa na tento káder. Ešte že, najmä na jar, potiahli výkony mladí hráči, ktorí sa dokonca dokázali presadiť aj do slovenskej mládežníckej reprezentácie. Príjemne prekvapil Maroš Dobiš, dobre hral Milan Miklošovič, aj keď sem-tam chytil slabšiu chvíľu, podobne ako Milan Jankovič a Viliam Mikulík, ktorých štandard sme očakávali. Sezóna nevyšla Michalovi Schmidlovi, aj keď jar bola predsa len o čosi lepšia a Štefanovi Púchlemu. Dobre sa v závere prezentoval Dávid Šulko a v mužstve podľa potreby zaskakovali hráči rezervy Roman Hanulák a Stanislav Macho s Petrom Mikulíkom.“
Edo Krištofovič
