Homosexualita nie je žiadna diagnóza: „Ak človek miluje, je jedno akého je pohlavia. Hlavné je, že milovaná osoba to prijíma a obe či obaja sú šťastní,“ myslí si gay Palo Čavojský.
Žijú medzi nami. Aj oni prežívajú svoje radosti, strasti a sny. Jediný rozdiel je v ich sexuálnej orientácii. Napriek tomu ju nepovažujú za žiadnu diagnózu, hoci by niekto mohol tvrdiť opak. „Myslím si, že ak človek miluje, je jedno akého je pohlavia,“ povedal nám Palo Čavojský.
Ako vnímate postoje niektorých ľudí, ktorí sexuálnu orientáciu k rovnakému pohlaviu považujú za chorobu?
Je ťažké posudzovať postoje iných ľudí. Skôr si všímam to, akým spôsobom ľudia prijímajú informácie a narábajú s nimi. To, že homosexualita je choroba bolo dosť dlho podávané verejnosti tak, že sa nesmieme čudovať, ak sa po dlhej dobe začne hovoriť opak a človek to má prijať za svoje. Cením si tých, ktorí o tomto všetkom premýšľajú, neboja sa zoznamovať s gaymi a lesbami a tým spoznávať aj ich život. Len tak majú možnosť prehodnotiť svoje postoje. Osobne nemám medzi svojimi známymi takých, ktorí by zotrvali v názore, že moja orientácia je nejaká diagnóza.
Kedy ste prvý krát pocítili náklonnosť k mužom?
Náklonnosť k mužom som cítil od malička. To, že som gay, som si uvedomil až vo svojich dvadsiatich štyroch rokoch.
Nemali ste spočiatku pocit, že by to mohlo byť iba zdanie alebo klam mysle?
Samozrejme, tieto pocity tam boli. Pýtal som sa sám seba, či to nie je len obdiv a úcta ku konkrétnym osobám. Skúšal som to tak, že som sa prestal s tými ľuďmi stýkať, aby som si bol istý, že mi vôbec nechýbajú. Ale chýbali a ich absenciu som nezakryl ani v spoločnosti mojej najlepšej kamarátky.
Ako na túto skutočnosť reagovali vaši rodičia a blízki?
Odpovedať by som mohol položkovito - mama, otec, ostatná rodina, kamaráti, susedia. Ale ak poviem, že skladba mojich kontaktov sa za celé roky podstatne nezmenila, bude asi jasné, že tí, na ktorých mi záleží, zostali pri mne. Samozrejme prvé reakcie boli niekedy zábavné, niekedy dramatické, ale po troche rozmýšľania emócie ustúpili a život pokračoval ďalej.
Dve konzervatívne kresťanské organizácie v Amerike spustili kampaň „Zmena je možná“, čím mieria na mladých, že homosexualita je výberom, ktorý sa dá zmeniť. Myslíte si, že sa to skutočne dá?
Dovolím si odpovedať s dávkou uštipačného humoru. Samozrejme, že som si to vybral rovnako, ako vy. Sadol som si do kresla a opýtal som sa sám seba, no, čo, Palko, si hetero alebo homo sexuál? Vy ste si vybrali heterosexualitu určite rovnakým spôsobom, ako ja homosexualitu. Nie je to tak? Nevyberali ste si?
Máte v súčasnosti partnera?
Nie, v súčasnosti nemám partnera.
Ako prejavujete svoju zamilovanosť? Nie je to pre vás alebo vášho partnera problém? A čo na verejnosti?
Pravdu povediac, neviem, ako mám odpovedať na prvú časť tejto otázky. Čo sa týka prejavov na verejnosti, myslím si, že tak ako dievča s chlapcom sa môžu viesť po meste ruka v ruke, pretože sa majú radi a cítia potrebu dotyku dlaní, toto pociťujem aj ja pri svojej láske. S mojim priateľom som chodil po Trnave držiac sa za ruky, dokonca padol aj nejaký bozk, ale ťažko sa mi odpovedá, čo na to verejnosť. Žili sme jeden pre druhého a necítili sme potrebu pýtať sa na to druhých.
Žili ste už s niektorým zo svojich priateľov v jednej domácnosti?
Krátku dobu áno, ale o tom nechcem hovoriť z osobných dôvodov.
Akým spôsobom ste spolu fungovali?
Toto je pre mňa dosť zložitá otázka. Denne sa bavím s gaymi o ich živote tak, ako vy so svojou kolegynkou o vašich vzťahoch - manželstvách. Neuvedomujete si pri tom, že práve hovoríte o fungovaní vzťahu medzi heterosexuálmi. Gayovia majú rovnaké problémy v živote, ako aj heterosexuáli. Ak žijete s partnerom, tak si viete aj sama odpovedať, ako vie fungovať domácnosť homosexuálov.
Máte veľa priateliek lesbičiek? Líšia sa niečím ich vzťahy od vzťahov gayov?
Áno, mám aj kamarátky lesby. Lesbický vzťah sa líši od gayského len tým, že kým ona miluje ju, on miluje jeho. Myslím si, že ak človek miluje, je jedno akého pohlavia je, hlavné je, že milovaná osoba to prijíma a obe či obaja sú šťastní. A to platí bez hraníc v orientácii.
Ste za presadenie zákona o registrovanom partnerstve homosexuálnych dvojíc, alebo osôb rovnakého pohlavia. Čia to bola iniciatíva a na základe čoho vznikla?
Aktivity ohľadne prijatia tohto zákona nie sú len témou dneška. Niekoľkokrát sa o presadenie snažila po roku 1989 Iniciatíva Inakosť (InIn), čo je neformálne zoskupenie združení a aktivistov zaoberajúcich sa problematikou homosexuality na Slovensku. Aj teraz je to pod záštitou InIn. Hlavným hnacím motorom v tejto činnosti pre homosexuálov je stále nutnejšia potreba vyriešiť si svoje práva a povinnosti v partnerskom živote s možnosťou zabezpečenia si spravodlivosti, tak ako je to možné pri manželských pároch.
Považujete tvrdenia niektorých cirkevných funkcionárov, že do zákona budete chcieť premietnuť aj článok týkajúci sa adopcie detí, za pravdivé?
Táto obava nevychádza len zo strany cirkvi. Samozrejme, viem o argumentoch odporcov, že máme snahu vložiť do zákona paragrafy ohľadne adopcie detí. Ale malo by byť jasné, že ani jeden z návrhov zákona, ktorý mal riešiť registrované partnerstvá gayov a lesbických žien na Slovensku neobsahoval zmienku o adopcii detí. Podstatou súčasnej podoby návrhu je hlavne umožniť získavať informácie o zdravotnom stave partnera, možnosť zastupovať partnera v úradných úkonoch (preberanie pošty), opatrovať partnera v dobe jeho práceneschopnosti a iné praktické položky v živote, na ktoré má nárok aj bezdetný manželský pár.
Aký máte názor na výchovu detí homosexuálnym párom?
Nie som proti adopcii detí homosexuálnymi pármi. Dôvod? Odpoviem vám tými istými slovami, aké som použil pre jedny bratislavské noviny. Odporcovia adopcie dieťaťa homosexuálnym párom tvrdia, že by to mohlo poznačiť vývoj dieťa, čoho dôsledkom by dieťa mohlo získať homosexuálne sklony. Ak by to tak bolo možné, môžem sa len pýtať, prečo som teda ja nezískal heterosexuálne sklony, keď ma až do dospelosti vychovával heterosexuálny pár? S prvým gayom som sa stretol až v mojich 24 rokoch, kedy som už svoju orientáciu riešil. Takže on na mňa nevplýval. Ďalším argumentom odporcov je, že dieťaťu nie je umožnený pohľad do klasickej rodiny a tak si nevie predstaviť spolužitie, kde je otec a matka. S tým tiež nesúhlasím. Veď to dieťa nebude držané doma v klietke. Klasickú rodinu má možnosť vidieť u príbuzných partnerov, u svojich spolužiakov a kamarátov (otázne je, koľko spolužiakov a kamarátov ešte v dnešnej dobe žije v kompletnej rodine).
Pocítili ste už niekedy akúkoľvek formu diskriminácie len preto, že ste homosexuál?
Myslím si, že človek je len do tej miery diskriminovaný, do akej to dovolí svojmu okoliu. Stalo sa mi, že niekto mal nejaké výhrady voči mne, ale vždy som si to vedel vydiskutovať v danej chvíli. Samozrejme je to len môj pohľad na vec, s ktorým nemusia súhlasiť ani iní gayovia.
Ktorý pojem je pre vás prijateľnejší – gay alebo homosexuál?
Používam rovnocenne oboje.
Čo by ste priali všetkým gayom a lesbičkám na Slovensku?
Nielen gayom a lesbám, ale všetkým stále zdravie, stály dôvod na úsmev, lásku bez cenzúry a život podľa svojich plánov, snov a prianí.
Rámik:
Pala Čavojského z Trnavy budete môcť stretnúť v utorok 16. mája od 12.00 hodiny aj v uliciach Trnavy a po prvýkrát tak vyjadriť svoj názor a podporiť petíciu Registrované partnerstvo homosexuálnych dvojíc aj v tomto meste. Organizuje ju Iniciatíva Inakosť pod názvom Kto je kto?, ktorá zbiera podpisy za pomoci svojich aktivistov a sympatizantov po celom Slovensku. Záujemcovia o podpísanie tejto výzvy pre parlament ich budú môcť nájsť na pešej zóne pri lavičkách v blízkosti Trhovej ulice.
Cieľom týchto aktivít je získanie podpory pre prijatie zákona o registrovanom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia, ktorý by týmto párom umožnil upraviť si podmienky svojho spolužitia jednou právnou normou. Pretože sa podporovaná podoba zákona nezmieňuje o adopcii detí, práva a povinnosti páru sa budú môcť porovnať s tými, ktoré sú pridelené manželskému bezdetnému páru.
