však podmienili vybudovanie novej pevnosti tým, že cisár nemohol obnoviť zrúcané pevnosti v Komárne a Zrinskom Novigrade. Tá mala najprv vzniknúť na kopci Šarkan pri Bolerázi, no nakoniec sa rozhodli pre Leopoldov. Bolo to v blízkosti vtedy ešte neregulovaného toku Váhu neďaleko Hlohovca, kde boli pozemky Adama Forgácha. Cisár sa takticky rozhodol správne, no ešte nevedel, aké nástrahy čakajú na staviteľov.
Celú stavbu naprojektoval odborník na fortifikačné opevnenia Guiseppe Priami v tvare šesťcípej hviezdy. Oficiálne ju dokončili v roku 1669.
Turci ju nikdy nedobyli, považovali ju za príliš odolnú. Z tohto dôvodu na ňu ani nikdy nezaútočili. Jediným vážnejším incidentom bol útok posádky na tureckých vojakov, ktorí chceli podpáliť drevený most cez Váh. V roku 1682 pri vyjednávaní predložili Turci cisárskemu generálovi návrh, kde požadovali zbúranie všetkých nových pevností, a teda aj Leopoldova. Keďže Habsburgovci túto žiadosť zamietli, začali Turci opäť útočiť. No leopoldovskej pevnosti sa vyhli. Prišli k Viedni a tu utrpeli ťažkú porážku.
Istý čas boli za hrubými múrmi pevnosti väznení kalvínski a protestantskí kňazi. Počas stavovských povstaní na ňu útočil Imrich Tokoli a František II. Rákoci. Ten mal dokonca od istého plukovníka vypracovaný plán na dobytie pevnosti. Útok povstalcov sa nakoniec neuskutočnil a pevnosť iba ostreľovali. Neskôr stratila svoje využite a v roku v polovici 19. storočia ju zmenili na trestnicu, ktorá je tam až dodnes.
Rasťo Piovarči