povzbudzovali mohutným potleskom, nedokázali prekročiť svoj tieň a potupne prehrali vlastným gólom.
K vytúženému úspechu spartakovcov na Sihoti nedoviedlo ani obnovené útočné duo Kožuch – Kriss, ani kompletná zostava, ktorá dokázala doma poraziť Artmediu. Namiesto bojovej nálady sa z ich tvári dala čítať únava. Cítiť bolo aj napätie, ktoré v posledných dňoch opantalo kabínu i vzťahy medzi vedením, trénerom i hráčmi. Spartak v priebehu týždňa prestal byť Spartakom, na aký je trnavský divák zvyknutý.
Spartak prehral aj preto, lebo jeho hráči do priestoru brány vystrelili iba trikrát. Prvý raz Kopúnek v 30. minúte, zvyšné dve strely vyslal z priamych kopov v 80. a 87. minúte Čvirik. Ale to už bol Spartak v agónii.
Spartak prehral aj preto, lebo mozgom jeho hry je Ujlaky a ten svojich spoluhráčov môže sledovať iba z tribúny. Trnava nemá v kádri hráča, ktorý by dokázal niečo konštruktívne vytvoriť a nátlaková hra zúžený hráčsky káder totálne vyčerpala. Vidno to bolo najmä v posledných zápasoch na výkone Ďuriša, ktorý sa herne trápi. V zápase záloha úplne vybuchla a nebyť niekoľkých streleckých pokusov Kopúnka, ako keby tam ani nebola. Nedokázala zásobovať útočníkov loptami a ak po krídle loptu nepotiahol Husár, viaceré šance by sa ani nezrodili.
Hoci sa Spartak po zime posilnil o nových hráčov, tí do zostavy nezapadli. Nádejný útočník Blaha sa úplne vytratil a jeho pôsobenie v tíme skôr pripomína labutiu pieseň Mikuláša Radványiho, najdrahšieho útočníka, aký kedy v trnavskom drese hrával. Ani Labanta a Chalupku nemožno považovať za posily. Inak by tréner bývalého reprezentanta nestriedal takmer vždy ako prvého a Chalupku na ihrisko neposielal preto, lebo už nemá koho.
Diváci si späť pýtajú Spartak, na aký boli zvyknutí. Už viackrát dokázali, že pochopia výpadky a ocenia snahu. Zápas v Trenčíne však bol pre nich zo strany hráčov úderom pod pás. Aj preto svojich Bílích andelov odprevadili piskotom a pokrikom: HANBA!
Gabo Kopúnek
