Pripravilo ju Centrum výchovnej a psychologickej prevencie pri Pedagogicko-psychologickej poradni v Trnave spoločne s galériou, ktorá mu poskytla priestory. „Naša myšlienka vychádzala z toho, že ľudia okolo nás sa sústredia častejšie na to zlé, na to, čo sa neurobilo a malo urobiť. Na základe Franklovej logoterapie, ktorej podstatou je sústrediť človeka viac na dobro ako na zlo, sme chceli urobiť kontraakciu k tomuto svetu práve dobrom očami detí,“ vysvetlila mám psychologička Denisa Adamkovičová z Centra výchovnej a psychologickej prevencie, podľa ktorej čím viac sa člověk sústredí na dobro, tým viac je ním aj budovaný. Nešlo však o obyčajnú výstavu. „Žiaci najprv navštívili psychologický workshop, kde sa im premietala videoprojekcia o osudoch ľudí z rozvojových krajín. Rozprávali sme sa o hodnotách, životných osudoch. O tom, čo človek dokáže urobiť pre najbližších, čo dokáže slovo a čo dotyk.“ Deti mali možnosť zamyslieť sa nad príbehmi chorých, starých, ale aj svojich rovesníkov v chudobných krajinách z celého sveta. Mnoho žiakov poslalo svoje diela do centra ešte pred výstavou. Patrili medzi ne koláže, kresby a rôzne obrázky na tému dobro. „Robili sme dynamiku so svetlom a tmou. Zamýšľali sme sa nad tým, čo dokáže svetlo v tme. Dokáže v nej preraziť, kdežto tma nikdy neprerazí svetlo, lebo svetlo jednoducho je. Vyrábali sme svietniky, rozprávali sme sa o moci slova, robili odkazovače so štipcami a mnoho iných vecí.“ Dôležité bolo, aby v sebe deti zalovili a vytiahli zo svojho vnútra jednu vec, ktorú by na sebe chceli zmeniť k dobrému. Medzi zaujímavé nápady patrili tričká, na ktoré vymýšľali a písali reklamné slogany na dobro ako „Pomôž ty, nečakaj na iných“ alebo „Keď máš lásku, bolesť je len malý problém“. Mnohých však prekvapil slogan so znením, ktoré tak trocha chytilo aj za srdce: „Vieš čo je skutočná bolesť? Mať nádej a v krátkom čase ju stratiť.“
Súčasťou výstavy boli aj dobré noviny ako kontraakcia ku zlým správam v tlači a televízii. „Od detí sme dostali príbehy o dobrých skutkoch a o tom, kto komu pomohol a napokon sme všetky príbehy ponalepovali do novín.“ Aj vďaka tomu mohla vzniknúť malá čitárnička s novinami. V podstate, celý projekt bol zameraný na altruizmus, a teda nezištnú službu pomáhať iným, empatiu a prosociálne správanie, ktoré sa organizátori snažili u detí rozvíjať v spolupráci s tvorivými dielňami, ktorých výsledkom boli výrobky žiakov. Ich odkazy, vytvorené pohľadnice a posolstvá poputujú do konca mája do jednotlivých sociálnych zariadení v trnavskom kraji, a teda do resocializačných zariadení, detských domovov i starobinca.
Petra Nagyová, foto: autorka
