obyvateľov. Obec leží medzi dvoma dôležitými dopravnými trasami: cestnou aj železničnou spojnicou Trnavy a Bratislavy. Sama spravuje 17 kilometrov miestnych komunikácií. V Cíferi je vysoko rozvinuté poľnohospodárstvo, strojárska a potravinárska výroba, má dobre vybavenú obchodnú sieť a všetky potrebné služby.
Cifer - Rímskokatolícky kostol sv. Michala bol postavený v rokoch 1934 - 1935.
Jarna - Barokový kostol sv. Prokopa v Jarnej.
pac - Kostol s. Petra a Pavla v Páci je z roku 1764.
ZELENA
Zelenú majú byty i rodinné domy
V Cíferi vedia, že kde sú byty, sú aj mladé rodiny s deťmi. A v tom je budúcnosť obce. Preto v minulom roku začali s výstavbou 25 bytových jednotiek. Tri bytové domy na Štadiónovej ulici práve v týchto dňoch odovzdávajú nájomníkom. Súčasne sa na Záhradnej ulici rozbieha výstavba ďalších 9 bytov. Ide o nájomné byty do osobného vlastníctva, na ktoré si obec berie 80 percent úver a 20 percent prispievajú budúci nájomníci.
Na Mlynskej ulici sa zasa rozvíja individuálna bytová výstavba. Infraštruktúra je tu sčasti hotová, niečo ešte treba dobudovať. Na rozparcelovaných pozemkoch už začali stavebníci s výstavou trinástich stavieb. Spracované sú i ďalšie štúdie a postupne je v tejto lokalite možné postaviť približne 80 rodinných domov.
To všetko v súlade s existujúcim Územným plánom obce Cífer, do ktorého obec každý rok musí novelizáciou zapracovávať zmeny. To platí aj pre rok 2006, keď sa objavila požiadavka na novú oddychovo - relaxačnú zónu.
bytovky - Hneď vedľa nových bytoviek vyrastá ďalšia.
IBV - Na Mlynskej ulici je miesto pre 80 rodinných domov.
ODPAD
Nie zdražovať, ale separovať!
Separovaný zber odpadu a následné využívanie druhotných surovín nielen chráni životné prostredie, ale má pozitívny vplyv aj na obecné vrecko. Spočítali si to už aj v Cíferi. Likvidáciu odpadov zabezpečuje obec v spolupráci s trnavskou firmou A.S.A. „Separujeme všetky zložky odpadu. Od jari realizujeme aj zber zeleného odpadu, teda pokosenej trávy a podobne. Uložený v plastových vreciach ho odvážame vždy v pondelok a v piatok,“ hovorí starosta. Obec vytvorila zberný dvor, kde môžu občania nosiť všetky druhy odpadu a tiež tu
pomocou zapožičaného drviča od firmy A.S.A. drvia konáre a iný biologický odpad. „Za zber a likvidáciu komunálneho odpadu sme doteraz účtovali 365 korún na osobu a rok. Obec dopláca na každého občana 125 Sk, čo znamená, že v rozpočte nám potom chýba pol milióna korún. Pôvodne sme preto chceli zvýšiť poplatok na 400 korún, avšak rozhodli sme sa vyskúšať najprv výhody separovaného zberu, a tak znížiť náklady,“ dodáva T. Čepec. V praxi to vyzerá tak, že každá domácnosť pripravuje na odvoz odpad podľa časového harmonogramu, ktorý dostáva z obecného úradu.
CINTORIN
Nevyhnutný je nový cintorín
Ani v Cíferi vedenie obce aktuálna reštitúcia cirkevného majetku neteší. Z farských úradov už prišli žiadosti o vrátanie niekoľkých objektov, napríklad materskej školy v časti Pác, či bývalej školy v časti Jarná (na obr.). Občania ju využívajú na spoločenské stretnutia, v čase volieb a pri iných príležitostiach ako kultúrny dom, aj preto obec kvôli vlhkosti pristúpila k „podrezaniu“ budovy, otlčeniu omietky a plánovala urobiť novú strechu. „Všetky práce som zastavil a dohodol som si stretnutie s právničkou, aby som vedel presné stanovisko k daným požiadavkám,“ hovorí starosta T. Čepec. S ľahším srdcom, ba dokonca rád, ako priznáva, by cirkevníkom odovzdal cintoríny a ich správcovstvo. Totiž kým v Jarnej a Páci ešte miesto na pochovávanie je, cíferský cintorín už kapacitne nepostačuje, preto obec v nasledujúcom volebnom období musí pristúpiť k budovaniu nového cintorína. „Keby sme túto povinnosť odovzdali cirkvi, ušetrili by sme. Geologický prieskum, zistenie spodnej vody, zameranie, zmena územného plánu, vykupovanie pozemkov, je tam niekoľko desiatok vlastníkov, treba ich vyplatiť - iba to si vyžiada milión korún, k tomu nejaký projekt, oplotenie, výsadba zelene, osvetlenie, voda - a vychádza suma, že sa vlasy postavia...“ zdôvodňuje, uvažujúc o položke okolo 20 miliónov korún. „Sú to veci na sto rokov, ktoré stále pýtajú jesť...“ dodáva.
ALEJA
Z tristo čerešní vyrastie aleja
Tento rok položili v cíferskom katastri základy čerešňovej aleje vysadením tristo mladých stromčekov. Vytváranie remíz a vetrolamov svedčí o tom, že obec kladie veľký dôraz na životné prostredie. Začali v extraviláne, v obave, že práce pri budovaní obecného vodovodu a kanalizácie vo vnútri obce by mohli mladým stromčekom uškodiť. Výsadba zelene je však zámerom, ktorý bude realizovaný, len čo budú všetky zemné práce v obci hotové.
AKTIVACNI
Kto nechce robiť, nemusí
Obrovské množstvo bežných prác - drobné opravy a úpravy, údržbu zelene, zametanie, obnovovanie prechodov k domom po rozkopávkach pre infraštruktúru, kosenie cintorínov, ale i budovanie chodníkov a parkovísk zo zámkovej dlažby zverujú v obci do rúk aktivačných pracovníkov. Momentálne ich obec zamestnáva štrnásť. „Títo, čo ostali, sú v podstate spoľahliví. Jasne som im povedal, kto nechce robiť, nemusí. Nikoho nenútim,“ vysvetľuje starosta. Aby prechodne zamestnaní dlhodobo nezamestnaní obec nezneužívali, zmenili na obecnom úrade systém. Už sa nezapisujú ráno ako predtým, ale na konci pracovnej smeny, keď odchádzajú. „Ak niekto nepríde, je to jeho problém. Vyradíme ho,“ hovorí o dôsledkoch T. Čepec, uznávajúc, že každý človek má svoju predstavu o tom, čo chce robiť a za aké finančné ohodnotenie.
pod foto: parkovisko
Aj parkovisko zo zámkovej dlažby pri obecnom úrade budujú v súčasnosti pracovníci na aktivačných prácach.
SKOLKA
Kalendáre škôlkarov sú vypredané
Deti zo strednej triedy nacvičovali v herni program na vystúpenie ku Dňu matiek. „Dievčatá z Východnej, čím sa umývate?“ ozývalo sa spoza dverí... Predškoláci a „maláci“ šantili na preliezačkách či v piesku na veľkom dvore. Niektoré dievčatká trhali púpavy a chlapci sa bili... V tretí májový deň bolo v materskej škole zapísaných 98 detí a nejaké vraj majú ešte prísť. Do školy z nich v júni bude odchádzať 25.
V Cíferi sa však neboja, že na rok bude v škôlke menej detí, ba odhadujú ešte viac ako tento rok. Navštevujú ju totiž najmenší obyvatelia z Cífera, jeho miestnych častí a tiež z Voderád i Novej Vsi. Stará sa o ne osem učiteliek, školník, upratovačky, vedúca stravovne a päť kuchárok.
„Jedáleň máme s osobitným vchodom, chodia sem aj zamestnanci OcÚ a obedy v obedároch rozvážajú tiež dôchodcom. Sú so stravou spokojní,“ hovorí zástupkyňa riaditeľky Materskej školy v Cíferi Anna Dobošová.
Každú stredu majú deti ovocný deň, pitný režim je pre ne samozrejmá vec, rovnako ako to, že strava je naozaj v rámci zdravej výživy. Zaručuje im to projekt Zdravá škola, do ktorého je škôlka zapojená.
Na otázku, čím sa odlišujú od rovnakých predškolských zariadení v iných obciach, odpovedali učiteľky, že deti sa tento rok pridali k organizátorom verejnej zbierky Ligy proti rakovine a na Deň narcisov vyzbierali v obci 7655 Sk. Ďalšou vecou, akú inde nemajú, je kalendár zostavený z prác, ktoré nakreslili deti na tému Naša obec. Z výkresov vybrali najkrajšie, sponzori projekt podporili a pani učiteľka Jana Frolkovičová ho zvládla organizačne.
Týždeň detskej radosti bude aj tento rok darčekom ku Dňu detí. Škôlkari opäť pôjdu na výlety, o práci im prídu porozprávať požiarnici, policajti, navštívia detské ihrisko, zájdu do bowlingu, spravia si opekačku na dvore. A čoskoro sa budú lúčiť aj predškoláci.
Na rozlúčku nezabudli pani učiteľky poďakovať ochotným daňovníkom za dve percentá z daní, ktoré okrem zamestnancov škôlky poukázali aj rodičia a sponzori. Nebolo toho veľa, ale predsa sme peniaze mohli využiť na učebné pomôcky. Stále vyhľadávame sponzorov, ktorí by nám pomohli, aby sme mohli robiť viac,“ tvrdí A. Dobošová.
ZBOR
Mladí cestu k zboru nenašli
Cíferský spevácky zbor založil učiteľ Daniel Bulla, správca miestnej školy, v septembri toku 1935 ako mužský zbor, ktorý sa neskôr zmenil na zmiešaný. Svoj vrchol dosiahol koncom 40. a začiatkom 50. rokov. Až do roku 1957 zaznamenal zbor pod jeho vedením mnohé úspechy a získal viacero ocenení na celoslovenských prehliadkach zborového spevu. Od roku 1984 sa jeho činnosť opäť zaktivizovala a to najmä zásluhou MUDr. Viliama Hafnera, ktorý drží dirigentskú taktovku zboru aj v súčasnosti. Za 71 rokov sa v radoch spevokolu vystriedalo 57 spevákov a 86 speváčok. V Pamätnici k 70. výročiu vzniku zboru je od roku 1984 poznačených 36 vybraných festivalových, koncertných a príležitostných vystúpení. Pod bodom 35 je zapísané vystúpenie na III. ročníku stretnutia speváckych zborov seniorov v Suchej nad Parnou, kde sa Cíferský spevácky zbor predstavil šiestimi piesňami (na obr.).
ZAPLAVY
Voda odplavila tri a pol milióna
O záplavách, ktoré postihli v marci tohto roku aj Cífer, informovali médiá v marci. Po opadnutí prívalov vôd je nevyhnutné urobiť terénne úpravy, obnovu suchých potokov, prečistiť ich a vykonať ďalšie práce na odstránenie následkov a predídenie opakovaniu povodne. „Pripravujeme stretnutie s občanmi, kde im chceme vysvetliť náš zámer a postup prác, rozložený na nasledujúcich 5 až 6 rokov. Len na materiál budeme každý rok potrebovať milión korún, teda spolu 5-6 miliónov, a to nehovorím o cene zemných prác. Presnejšie budeme vedieť hneď ako systematicky začneme na tejto úlohe pracovať,“ vysvetľuje starosta Ing. Tibor Čepec.
Priame náklady v súvislosti s povodňou si doteraz vyžiadali 680 tisíc korún. Na opravu cesty, ktorú bolo nutné rozbiť, sa spotrebovali ďalšie tri milióny korún. Predstavitelia obce dúfajú, že štát bude postihnutým obciam, a teda aj Cíferu, tieto položky aspoň čiastočne refundovať.
SKOLA
Škola sa snaží konkurovať trnavským
Snahou riaditeľa Základnej školy v Cíferi Mgr. Ivana Kovacocyho bolo od chvíle, keď vyhral konkurz sa svoj post, aby prevádzku školy čo najviac zefektívnili. Preto začali využívať priestory prázdne pre stále sa znižujúci počet žiakov. Napríklad do takejto učebne presťahovali obecnú knižnicu, ktorú súčasne spojili so školskou. Čitateľom ponúka 25 tisíc knižných titulov. Do inej triedy presťahovali dve počítačové učebne so 16 funkčnými počítačmi, pripravili hudobnú učebňu a špeciálnu učebňu na premietanie.
„Budova má štyridsať rokov, postupne všetko odchádza. Treba vymeniť okná, zatepliť školu. Vybudovať chceme multifunkčné ihrisko a športovú halu a tiež dokončiť nadstavbu školy z nedávnej minulosti,“ prezrádza riaditeľ Ivan Kovačocy. V školskom roku 2005/2006 navštevuje plnoorganizovanú základnú školu 398 žiakov. „Moja základná myšlienka bola, že musím školu tak vybaviť, aby bola konkurencie schopná Trnave, lebo rodičia inak budú deti voziť tam. V meste sa školy zlučujú, čoho dôsledkom je veľký objem peňazí, kvalita a konkurencia škôl. Ak neudržíme krok s nimi, budú nám deti utekať do mesta,“ obáva sa riaditeľ a priznáva, že on takto „ukradol“ žiakov z Jablonca, Budmeríc, Báhoňa, odkiaľ dochádza 35-40 detí. Cíferu „odvádza“ deti zasa Trnava. Preto sa škola snaží ponúkať dobré materiálne vybavenie i kvalitu pedagogickú a výchovnú. Je však jedno, či školu navštevuje dvesto alebo päťsto žiakov, energetická náročnosť budovy je rovnaká. Svoje si pýta aj údržba 40-ročnej budovy. Stále treba čosi opravovať, čo normatív nezohľadňuje. Pritom vlani škola dostala 10 miliónov 600 tisíc, tento rok už iba 9,5 milióna korún. Na budúci školský rok je do školy zapísaných iba 25 prváčikov, aj ďalšie tri roky budú nastupovať slabé ročníky.
„Dokiaľ sa nezmení systém financovania, v budúcnosti nevidím perspektívu rozvoja,“ tvrdí riaditeľ, ktorý musí pedagogickú prácu zosúlaďovať s manažérskou, je zavalený zháňaním financií a vybavovaním. Hovorí, že i malú telocvičňu pri škole budú musieť na zimu odstaviť, lebo ju nebude možné vykurovať.
Pritom škola má hádzanárov, ktorí hrajú krajskú ligu mladších žiakov, čo už dokázali poraziť aj starších od seba, má hádzanárky, ktoré vyhrávajú rôzne turnaje a v kraji skončili druhé, krúžok karate, zapájajúci do súťaží, dramatický krúžok, šachistov, dokonca najlepších na Slovensku! V činnosti je 20 fungujúcich krúžkov naplno využívajúcich poukazy.
„Hoci rodičia sa toho dožadujú, kultúrne poukazy nemôžeme využívať, lebo ministerstvo kultúry nie je schopné nám dať kódy. Nevidíme perspektívu, lebo aj okruh výberu možností je veľmi úzky, napríklad v Trnave ich nemáme kde využiť, ani Bratislava nie je na projekt napojená, nemá to zmysel,“ stručne ale presne zhodnotil riaditeľ.
„Obec nám maximálne vychádza v ústrety, ale nevylučujem v budúcnosti, že vplyvom znižovania počtu žiakov škôlka prejde pod školu. Bude záležať na zriaďovateľovi, dokedy to finančne utiahne,“ poznamenáva riaditeľ zmodernizovanej školy, ktorú stále upravujú, prerábajú a prispôsobujú moderným európskym trendom.
Žiaci vydávajú školský časopis Letáčik.
OPATROV
Opatrovanie posudzuje komisia
S prenesenými kompetenciami prišlo na obce i opatrovateľstvo. V Cíferi opatrujú štyroch ľudí, všetky požiadavky sú vybavené. Každú novú žiadosť posudzuje sociálna komisia, v ktorej pracujú aj lekári a zdravotné sestry. Prehodnotia zdravotný stav a rozhodnú o opatrovateľstve. Zákon o rodine hovorí že opatrovať starých ľudí v prípade, že majú potomkov, je práve ich úlohou. Obec v takomto prípade nie je povinná sa starať. Aj z toho dôvodu pristúpil starosta k nepopulárnemu opatreniu a opatrovateľské služby, ktoré poskytovali deti svojim rodičom zrušil. Rovnako nepopulárnym bolo aj zrušenie jednotriednej Materskej školy v Páci a jej pridruženie k existujúcej materskej škole v centre obce.
OBEC
V obci to žije
V obci aktívnu činnosť vyvíjajú: Dobrovoľný hasičský zbor, Folklórna skupina Cífer, miestny odbor Matice slovenskej, základná organizácia ZPCCH, Cíferský spevácky zbor, klub dôchodcov, organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku, klub záhradkárov a vinárov, kynologický klub, karate, športový klub Cífer, Sokol ZHZ Cífer hádzanári, šachisti, rybári - rybník v strede obce, poľovnícke združenie, obhospodarujúce aj streľnicu. Obec zastupovali dvaja reprezentanti v silovom trojboji na majstrovstvách Európy v Rakúsku.
Vytvoril sochu Satinského
V obci pôsobí a tvorí výtvarník Svetozár Ilavský, ktorého rodičia sú miestni rodáci. Minulý týždeň mal v Bratislave vernisáž sochy Júliusa Satinského. Výtvarný ateliér má v starom cíferskom kine Maják. Známy sa stal aj ako autor kríža a výzdoby v Bratislave - Petržalke, pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II.
Cíferská hudobná jar
Tradičnými hudobnými podujatiami v obci sú Cíferská hudobná jar a Cíferská hudobná jeseň. Tohtoročná 21. Cíferská hudobná jar vyvrcholí koncertom zboru Archi di Slovakia zo Žiliny 14. mája.
TRIBUNA
Megaprojektom bez stavebného povolenia nazýva starosta obce tribúnu na ihrisku ŠK Cífer, ktorú v týchto dňoch dokončujú. „Niektorí starostovia si zakladajú na číslach, ja som za masový šport, aby sa doň zapájalo čím viac ľudí,“ vysvetľuje starosta Čepec.
RD
Roľníckemu družstvu sa dobre darí
V obci pôsobia viaceré výrobné podniky a firmy. Roľnícke družstvo Cífer obhospodaruje 1250 hektárov pôdy. V rastlinnej výrobe pestuje obilniny, slnečnicu a cukrovú repu. Svoju živočíšnu výrobu zameriava na výrobu mlieka a mäsa v chove hovädzieho dobytka a ošípaných. Zaoberá sa aj výrobou kŕmnych zmesí. Predsedom družstva je Ing. Marcel Novický.
Obec deklaruje veľmi dobrú vzájomnú spoluprácu s PD, ktoré svojimi mechanizmami pomáha celoročne pri údržbe ciest v obci, kosení veľkých trávnatých plôch, atď. Aktívne sa zúčastňuje na spoločenských podujatiach pripravovaných obcou.
V susedstve družstva je objekt firmy Agrometal Cífer, vyrábajúcej kompletnú technológiu na prípravu pôdy a výsev kukurice, repy a slnečnice. Z jej dielní vychádzajú ťažké diskové brány, kompaktory Alfa a pretlakové pneumatické sejačky.
Firma I.D.C.-Lolly vyrába čokoládové figúrky k Vianociam i Veľkej noci. Dlhodobo známa je firma Hydina, a.s., farmaceutická spoločnosť Biomin. Výrobou a montážou nosných oceľových konštrukcií sa zaoberá Univerzal Trade Ing. Ivana Hujsiho, umelecké zámočníctvo je doménou s.r.o. Minatex. Popri sieti obchodných firiem, pôsobia v Cíferi desiatky remeselníkov všetkého druhu, firmy poskytujúce dopravné služby a ďalšie.
CIFER
Cífer sa mení zo dňa na deň
Už šesť rokov v Cíferi budujú verejný vodovod. Práve v týchto dňoch ide starosta Čepec podpisovať na ministerstvo dotáciu na vybudovanie jeho ďalšej časti vo výške 2,9 milióna korún. Obec túto akciu spolufinancuje piatimi percentami. V súčasnosti má obec veľmi malé úverové zaťaženie, iba 500 Sk na hlavu. Dobrý reiting je predpokladom, že v prípade potreby ktorákoľvek banka bude ochotná poskytnúť Cíferu pôžičku. „Chcel by som ju využiť na univerzálnu športovú halu. Vidím v nej obrovský prínos pre obec. Verím, že by bola stopercentne vyťažená od rána do večera 365 dní v roku,“ prezrádza starosta. Investície si vyžiada aj akcia plánovaná v školskom areáli, kde by malo na mieste starého ihriska slúžiť nové, všestranne využiteľné s umelým povrchom.
Čistiareň odpadových vôd, ktorá v minulosti pracovala niekoľko hodín v týždni, v súčasnosti pracuje nepretržite. Kanalizáciu obec má obec zatiaľ iba vo výhľade, podľa prepočtov bude potrebné vybudovať 22,5 kilometrov kanalizačných potrubí.
Popri rekonštrukcii základnej školy, kde projekt štrukturálnych fondov ráta s dokončením nadstavby, zateplením, výmenou okien a kotlových telies, v pláne je výmena okien na kultúrnom dome. Od základnej školy po kostol je naplánovaný chodník s elektrickým osvetlením za 4,2 milióna korún, ktorý sa stane súčasťou pešej zóny. Menšie parkovisko vyrastie aj pri škole. Obec chce upraviť tiež plochu pod trhovisko.
Nové oplotenie dostane cintorín v miestnej časti Pác. Dokončiť treba tribúnu na štadióne. Počíta sa aj s novým dopravným značením obce. Dá sa povedať, že na každom konci obce sa čosi robí.
DRUZBA
Prellenkirchen & Cífer
Po dvojročnom nezáväznom stretávaní a výmene skúseností podpísali 1. mája 2004 prihraničné rakúske mesto Prellenkirchen, zastúpené starostom Johannom Köckom a Cífer, zastúpený starostom Tiborom Čepcom zmluvu o spolupráci.
Táto sa rozvinula vo všetkých oblastiach života oboch správnych jednotiek. Prellenkirchen je obec o niečo menšia ako Cífer, rovnako však pozostávajúca z troch častí. V jej katastri, vzdialenom približne 65 kilometrov, sa osvedčili veterné elektrárne. Meranie sily vetra a jej využiteľnosti sa teraz realizuje aj v Cíferi. Priateľstvo oboch obcí deklarujú príležitostné stretnutia zástupcov samosprávy, farnosti, škôl, spoločenských a športových organizácií.
* Hasičskú zbrojnicu plánuje obec presunúť k zbernému dvoru. Na rekonštrukciu voľnej peknej miestnosti by bolo treba 5 miliónov korún
* Doterajšie trhovisko za obecným úradom nahradí nové, ktorého výstavba sa pripravuje na pozemku vedľa kvetinárstva.
* Zvonica v Páci je z roku 1906. Táto kultúrna pamiatka je pripravená na obnovu. Treba však počkať na vyjadrenie pamiatkarov.
* V obci existujú všetky zdravotnícke zariadenia prvého kontaktu i lekáreň. Vytvoriť jeden zdravotnícky komplex ich premiestnením je plánom do budúcnosti.
* Už iba dve ulice treba vybaviť káblovou televíziou. Súčasný miestny rozhlas nahradí v budúcnosti bezdrôtový, aby stĺpy vedenia zmizli.
* Už viac ako desať desať rokov vychádza raz mesačne súkromný časopis Cífer press.
* Pozornosť venujú v Cíferi aj oprave kultúrnych pamiatok. Postupne dávajú rekonštruovať jednu sochu za druhou. Najbližšie je naplánovaná oprava pomníka padlým v I. svetovej vojne.
* Miestna časť Háj je iba hŕstka domov. Tamojší obyvatelia poskytujú ubytovanie, reštauračné služby.
* V rámci rekonštrukcie trate na trase Bratislava - Nové Mesto nad Váhom dostáva úplne novú tvár aj železničná stanica v Cíferi. Súčasne v obci budujú aj podjazd, ktorý odstráni možnosť stretu vlakov z vozidlami na komunikácii.
