l Hrabal. Na post ľavého záložníka nominoval Semanka. Trénerove nádeje však viacerí hráči sklamali. Futbalisti nepotešili ani niekoľko desiatok priaznivcov, ktorí do Ružomberka merali cestu. No i napriek tomu ich po zápase odprevadili potleskom, aj keď...
Na otrasnom ihrisku sa hral divácky nezáživný futbal. Až do 65. minúty, kedy sa spartakovci začali viac venovať bráneniu jedného bodu, to bol remízový zápas, hoci hostia boli oveľa lepší. „Najmä druhý polčas mal dobrú úroveň hlavne zo strany Ružomberka, ktorý pritlačil Trnavu a vytváral si aj šance. Aj preto zaslúžene vyhral,“ zhodnotil zápas Jozef Vukušič, ktorý oba tímy pred časom trénoval. „ Musím kriticky povedať, že ma zo strany Spartaka nik neoslnil. Ešte do polčasu Poljovka držal obranu, Kriss mal záblesky, ale to bolo všetko. Dnes to Spartaku na Ružomberok nestačilo.“
„Po striedaní Kožucha už osamoteného Blahu málo útočníci dopĺňali. Keď sme dostali druhý gól, sa hralo vabank, na náhodu. Na vyrovnanie sme nemali,“ zhodnotil hru tréner Adamec, ktorý bol z vývoja stretnutia očividne sklamaný.
Ku kvalite stretnutia nepridali ani nadávky publika na stranu Trnavčanov, pričom najviac si vytrpel tréner Adamec. Ten na oplátku na svojich neprajníkov hádzal úsmevy ako z predvolebného plagátu, čo ich ešte viac vytáčalo. Pritom, nej je Jozef Adamec aký je, z tých krikľúňov mu ani jeden nesiahal ani po členky. Lenže, ťažko hľadať úctu k velikánovi slovenského futbalu u súperových fanúšikov, keď v Trnave haníme všetko, čo nie je červeno-čierne...
Spartakovci síce z Ružomberka odchádzali smutní a unavení, no ako sami hovorili, aj napriek prehre o titul budú bojovať ďalej.
Gabo Kopúnek