sa strieda trinásť pracovníkov, ktorí obsluhujú bezplatnú telefónnu non stop linku. To znamená, že ak žena zavolá trebárs aj uprostred noci, prostredníctvom telefónu sme jej k dispozícii a môžeme sa rozprávať hodinu, dve či tri, podľa toho, ako to žena potrebuje,“ vysvetlila nám psychologička Milada Hanšutová. Rozhovory klientiek s pracovníkmi centra sú anonymné. Aj v prípade, že žena príde do kancelárie, nemusí uvádzať svoje meno. „Niekedy sú to skutočne smutné osudy. Veľmi ma prekvapilo, keď k nám raz prišla staršia príjemná a sympatická pani, ktorá žila tridsaťpäť rokov v manželstve, v ktorom bola týraná. Až minulý rok sa rozviedla, týranie však stále pokračuje, pretože s bývalým manželom žijú pod jednou strechou a nevie, čo ďalej. Po dlhej dobe si však zaslúži kľud a pokojnú starobu.“ Keď má žena ťažkosti, môže na linku kedykoľvek zavolať. „Je dôležité, aby mala záchytný bod, pretože na domácom násilí je najhoršie, že sa často bagatelizuje a zatajuje. Veľa krát sa ženy pýtajú, čo je normálne. Nevedia, či je verbálnym násilím, keď na ne muž nakričí počas hádky. Často pochybujú samy o sebe, berú vinu na seba. Pod tlakom začnú robiť všetko tak, aby sa vtesnali do partnerových predstáv a vzorcov správania.“ Od februára pracuje krízové centrum aktívne pre klientov. „Ozvalo sa nám asi štyridsať žien. Z toho osobne nás navštívilo dvanásť,“ povedala nám M. Hanšutová. Podľa nej ženy s problémom najprv musia nájsť odhodlanie situáciu začať riešiť. V tej chvíli je pre nich veľkým otáznikom otázka budúcnosti. To, ako budú žiť ďalej, ako vyriešia finančné problémy. Pribudnú obavy, čo si pomyslia známi a rodina, keďže obeťami sú aj profesionálne úspešné ženy. „Centrum navštívila mladá mamička, ktorá znáša týranie tri roky a nikto o tom nevie. Nezdôverila sa o tom vôbec nikomu. Má totiž malé deti, muža má stále rada a manželstvo chce udržať.“
Kritickým býva obdobie sviatkov a víkendy, pretože vtedy sa ľudia viac stretávajú. „Dochádza ku kontaktom, na pozadí ktorých sa mohli dlhú dobu skrývať problémy. Partneri nie sú zvyknutí vzájomne si tolerovať svoje nálady a napätia. A práve vtedy ľahko dochádza k prudkej výmene názorov s možným násilím. Stalo sa, že klientka nám zavolala uprostred noci počas veľkonočných sviatkov s tým, že manžel bol na ňu fyzicky a verbálne agresívny aj pred deťmi.“ V takej situácii je veľmi dobré, ak má človek možnosť kontaktu na miesto, kde sa na druhej strane linky ozve upokojujúci hlas, ktorý mu pomôže nájsť východisko.
„Vždy hovorím našim klientkám, že aj tá najťažšia hodina trvá len šesťdesiat minút a treba hľadať východisko, aby sa zbytočne nepredlžovala.“ Podľa psychologičky prichádzajú krízy vo vzťahoch napríklad v čase po narodení dieťaťa, keď manželka nemá toľko času na partnera. Ďalšou kritickou skupinou bývajú muži holdujúci alkoholu, či bez zamestnania alebo muži, ktorých partnerka je v práci úspešnejšia. Problém môže nastať aj u ,úspešných´ mužov ktorí si napätie z neventilovaných konfliktov s nadriadenými v práci odbúravajú doma. V týchto prípadoch nie je rozhodujúcou otázka vzdelania, pretože aj vzdelaný partner dokáže týrať svoje okolie. A to nielen psychicky, fyzicky, ale aj sexuálne, sociálne a ekonomicky. Žena je obmedzovaná v kontakte s okolím, vyčleňovaním finančných prostriedkov, zablokovaním telefónu a podobne. „No aj muži bývajú obeťami, a to najčastejšie psychického týrania či vydierania alebo keď ich žena manipulatívne do niečoho vtláča.“
Každé násilie je však hodné odsúdenia. Žena si nemôže pripúšťať vinu, nech by svojho partnera akokoľvek vyprovokovala. Muž nemá právo na ňu útočiť a toto právo nemá ani ona voči partnerovi. Násilie v domácnosti niekedy prichádza až rokmi. Najskôr sa môže prejavovať ironizáciou osobnosti partnera, jeho podceňovaním či dehonestáciou. Ak sa problémy už v tomto štádiu neriešia, postupne sa napätie môže stupňovať a potýčka vyústi do sácania, fackania, buchnátov či kopancov. „Po prvom fyzickom útoku nastáva zvláštne obdobie. Akési obdobie šoku, kedy nad tým premýšľa partnerka i partner. Obete si dokonca často fixujú aj dátum prvého „výročia“, kedy sa incident odohral.“ Neskôr prichádza fáza, kedy obeť útok popiera sama v sebe, pretože chce s partnerom ďalej existovať. „Žena je schopná zniesť veľa v mene udržania zväzku, rodiny, pre pokoj detí. No keď deti vyrastú a odídu z domu, uvedomí si, že žila nedôstojným životom.“ Myšlienka zriadiť intervenčné centrum pre pomoc obetiam násilia vznikla v hlave Márie Markovej, riaditeľky trnavskej Pedagogickej a sociálnej akadémie blahoslavenej Laury, ktorá je súčasne i jeho zriaďovateľom. Projekt vznikol s finančnou pomocou Európskej únie. Centrum zriadilo v jednotlivých okresných mestách Trnavského kraja aj mobilné poradne pomoci. Konkrétne v Trnave je intervenčné centrum prístupné každý pracovný deň od 8,00 do 15,30 hod., ktorú je vhodné si vopred telefonicky dohodnúť prostredníctvom uvedenej bezplatnej telefónnej non stop linky na čísle 0800 500 942, čo je aj anonymná krízová linka pre pomoc obetiam násilia.
Čo robiť, ak ste obeťou násilia?
Zaistite bezpečnosť sebe i svojím deťom. Povedzte susedom o násilí, požiadajte ich, aby zavolali políciu, keď počujú hluk z vášho bytu. Informujte sa a nájdite si bezpečné miesto kam pôjdete, keď budete musieť opustiť domov. Napíšte si zoznam telefónnych čísel priateľov, príbuzných, známych, polície, krízovej linky pomoci, lekára. Pripravte si a bezpečne odložte finančnú rezervu pre prípad núdze na taxi, MHD, prenocovanie v hoteli. Zabezpečte si náhradné kľúče od bytu a auta a majte zbalený pohotovostný kufor a v ňom svoje osobné veci, dokumenty svoje i detí, lieky, šaty.
Medzi najčastejšie formy násilia páchaného na ženách patrí:
Fyzické násilie: Zahŕňa rôzne formy brutálneho zaobchádzania ako kopanie, sácanie, bitie, ťahanie za vlasy, pálenie, mlátenie až s úmyslom usmrtiť. Násilie časom stupňuje a stáva sa čoraz brutálnejším.
Psychické násilie: Rozumieme pod ním citové a slovné týranie. Žena ho pociťuje ako narušenie pocitu vlastnej hodnoty a psychického zdravia. K tejto forme násilia môže patriť zosmiešňovanie, urážajúce vyjadrenia o výzore alebo charaktere, osočovanie a veľmi časté sú aj výroky, že žena sa zbláznila, je psychicky chorá alebo si namýšľa. Muži tieto vyjadrenia používajú vtedy, keď chcú odvrátiť pozornosť od vlastných činov tým, že hľadajú „problém“ v žene.
Sociálne násilie: Je také správanie, ktoré má za cieľ ženu izolovať. Patrí sem zákaz styku s rodinou, priateľmi alebo zablokovanie telefónu.
Ekonomické násilie: Môže ním byť, ak muž zatajuje výšku svojich príjmov, nedáva žene na živobytie finančné prostriedky, kontroluje príjmy a výdaje ženy.
Sexuálne násilie: Zahŕňa všetky sexuálne činy, ktoré sú žene nanútené.
