Autor si vybral 20 ľudských životov – príbehov. Nie sú to však ľudia, ktorí pochádzajú priamo len z tejto oblasti, sú to ľudia napríklad z Francúzska, Švédska, Laponska alebo Írska. Sú to ľudia, ktorí svoj život už 20 rokov žijú s bremenom tohto nešťastia.
,,Vieme, že v prípade nezvládnutia niektorých vecí v neďalekej jadrovej elektrárni sa môže zopakovať černobyľská tragédia.Niekto to možno berie i na ľahkú váhu. A táto výstava je mementom, že veľmi na ľahkú váhu sa to brať nedá,“ zaznelo v úvodných slovách k výstave. Medzi príbehmi sú aj príbehy ľudí, ktorí majú opačný názor. Nie sú to len obete a kritici, ale aj zástancovia jadrovej energie.
Štvrtý blok jadrovej elektrárne explodoval 26. apríla pred pol druhou nadránom. Výbuch a požiar zničili reaktor. Do okolia uniklo obrovské množstvo rádioaktívnych látok. Stokrát viac ako pri výbuchu atómových bômb v Nagasaki a Hirošime. Keď sa verejnosť dozvedela o tom, čo sa stalo v Černobyle, ľuďom v mnohých krajinách radili, aby nevychádzali von. V Nemecku zakázali pásť kravy. Vo Francúzsku sa však nedialo nič. Dokonca televízia tvrdila, že sa nič vážne nedeje. Bolo to v období, kedy susedné krajiny prijímali bezpečnostné opatrenia, no Francúzi sa im len vysmievali. Myslí si to Garnier z Francúzska, ktorej rok po černobyľskom nešťastí diagnostikovali rakovinu štítnej žľazy. Dokonca vie o dokumentoch, ktoré sú dôkazom, že v tom čase sa falšovali predpovede počasia. I to je jeden príbeh z výstavy Černobyľ 22 v Piešťanoch.
Rasťo Piovarči
