ňa 24.04. 2006 počas hĺbenia základovej jamy pre novú pivnicu archeológ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský narazil na dva kostrové hroby. Hroby sa nachádzali v hĺbke 250 cm a boli orientované v smere juhovýchod – severozápad. V jednom sa nachádzala kostra dieťaťa s náhrdelníkom z drobných korálikov okolo krku a so železnou prackou v oblasti bedier. V druhom hrobe dospelého jedinca, ktorý však bol pred zhruba 300 rokmi porušený, sa nachádzala pri nohách nádoba vajcovitého tvaru zdobená mnohonásobnou vlnovkou. Podľa vyjadrenia vedúceho výskumu Jozefa Urminského, spadajú tieto hroby podľa nálezov do horizontu 9. a 10. storočia a indikujú veľkomoravské a poveľkomoravské pohrebisko v oblasti okolo Dómu Sv. Mikuláša.
Tento objav priamo potvrdzuje teóriu osídlenia Trnavy v slovanskom období, ktorú však doposiaľ nebolo možné archeologicky doložiť, pretože najstaršie nálezy z historického jadra mesta dokladajúce kontinuálny vývoj pochádzali až z 12. storočia. Tvrdenia trnavského historika Hadriána Radvániho o existencii románskej rotundy Sv. Juraja na mieste kostola Sv. Mikuláša, ktoré boli odborníkmi doposiaľ brané so značnou rezervou, tak dnes dostávajú reálnu podobu. V každom prípade až objavom dvoch kostrových hrobov získavame dôkaz, ktorým možno jednoznačne povedať, že na mieste trhovej osady Sobota sa už v 9. a 10. storočí nachádzala slovanská osada, ktorá bola zárodkom neskoršieho kráľovského mesta.
Jozef Urminský