vojho majetku, predovšetkým cintorínov, pod svoju správu. Niektorí farári sa vraj súčasne dali počuť, že poplatok za hrobové miesta aj v malých obciach pôjde čoskoro na mestskú úroveň...
Starostov obcí, kde cintorín neleží na obecnej pôde, list nepríjemne prekvapil. Snaženie samosprávy sa totiž popri investíciách do výstavby bytov a vylepšovania škôl sústreďuje práve na miesta posledného odpočinku občanov. Udržiavať ich upravené a dôstojné si vyžaduje nielen sústavnú starostlivosť, ale aj značné finančné prostriedky.
„Bol som listom zaskočený. Na arcibiskupstve nevedia, čo obnáša správcovstvo cintorína. Treba robiť údržbu, kosenie zelene, zametanie, čistenie, zimnú údržbu ciest a chodníkov, investovať a opravovať. Nevyhnutný je geometrický plán cintorína, príslušný počítačový program. To nie je len tak, dať tam jedného človeka, ktorý bude so mešteka vyberať. Napokon príde k tomu, že o päť rokov povedia, že nám cintoríny vrátia a budú v dezolátnom stave. Veď napríklad minulý rok sme dali vydláždiť chodníky, plochy, za kosačku sme dali štyridsaťtisíc. Predstavujú si to veľmi jednoducho. Pred takýmto krokom sme mali viesť aspoň nejaké rokovania, na ktorom by povedali, aká je ich predstava. Nie iba tak nám to oznámiť. Na základe novelizovaného zákona sú v práve, ale podľa mňa ten zákon nie je dobre postavený,“ povedal pre MY-Trnavské noviny Gilbert Liška, starosta obce Veľké Kostoľany.
„Aj nás sa to týka a nepáči sa mi to. Cirkev si vyžiadala navrátenie nehnuteľností, ktoré sme jej povinní vydať. Samozrejme, budú s tým spojené komplikácie. Na cintorínoch je odpad, voda, cesty, osvetlenie – všetko je obecné. Urobili sme i novú hradu, osadili nové brány. Len v minulom roku náš to stálo okolo 350 tisíc a teraz podľa zákona musíme všetko vydať tak, ako to leží,“ vyjadril svoje stanovisko starosta Veselého Štefan Kosec.
Podobné vyjadrenia nám poskytli i ďalší starostovia. Žiadny z nich si ešte nevie predstaviť, čo sa teraz vlastne bude diať. Tvrdia však, že čo je ich, toho sa tak jednoducho nezrieknu.
O vyjadrenie sme požiadali aj druhú stranu.
„Ten prekvapujúci list prišiel v poslednej fáze. Navyše je veľmi nešťastne formulovaný. Hneď som si položil otázku, čo s tým budem robiť. O probléme som sa porozprával s kamarátom, ktorý je starostom. Povedal mi, čo všetko správcovstvo vyžaduje a poukázal na to, že obce do cintorínov veľa investujú. Dospel som k názoru, že úradníci cirkevnej vrchnosti buď nevedia, čo činia, alebo že niekto chce silou mocou začať podnikať a vytĺkať z cintorínov kapitál. Osobne sa ale obávam skôr toho, že obce, ktoré správu cintorínov finančne nezvládajú, s veľkou radosťou odovzdajú zanedbané objekty cirkvi a budú len komplikácie,“ odpovedal nám na našu otázku oslovený správca jednej z farností v kraji, ktorému sme sľúbili, že ho nebudeme menovať.
Pretože list okrem žiadosti o navrátenie majetku iné obciam neoznamuje, na zámery cirkvi sa MY-Trnavské noviny spýtali na Arcibiskupskom úrade v Trnave.
„Ak by sme si ako majiteľ neuplatnili nárok, ako nám ukladá paragraf 31 zákona o pohrebníctve do konca apríla, mohli by naším majetkom obce voľne disponovať celých ďalších desať rokov. A to aj vtedy, ak by v prípade odluky cirkvi od štátu chcela cirkev v budúcnosti sama cintoríny spravovať. Sme vďační obciam, že sa nám na základe zmlúv o cintoríny starajú, akceptujeme a zatiaľ ponechávame súčasný stav. Cirkev nemá prostriedky, aby vzala na seba starostlivosť o pohrebiská. Museli sme si splniť zákonnú povinnosť, ale pokúsime sa nejako prekonať toto nešťastné ustanovenie,“ odsúdil podobu textovej formulácie ústavného zákona Martin Škumát z právneho oddelenia Arcibiskupského úradu v Trnave, podľa ktorého cirkev neurobila nič iné, len splnila, čo jej zákon ukladá.
Rozuzlenie prinesie až čas. Súčasnosť už sotva odpovie aj na otázku, s kým vlastne prediskutovali zákonodarcovia, pred formulovaním zákona o pohrebníctve, aktuálnu realitu. Žiaľ, na Slovensku je to tak.
Čo hovorí zákon?
„Ak obec ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona prevádzkuje pohrebisko na pozemku vo vlastníctve cirkvi, je oprávnená prevádzkovať pohrebisko aj naďalej, ak cirkev v lehote šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona obci písomne neoznámi, že chce pohrebisko prevádzkovať sama; ak cirkev svoju požiadavku na zmenu prevádzkovateľa pohrebiska v ustanovenej lehote neuplatní, môže tak urobiť najskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.“ Bod 3 paragrafu 31 zákona č. 470/2005 Z. z. o pohrebníctve, účinného od 1. 11. 2005.
