Článok pokračuje pod video reklamou
zapojiť sama. Samozrejme, s plnou peňaženkou. Nuž, na čo nemá štát, musia mať najbližší príbuzní. Preto sa na trase medzi Veľkým Krtíšom a Trnavou rozbehol čulý ruch.
Napriek tomu, že medicínska spoločnosť posielala lieky i prioritne, čakanie na ne trvalo vždy niekoľko dní, v závere ktorých sa objavil, alebo i neobjavil v schránke lístok avizujúci zásielku. Za tri mesiace sa však nestalo jediný raz z piatich, aby doručovatelia s dobierkou zazvonili pri dverách bytu, hoci chorá matka s pripravenými peniazmi čakala stále doma, a skúsili zásielku riadne doručiť.
„Vchodové dvere bývajú zamknuté,“ dôvodila riaditeľka Regionálneho poštového centra v Trnave Helena Poláková, keď adresát výkony doručovateľov reklamoval. On tvrdí, že nebýva, ba dokonca, ak by aj bol, vchod je vybavený zariadením na diaľkové otváranie, stačí dolu zazvoniť!
Dvakrát sa stalo, že pošta sa neunúvala doručiť ani len avízo do schránky, takže adresát musel telefonovať do Veľkého Krtíša a so zisteným podacím číslom žiadať na balíkovom oddelení trnavskej Pošty I. o vydanie dobierky. Takéto vyhľadávanie sa stretlo s nevôľou pracovníčok pri priehradke, ktoré napokon potvrdili, že balík bol už niekoľko dní na pošte. Inokedy zasa, keď sa lístok predsa len naveľa v schránke objavil, zásielka vo výdajni k dispozícii nebola. „Musíte prísť po šestnástej, alebo zajtra, dobierku má doručovateľka,“ vysvetľovala pracovníčka na balíkovom oddelení. Načo ju má, čo s ňou robí, keď sa ju nepokúsila ani raz doručiť, to už vysvetliť nevedela!?
Naposledy rodina opäť čakala na dobierku liekov za takmer dve desiatky tisíc korún. Teda žiadna maličkosť. Nechodil balík, ani avízo. Napokon sa avízo objavilo. Jeden by neuveril – zastrčené v prílohe denníka, ktorý na tejto adrese odoberajú. Že ho mohol niekto v novinách aj nenájsť a vyhodiť, to, zdá sa, netrápilo nikoho.
Poštovné poplatky narastajú. Za pohľadnicu, ktorú doručili pred pár rokmi za tridsať, či päťdesiat halierov, zaplatí dnes klient pošty desať korún. Za dvojkilový balík l. triedy dnes uhradí podávajúci 65 Sk bez DPH...
„Slovenská pošta (SP), a. s., až 99,1 percenta balíkov 1. triedy dopravila v normovanom čase, t. j. dva pracovné dni po dni podania. Pri balíkoch 2. triedy dopravovaných na tretí pracovný deň po dni podania zaznamenala výsledok 97 %. Včasnosť dopravy poštových zásielok SP pravidelne meria, monitoruje a vyhodnocuje. Merania realizujú nezávislé externé subjekty v súlade s európskymi smernicami a normami. Dosiahnuté výsledky radia SP k vyspelým poštovým podnikom v rámci Európskej únie, ktoré poskytujú svojim zákazníkom služby na kvalitatívne vysokej úrovni,“ píše sa vo vyhodnotení doručovania na webovej stránke Slovenskej pošty.
Pekné. Lenže v cene poštovného nie je len preprava, ale aj doručenie zásielky! A to už, ako sa zdá, v Regionálnom poštovom centre v Trnave, v poslednom čase nezvládajú. Alebo je to inak?
Riaditeľka trnavskej pošty Helena Poláková nám vo štvrtok zatelefonovala neoficiálne výsledky svojho šetrenia. Podľa neho, samozrejme, poštári vinní nie sú. Doručovací proces sa začína na trnavskej Pošte II a iba pre zásielky nemožné doručiť, pokračuje na Pošte I. Päť za sebou idúcich zásielok poštári nedoručili pre „objektívne prekážky“, ako sú napríklad zamknuté vchodové dvere či na zvonček nereagujúci adresát. Pritom všetci obyvatelia dotknutého domu sú ochotní potvrdiť, že vchodové dvere boli po celú zimu a sú dodnes otvorené a zvonček v adresátovom byte, kde je stále niekto doma, zvoní tak, že by aj mŕtveho zobudil. Keď sme z týchto dôvodov nesúhlasili so zmietnutím sťažnosti zo stola, k ďalším kritizovaným výkonom sa pani riaditeľka nevyjadrila a oznámila, že našu sťažnosť posúva hovorcovi na svoj nadriadený článok do Banskej Bystrice. Budeme teda čakať na vyjadrenie z B. Bystrice a možno i na Vaše listy, vážení čitatelia, v ktorých sa s nami podelíte o svoje skúsenosti z doručovania zásielok v Trnave.
Janka Pekarovičová, foto: autorka
