Dobrý deň, chcela by som týmto reagovať na list čitateľky z Trnavy uverejnený vo Vašich novinách 14. apríla 2006 pod názvom V čom sa hrajú naše deti. Myslím, že priestor by mali dostať všetky strany.
Ako matka trojročnej dcéry úplne súhlasím s tým, čo pani napísala. Aj mne veľmi vadí pohodlnosť psíčkarov a neochota pristúpiť na dané pravidlá. Donekonečna skúšajú trpezlivosť ostatných. Venčiť psa (teda nechať ho urobiť svoju potrebu) zásadne v blízkosti detského ihriska alebo tam, kde sa hrávajú deti, považujem za vrchol arogancie. A pritom stačí iba prejsť pár metrov. Aj ja si myslím, že kompetentné orgány by to mali dôsledne kontrolovať a pokutovať.
Ako majiteľka štvorročného psa by som sa však ohradila voči tvrdeniu čitateľky: ,,Ešte nikdy som nevidela psíčkara zodvihnúť exkrementy...“
Patrím medzi psíčkarov, ktorí psa venčia zásadne na vyhradenom priestore a ak môj pes urobí svoju potrebu pri prechádzke mimo tento priestor, vždy mám pri sebe igelitové vrecko a exkrementy odpracem.
Riešim však pri tom ďaľší závažný problém. Viem, že je zakázané dávať podobný odpad do komunálneho odpadu. Ale kam s ním? Cestou po našom sídlisku a v blízkom okolí nájdete 2 malé zničené koše určené na tento účel, ale nepamätám si, že by boli niekedy vysypané.
Ocenila by som , ak by sa kompetentné orgány vyjadrili aj k tomuto problému. Vo Veľkej Británii nájdete takýto kôš takmer na každom kroku (a vysypaný!). Prechádzať sa hodinu so „sáčkom“ a rozmýšlať kam s ním naozaj nie je ten dôvod prečo som si kúpila psa. Psíčkari platia za svoje hobby nemalé dane a snáď by sa tie peniaze mohli rozumným spôsobom investovať aj na riešenie ich problémov.
Katarína Grujbárová, Trnava
