Jarný kaleidoskop

veli, dievčatám zmizli „švihle“ po korbáčoch, šaty sa usušili a zápach po voňavkách vyprchal.
Ale nie som smutný. Zábava nekončí. Ešte sme nezabudli na jednu „šibačku“ a už máme na obzore nové celonárodné „šibanie“. Podľa toho, čo čítam v dennej tlači a pozerám v televíziách, to vyzerá tak, akoby voľby mali byť už zajtra. To si zase užijeme veselosti a hlavne sľubov. Z obrovských bilboardov sa na nás budú usmievať staré známe tváre. Naši politici opäť svoje umenie rozprávať a pritom nič nepovedať dotiahnu do úplnej virtuozity. No niekde som čítal, že luk stále napnutý stráca pružnosť. Dúfam, že to funguje a že aj my voliči, večne napínaní, stratíme už trpezlivosť. Takže pozor, prilby na hlavy, začnú sa na nás sypať predvolebné sľuby. A my to musíme brať s nadhľadom. Nesmieme sa príliš rozčuľovať, aby nás neohrozil infarkt myokardu. Lebo by sme sa z toho mohli aj nevylízať. Pretože aj v našom zdravotníctve to toľko vrelo, až to vykypelo.
Som naivný optimista, čiže, podľa všetkého, zle informovaný pesimista. Verím, že tu v tomto našom malom milom Kocúrkove konečne začnú platiť nejaké normálne pravidlá. Malý problém je len v tom, že neviem kedy.
Takže podčiarknuté a zrátané – jediné, z čoho zatiaľ môžem mať ozajstnú radosť, je tá jar. Lebo, zdá sa, svet je čím ďalej – tým rovnaký.
Richard GREGOR