Samospráva je jeden z najdôležitejších produktov spoločenských zmien a prejav slobody občana, obce a mesta v systéme usporiadania a riadenia vecí verejných v
Samospráva je jeden z najdôležitejších produktov spoločenských zmien a prejav slobody občana, obce a mesta v systéme usporiadania a riadenia vecí verejných v štáte, je dôkazom suverenity a nezávislosti od štátu potvrdeným ústavou v roku 1990. Bol to čas najvyšších slobôd a práv obcí, kedy podľa mienky zainteresovaných, práva a povinnosti boli kryté takou výškou v príjmovej oblasti, ktorú do roku 2005 v reálnych hodnotách nedosiahli žiadne rozpočty ani decentralizácie. Naopak v roku 2005 sa samospráva dostala u všetkých parlamentných strán do negatívnej, represívnej polohy.
Združenia miest a obcí (ZMO), región jadrových elektrární Jaslovské Bohunice, malo k 31.12.2005 celkom 179 členov, z toho 177 obcí a miest, 2 individuálnych členov. Z nich sa v stredu 20. apríla na XVI. sneme ZMO v Maduniciach prezentovalo 127.
Prvou časťou každého výročného podujatia býva spravidla správa o činnosti. Z tej, ktorá odznela na sneme, vyberáme problémy, na ktoré chcú hlavy miest a obcí v regióne upozorniť v prvom rade.
* Štát po pätnástich rokoch drvivou väčšinou parlamentu prekazil a pošliapal nezávislosť a suverenitu obcí pod zámienkou, aby NKÚ kontroloval aj vlastné, obecné príjmy. Pritom príjmy obcí sa nezvýšili a reálne nikdy nepokryli ani presunuté kompetencie. Je úplne zvrátené a smiešne, aby starostovia a primátori vymýšľali, ako lepšie riadiť štátne povinnosti a záležitosti. Počet delimitovaných štátnych povinností rastie v školstve, sociálnej správe, matričnej činnosti, civilnej ochrane a reálne príjmy klesli, nedostatočne boli delimitované pracovné miesta a dodnes štát nerieši rozpory z protokolov. Zmätok vo financovaní štátnych kompetencií natlačených obciam je na úkor peňazí obcí, ktoré by obce mohli použiť na vlastné povinnosti a potreby.
* Je neprijateľné aby o obciach rozhodovali ľudia, ktorí nikdy na vidieku nežili a nemajú vzťah k historickému vývoju, tradíciám a prírodným hodnotám. Mestá a obce sa vždy svojimi hodnotami a kvalitou dopĺňali a ich existencia je potvrdená historickým vývojom. Pasivita na úrovni samosprávy je neprípustná a dáva priestor pre hľadanie si pracovných tém reformátorov.
Vláda ani parlamentná väčšina neakceptovala návrhy a pripomienky k zneniu zákonov o Štátnom fonde pre likvidáciu jadrových zariadení ani k Atómovému zákonu, čím bol región na kompetenciách poškodený, obce doslova šikanované pri predkladaní projektov.
* Do roku 2005 štát nedodržiaval ústavu, nefinancoval svoje povinnosti v školstve, matričnej činnosti, civilnej ochrane atď. v skutočných potrebách. Absolútne nerealizoval vzdelávanie samosprávy, zvyšoval represiu, nezaviedol kontrolu hospodárenia tretieho sektora, ktorý vystupoval proti samospráve.
* Ani v roku 2005 vláda nevrátila 25 percent finančných prostriedkov investovaných obcami do rozvodových energetických podnikov a vzťahy k používaným obecným elektrickým rozvodom nie sú dodnes vyriešené. Preto neoprávnene sa roky užívajú obecné peniaze štátom.
* Štát sa nevenuje problémom jadrovej energetiky. Doteraz neprijal štátnu koncepciu nakladania s jadrovými odpadmi a vyhoreným jadrovým palivom, neprijal zákon o spoplatnení RAO a jadrového paliva, neexistuje žiadny ekonomický regulatív voči ich dôsledkom a verejnosti. Klamstvom vylúčil obce z návrhu zákona o Národnom jadrovom účte.
* Štát ani v roku 2005 nezvládol lepšie využívanie eurofondov. Stovky miliónov korún boli zbytočne samosprávou vynaložené na prípravu projektov, spracovanie žiadostí, zabezpečenie nezmyselných potvrdení. V hodnotiacich komisiách, ktoré často neboli zriadené včas pre politické a skupinové záujmy, boli pre nezmyselné vykonštruované dôvody vylučované projekty, pravidlá a bodovací systém bol trestuhodne manipulovateľný a politicky zneužívaný.
* Štát podrazil samosprávu v úsilí efektívne zabezpečiť majetkové vysporiadanie pozemkov pod verejnými objektami (školami, cestami) zaplatením 350 Sk/m² vlastníkom pôdy v prospech automobilky KIA.
RYSKA
Nepodceňovať jadro ani oblasť školstva!
Sedemdesiatjeden percentná účasť primátorov a starostov členských obcí na XVI. sneme Združenia miest a obcí, región jadrových elektrární Jaslovské Bohunice, konanom 20. apríla v Maduniciach, je dôkazom ich záujmu o preberané problémy. O zhodnotenie rokovania sme bezprostredne po jeho skončení požiadali predsedu regionálneho združenia a starosti Jaslovských Bohuníc Petra Ryšku.
* Podelíte sa s nami o vaše aktuálne pocity?
- Snem splnil moje očakávania. Jednak účasťou primátorov a starostov, jednak tým, ako pristúpili k hodnoteniu pätnástich rokov samosprávy a najmä roku 2005. Spokojný som aj so závermi a špecifikáciou problémov pre rok 2006, teda na toto volebné obdobie. Do konca apríla využijeme rokovanie s politickými stranami v rámci celoslovenského združenia. Budeme sa snažiť upriamiť ich pozornosť na tie veci, ktoré zo života vychádzajú a majú šancu dostať sa do programu strán a mohli by byť skôr, či neskôr riešené. Vytýčením a prijatím základných oblastí práce pre budúcnosť sa potvrdila jednota tohoto združenia, jeho stabilita. Sme najväčším združením na Slovensku, a táto jednota nám dáva nádej na dobrú spoluprácu. Som spokojný aj s účasťou hostí, i keď v niektorých prípadoch zastupiteľnou, a tiež s deklarovanou ochotou na komunikáciu, ďalšiu spoluprácu, a to hlavne z takých pozícií, ktoré pomôžu riadeniu regiónu a jeho ekonomickej prosperite.
* Po iné roky nebývalo zvykom zavŕšiť snem bohatým kultúrnym programom...
- Kultúrny program popoludní bol zvýraznením vyhláseného Roku miestnej kultúry. Chceme, aby sa v roku 2006 v obciach a mestách znásobila angažovanosť v tejto oblasti, aby obce a mestá zvýšili pozornosť voči školám, súborom i jednotlivcom a aby sme začali organizovať v priebehu roku také akcie, ktoré ešte viac rozprúdia kultúrny život v našom regióne.
* S akým posolstvom odchádzate na celoslovenský snem združenia do Bratislavy?
- Naše pripomienky a podnety v zásade vychádzajú z vyšpecifikovaných programových cieľov, rozšírených o pripomienky v diskusii. Ostáva niekoľko nedokončených vecí, ktoré nám kazia našu prácu. Príklad. Kradnutie a odovzdávanie krytov z kanálov je trestná činnosť, ktorá sa ťažko dokazuje. Väčšinou je to na starostoch a primátoroch aby vec riešili. Spoločnosť by sa mala zaoberať principiálne touto otázkou, nie ponechávať ju len na našu osobnú iniciatívu.
Na snem ideme aj s návrhom, aby boli prijaté zásadné zákony v oblasti jadrovej energetiky, ktoré ešte chýbajú, aby sa zvýraznilo, že neexistuje koncepcia v oblasti jadrových odpadov a jadra.
Chceme, aby nebola podceňovaná oblasť školstva a aby boli opravené koeficienty a jednotlivé normatívy tak, aby cirkevné, národnostné, súkromné a iné typy škôl neboli preferované na úkor štátnych škôl a obcí, ktoré sú takto poškodzované. Sú to otázky, dotýkajúce sa každej školy, každého učiteľa, každého občana v každej obci.
Myslím si, že aj oblasť fiškálnej decentralizácie by mala pokračovať takým smerom v budúcom volebnom období, aby nedošlo k ohrozeniu existencie sídiel, ani najmenších obcí. Je inou otázkou, akým spôsobom budú vykonávané vlastné kompetencie, ktoré si určite k spokojnosti zabezpečíme, trváme však na tom, aby obce a mestá neboli nositeľmi zodpovednosti v plnom rozsahu, bez určenia a vytvorenia podmienok pre plnenie prenesených kompetencií štátu.
ROK
Pod jedným logom
Výzva všetkým starostom a primátorom
V porovnaní so začiatkami samosprávy na Slovensku sa obce a mestá zlepšili vo viacerých oblastiach. Mňa veľmi teší, že sa k nim v posledných rokoch radí aj oblasť miestnej kultúry. Vznikajú nové súbory a kolektívy záujmovo-umeleckej činnosti, podporujú sa existujúce, rekonštruujú sa kultúrne domy, stavajú sa nové. Amfiteátre majú zelenú a pódia na mestských námestiach v letných mesiacoch sú už samozrejmosťou. Pretekáme sa vo vymýšľaní netradičných, či organizovaní tradičných podujatí. Mnohí kolegovia pochopili, že kultúra je špecifická oblasť, ktorou si môžeme získať na svoju stranu aktívnych občanov, protagonistov a tiež pasívnych – konzumentov. Ešte stále sú však aj takí, ktorí sa kultúre nevenujú. A to je škoda, lebo do kultúry sa investovať oplatí. Aj peniaze aj čas. Je toľko možností ako ľudí zaktivizovať – dať im šancu realizovať sa a tiež ponúknuť vlastným občanom kvalitnú zábavu a potešenie.
Preto vyzývame všetkých starostov a primátorov nielen nášho regiónu, ale na celom Slovensku, na podporu miestnej kultúry, zachovávanie ľudových tradícií a vytváranie nových. Organizujte festivaly, prehliadky, súťaže... a lákajte ľudí z domov. Nebojte sa, že nebudete mať koho pozvať, veď studnica amatérskych súborov i profesionálnych umelcov je nevyčerpateľná. Chceme, aby k tomu pomohol aj katalóg existujúcich regionálnych jednotlivcov a súborov ZUČ, ktorý pripravujeme. Zobrazené logo by mohlo byť jednotiacim znakom našich akcií, aby postupne všetci vedeli, že patríme do jednej rodiny starostov, ktorým záleží na pozdvihovaní kultúrnych a duchovných hodnôt nášho národa. Logo sa už v tomto roku objaví na slávnostiach spevu, hudby a tanca v Krakovanoch 24. a 25. 6., v Jaslovských Bohuniciach 30.6. – 2.7. 2006, v Červeníku 11. – 13. 8., na madunických Cibuľových slávnostiach a na Trnavskej bráne – 18. – 20.8.2006. Verím, že aj na mnohých ďalších, ktoré usporiadate pre svojich občanov. Fantázii sa medze nekladú.
Alena Jelušová, predsedníčka sekcie kultúry
KULTURA
Aby kultúra už nebola „na chvoste“
Hovoríme s Annou Melíškovou, riaditeľkou Trnavského osvetového strediska
* Rok 2006 vyhlásilo ZMO Rokom miestnej kultúry. Čo môžete povedať o tejto iniciatíve?
- Trnavské osvetové stredisko už dlhé roky pracuje s obcami nášho regiónu. Zrejme i na základe toho, že systematicky propagujeme rozvoj miestnej kultúry, z iniciatívy poslankyne zastupiteľstva trnavského samosprávneho kraja Aleny Jelušovej vyšiel návrh, že by sme mohli spojiť sily a vyhlásiť aktivitu pre všetky obce nášho regiónu. Najprv sme uvažovali iba o letných dňoch kultúry, potom sme sa rozhodli vyjsť s iniciatívou trvajúcou po celý rok.
Znamená to, že ZMO vyzýva všetky mestá a obce v celom regióne, aby vytvárali lepšie podmienky pre činnosť kultúrno-umeleckých formácií všetkého druhu a žánrov v celom regióne. Myslím si, že je to veľmi pekná myšlienka, potešila som sa jej. Zdá sa, že konečne tak kultúra už nebude iba „na chvoste“, ako to ja stále hovorím, ale dostane sa do popredia a prospeje životu v obciach. Obohatí podujatia, ktoré pomôžu nadviazať úprimnú komunikáciu medzi obyvateľmi. Chceme zaktivizovať mládež, ale aj seniorov, a to vo všetkých žánroch, ktoré máme podchytené a ktoré neraz v súťažiach idú až na celoslovenskú úroveň.
RVC
Vzdelávanie - súčasť života samosprávy
Viacerí z anketovaných starostov a primátorov sa vyjadrili pochvalne o aktivitách Regionálneho vzdelávacieho centra (RVC) v Trnave, ktoré vedie Andrea Briestenská. Práve jej sme sa spýtali, čo chystá RVC v najbližšom období pre svojich 146 členov.
- Naše aktivity sú vždy vo veľmi širokej škále. Momentálne pripravujeme druhý stupeň ministerstvom školstva akreditovaného kurzu hlavných kontrolórov. Je to nadstavbové štúdium, zamerané na všetky oblasti kontroly. Je o neho veľký záujem, ale nie vždy sa všetkým starostom páči, že majú vzdelaných kontrolórov.
Aktuálnym seminárom bude aj Zákon o bezpečnosti pri práci, ktorý sa aktualizuje a je účinný k 1. júlu 2006. Ďalšou bude séria zaujímavých seminárov o manažmente samosprávy. Uvidíme, aká bude účasť, lebo je to oblasť, o ktorej si v obciach myslia, že nie je dôležitá. Neuvedomujú si, že mnohokrát je to práve naopak. Je veľmi výhodné vedieť, ako manažovať, ako komunikovať, ako riešiť konflikty.
Okrem toho pripravujeme klasické legislatívne semináre, čiže veci ako verejné obstarávanie, robíme dvojdňové semináre účtovníctva, zúčtovanie zdravotného poistenia a podobne.
Starostovia a primátori sú spokojní s prácou RVC, môže ono pochváliť na oplátku starostov a pracovníkov obecných úradov?
- V našom združení je 180 organizácií, čo je veľmi široký okruh ľudí. Mnohých si pamätám za tie roky aj po mene, pretože chodia takmer na všetky semináre, aj na tie, ktoré sa pre mnohých zdajú nepodstatné. A mnohých si pamätám preto, že nechodia takmer na žiadne semináre, ale neustále telefonujú, chcú konzultácie, právne poradenstvo. Síce sa ich snažím pre nich zabezpečovať, ale mrzí ma to, lebo ak by sedeli na seminároch, ktoré majú za minimálny poplatok 200 korún na osobu, čo je smiešna suma v porovnaní s našou konkurenciou, tak takmer všetky informácie by mali. Tento rok je už cítiť, že je volebný aj v tom, že starostov chodí na semináre málo, takmer na všetky posielajú len pracovníčky, aj na témy, kde by mali sedieť práve starostovia. Napríklad robili sme teraz seminár k zákonu o priestupkovom konaní, ktorý bol tridsaťkrát novelizovaný a nevyšlo žiadne kompletné znenie. Zohnali sme erudovanú lektorku, ale na seminár prišlo iba 55 ľudí. Ale napriek tomu otázky k danej téme sú. To ma mrzí. Konzultácie robíme najmä prostredníctvom lektorov, ktorí chodia na semináre. Zatiaľ boli všetky bezplatné, čiže v rámci našich členských príspevkov. V budúcnosti, ak sa bude počet otázok stupňovať, budeme musieť možno pristúpiť aj k spoplatneniu. Je iné, keď sa obec pýta dvakrát za rok, a iné, keď sa tá istá obec domáha odpovedí tridsaťkrát do roka a ide to z peňazí všetkých.
ANKETA
Čo prinieslo pätnásť rokov samosprávy a členstvo v ZMO pre vás a vašu obec?
VRABEL
Navrátila sa autonómia obcí
Ján Vrábel, starosta Križovian nad Dudváhom, 1760-1770 obyvateľov
Navrátila sa autonómia obcí, samostatnosť v rozhodovaní. Je to proces, ktorý sa nedá už zastaviť a myslím si, že výsledky za posledných pätnásť rokov nášho pôsobenia najlepšie zhodnotia občania.
Ak by nebolo samosprávy, Križovany by nemali kultúru, nemali by pre ňu technické zázemie, rovnako ako pre šport. Lebo všetko toto ťaháme v úvodzovkách z obecného rozpočtu. Je rozbudovaná a na päťdesiat percent postavená kanalizácia, chystá sa investičná akcia celoobecného vodovodu a mnoho iných akcií drobnejšieho rázu. Napríklad opravy všetkého obecného majetku, okrem obecného úradu, lebo ten si nechávame nakoniec. Pokladám ostatné veci za prioritné.
Aktívne pôsobím v tomto regionálnom združení dvanásť rokov ako člen rady. Hodnotiť a pripomienkovať by skôr mali moji kolegovia s pohľadom zvonka.
PIOVARCI
Rozhodujeme si sami o sebe
Ladislav Piovarči, primátor Leopoldova - 4100 obyvateľov
Samospráva priniesla veľa. Všetky kompetencie a rozhodovania sú na ľuďoch, ktorí sú z Leopoldova. Rozhodujeme si sami o sebe. Posledné dva roky sú významné tým, že sa realizuje fiškálna decentralizácii. Máme viac peňazí, môžeme toho viac urobiť, takže sa naozaj napĺňa program rozvoja.
Takisto patríme do regiónu a okrem finančnej pomoci je tu dobrá spolupráca, množstvo skúseností od obcí podobnej veľkosti, alebo podobnej kategórie. Jednoznačne je dobre, že sme členmi tohto združenia. Vďaka tomu, že sme členmi združenia, dostali sme dotáciu asi 3,5 milióna korún na čistiareň odpadových vôd ešte v predchádzajúcom období.
JAKABOVICOVA
Zákony si často odporujú
Viera Jakabovičová. starostka Malženíc, 1260 obyvateľov
Veľký pokrok do obcí a do miest. Je to priblíženie samosprávy aj štátnej správy k občanom. Vychádzame občanom v ústrety. Svoje problémy môžu kedykoľvek zniesť na obecný aj stavebný úrad, aj hore na štátnu správu. Doposiaľ som sa nestretla so sťažnosťou na spoločný stavebný úrad, práve naopak, každý tuto činnosť vyzdvihuje.
Kritizovala by som, ako sme už povedali, že väčšia spolupráca by mala byť s legislatívnom radou, pretože v mnohých prípadoch si zákony odporujú a chýba medzirezortné konzultovanie, ktoré by pomáhalo lepšie vyvíjať činnosť. Ďalšou negatívnou vecou je, že vychádza veľa zákonov, ktoré so každý právnik vykladá po svojom.
KIS
Dokážeme zabudnúť na problémy
Stanislav Kiš, starosta Šoporne - 4115 obyvateľov
Dostalo sa obciam, že ak sú v nich zvolení ako poslanci schopní zástupcovia, dá sa v obci samostatne rozhodovať, bez akýchkoľvek príkazov a nariadení. Členstvo v regionálnom združení je výhodné v tom, že robíme veci, ktoré by nám ako starostom - jednotlivcom možno nevyšli. Dokážeme niekedy zabudnúť na problémy a organizujeme napríklad futbalové zápasy, býva starostovský ples, chodievame na poznávaco-študijné cesty, samostatné školenia. Vybudovalo sa regionálne vzdelávacie centrum, kde pracovníčky pripravujú priblíženie novej legislatívy, lebo je veľa zmien, ktoré individuálne by sa nedali absorbovať, ale spoločné áno. A ľudia to oceňujú. Práve teraz sa chceme zamerať na kultúru a dostať ju do širšieho povedomia. Veď každý máme nejaký súbor, skupinu, záujmové združenie... Centrálne sa dá robiť veľa. Som členom regionálnej rady. Snažíme sa v rámci možností vždy brať do úvahy záujmy všetkých obcí. Aby to vyhovovalo každému.
LEHOTA
Vsadili sme na priemyselný park
Ján Lehota, primátor Serede, necelých 18 tisíc obyvateľov
Samospráva priniesla veľmi dôležité rozhodovanie o vlastnom území, o tom, čo sa bude v meste diať. Je na poslancoch samosprávy, ktorí vo svojom parlamente rozhodujú o všetkých aktivitách i rozvoji mesta. Samozrejme aj o kultúre a ostatných záležitostiach. Želal by som si, aby sa v budúcnosti tieto kompetencie ešte umocňovali, rozmnožovali, aby samospráva mohla viac rozhodovať o svojom živote a svojej budúcnosti.
Keď bola v roku 1992 zlikvidovaná prevádzka Niklovej huty, ocitlo sa 1600 ľudí na dlažbe. Nielen zo Serede, ale aj zo širokého okolia. Preto sa mestské zastupiteľstvo rozhodlo, že pre týchto ľudí musí pripraviť pracovné miesta doma, aby nemuseli za prácou dochádzať. Vytvárame priemyselný park, v čom sa nám v súčasnosti darí Chceme dotiahnuť aby v tejto zóne zahraniční i domáci investori umiestnili svoje prevádzky a tým vytvorili pracovné príležitosti.
REMO
Dnes nám vlasy z kompetencií vstávajú
Remo Cicutto, primátor Piešťan, 30 500 obyvateľov
Určite posledných pätnásť rokov vo vývoji novej spoločnosti po revolúcii, pri zmenách, ktoré sa tu odohrali tým, že vznikli samosprávy na základe zákona o obecnom zriadení. Boli poprenášané rôzne kompetencie. Spočiatku sme sa do nich hrnuli, dnes nám až vlasy z toho vstávajú, lebo nie všetky kompetencie niektoré samosprávy zvládajú. A mnohé nie sú ani dofinancované zo strany štátu. To je problém, s ktorým sa treba vysporiadať, ale na druhej strane, pätnásť rokov demokratickej spoločnosti nám určite dalo veľa možností. Aby sme vytvárali občianske spoločnosti, zainteresúvali občanov a vťahovali ich do procesov, či už záujmové alebo neziskové organizácie, ale aj štruktúry samospráv, odborné komisie, poradné a zastupiteľské. V samospráve sa nachádzam štvrtý rok. Nových povinností je veľmi veľa a nie všetko sa dá pochopiť, čo je na papieri. Lepšie je, keď sa to verbálne vydiskutuje niekde na fórach. Preto hodnotím takého združenia veľmi pozitívne a to naše - jaslovsko-bohunické veľmi dobre, lebo zamestnanci našej samosprávy radi navštevujú regionálne vzdelávacie centrum a odborné semináre, ním poriadané. Sú veľkým prínosom pre ich prácu a zvládnutie všetkých riešených problémov.
Vytýčili sme si program orientovaný a tendenčne nastavený na obdobie, ktoré teraz prichádza. Roky 2007-2013 budú príležitosťou na získavanie prostriedkov európskych fondov.
CAMBALIK
Chválim, ďakujem a nech pokračujú
Milan Čambalík, starosta Paty,
Samospráva o členstvo v ZMO mne osobne priniesli poučenie a obci možnosť vzdelávať sa ďalej v samosprávnych veciach. Dostali sme aj nejaké financie, raz dotáciu, a potom pravidelné príspevky za umiestnenie jadrovoenergetického zariadenia. Preto chválim, ďakujem a nech pokračujú...
KURINCOVA
Vidím, že máme viac demokracie
Dagmar Kurincová, starostka Trstína, 1300 obyvateľov
Členstvo v združení je pre každú obec veľmi výhodné. Keby sme v pripomienkovaní zákonov neboli takí jednotní, asi by to vyzeralo ešte horšie, čo sa týka aj financií. Ďalšie, čo všetci kvitujeme, je Regionálne vzdelávacie centrum v Trnave - jediná inštitúcia, ktorá sa stará o naše vzdelávanie a o to, aby sme trošku boli aj v obraze. Myslím si, že keď som predtým dvadsať rokov bola pracovníčkou na obecnom úrade, teraz ako starostka, môžem to porovnávať a vidím, že máme viac demokracie. Samospráva je prínosom aj pre kultúru, aj keď na ňu nie je veľa peňazí. Pokiaľ ide o námety, Andrea Briestenská sa vždy na ne pýta, je veľmi fundovaná. Preto som jej na konci svojej správy ďakovala, myslím, že využíva spätnú väzbu pri príprave seminárov. Zúčastňujem sa na rokovaní rady ZMO ako predseda kontrolnej komisie. Vidím teda aj prácu, ktorú nevidia ostatní, a to že čelní funkcionári robia pracujú na úkor svojho voľného času a robia veľa pre nás všetkých. Bola by som rada, keby sa k prínosu samosprávy a ZMO vyjadrili občania a hodnotili oni.
MRVA
Je lepšie, keď je obec samostatná.
Rastislav Mrva, starosta obce Hrnčiarovce, 2070 obyvateľov
Ako každej obci, je to určitým spôsobom pomocná ruka a výmena skúseností. Napriek tomu, že sme od samého začiatku, aj keď obec Hrnčiarovce pristúpila až ku koncu roku 1994, dovtedy sme patrili pod mesto Trnava. Vstúpenie zo ZMO bolo pre náš obzvlášť dôležité, pretože sme začínali z ničoho. Po novom usporiadaní, teda po voľbách v roku 1990, Hrnčiarovce boli zastupované v trnavskom mestskom zastupiteľstve dvoma poslancami. Veľmi ťažko ovplyvňovali jeho rozhodnutia, a tým pádom aj finančné toky boli usmernené viac-menej do centrálnej časti mesta Trnava, na ktoré sme hrdí, ale čo sa týka rozvoja obce, jednoznačne je lepšie, keď je obec samostatná.
Bolo by dobre, keby nás viac brala na vedomie štátna správa a pripomienky, ktoré postúpime cez ZMOS, by boli akceptované aj v rozhodnutiach vlády. A hlavne tí dobre platení poslanci v národnom keby sa aj občas prišli pozrieť medzi nás a zaujímali sa o naše problémy. Pokiaľ schvaľujú kompromisné zákony, myli by ich najprv prediskutovať aj na nižšej úrovni.
DALOS
Chceme vyhlásiť súťaž o najkrajšiu obec
Dušan Daloš, starosta obce Rakovice - 525 obyvateľov
Za pätnásť rokov samosprávy na Slovensku, vidieť, že obec postupne začala rozvíjať. Prechádzali sme mnohými úskaliami a prekonávali sme prekážky, ale postupne, s dobrým prístupom občanov, sa nám darilo stále lepšie. Za posledné obdobie sme realizovali akcie podporované financiami z obecného rozpočtu, ale aj príspevkami od občanov. Zdá sa, ako keby sme sa vracali troška tak do minulosti, keď na základe akcií Z boli občania motivovaní vykonanou prácou, a chceli ju ďalej rozvíjať. Naša obec má s tým veľmi dobré skúsenosti. Občania mi vychádzajú v ústrety pri zveľaďovaní verejných priestranstiev, alebo iného majetku. Trikrát do roka poskytujeme občanom zdarma veľkokapacitné kontajnery, rozmiestnené v obci po tri dni, ale v rámci toho si neupratujú iba vo svojich dvoroch, ale každý si robí poriadok aj pred nehnuteľnosťou. Toto sa snažíme preniesť aj do mikroregiónu a práve tento rok chceme vyhlásiť súťaž o najkrajšiu obec Mikroregiónu nad Holeškou.
ULOHY
Pre vyššiu mieru demokratizácie a nezávislosti
ZMO chce naďalej obhajovať ekonomické, politické a spoločenské postavenie miestnej samosprávy
Pätnásť rokov existencie miestnej samosprávy bolo postavených na zásadách zákona NR SR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa stability a pevnosti zákona je možné odvodzovať aj stabilitu spoločnosti, jej riadenia, mieru rozvoja demokratizácie a nezávislosti samosprávy, tým úroveň slobody obcí, miest a ich obyvateľov.
Vyváženosť práv a povinností musí byť podporená primeranosťou na účasti realizácie verejných zdrojov, čo sa priamo a rýchle prejavuje na kvalite života sídiel. Najväčšou hrozbou pre samosprávu a spoločnosť je politická nestabilita, ktorá vytvára priestor pre náhodné, neskoordinované, prospechárske a účelové zásahy do Ústavy SR a celého spektra tvorby zákonodarstva.
Úlohou ZMOS, regionálnych združení, starostov a primárov bez ohľadu na prospech, osobné a politické väzby, je principiálne presadzovať pokračovanie procesu fiškálnej decentralizácie, obhajovať politické a spoločenské postavenie miestnej samosprávy. K tomu hľadať v politickom spektre Slovenska také subjekty, ktoré prijmú záväzky na zmenu volebného systému do zákonodarného poslaneckého zboru, umožňujúce väčšiu účasť verejnosti na priamej kontrole a zodpovednosť poslancov NR SR voči konkrétnym volebným obvodom.
Pre kvalitné vykonávanie verejnej služby je potrebné odstrániť nedostatky a deformácie negatívne pôsobiace na výkon originálnych i prenesených kompetencií na úrovni miestnej samosprávy.
Z toho dôvodu si ZMO vytýčilo najmä tieto úlohy: Naplniť ustanovenia Európskej charty miestnej samosprávy. Presadzovať, aby obce a mestá plnili najmä originálne kompetencie a zlepšiť podmienky vytvárané štátom na plnenie prenesených kompetencií. Odstrániť ústavný a zákonný nedostatok v slovenskej legislatíve poškodzujúci obce a mestá, nesúhlasiť aby ministerstvo financií mohlo i tendenčným rozhodnutím kedykoľvek a bez možnosti odvolania zrušiť rozhodnutia obcí a miest o výrube miestnych daní a poplatkov.
Podporiť aby ZMOS získalo možnosť zákonodarnej iniciatívy. Zabezpečiť fiškálnu stabilitu obcí a nezasahovanie do samosprávnych daní z príjmov fyzických osôb, nehnuteľností a ostatných daní a poplatkov. Presadiť účasť zástupcov samosprávy v hodnotiacich a povoľovacích orgánoch pre schvaľovanie projektov na čerpanie finančných prostriedkov z európskych fondov a štátnych fondov SR. Presadiť zmenu pravidiel a úspešnosť čerpania eurofondov. Odstrániť neprijateľné deformácie normatívneho financovania základného školstva, kde súkromné, národnostné i cirkevné školy sú financované na úkor štátneho školstva a obecných rozpočtov. Prijať zákon o športe riešiaci podporu reprezentačného a masového športu. Šport likvidujú zákony o daniach, sociálnom zabezpečení a podobne. Zabezpečiť väčšie zdroje a zlepšiť údržbu ciest I., II. a III. triedy vrátane príslušných odvodňovacích zariadení, mostov, priepustov, rigolov, krajníc.
Presadzovať zvýšenie zdrojov ŠFRB so zameraním na komplexnú obnovu sídiel, vrátane obnovy bytových a rodinných domov s rovnocenným prístupom k financiám i vlastníctvu. Zmeniť prístup štátu k Programu obnovy dediny podstatným navýšením finančných zdrojov na úroveň Českej republiky. Prijať štátnu koncepciu nakladanie s jadrovými a rádioaktívnymi odpadmi a zákon o jadrových odpadoch, atď.
