,,Jeden si osvojili v Poľsku, no musel som sa vzdať autorského práva. Predal som nápad a tým pre mňa prestal existovať,“ vysvetľuje zlepšovateľ. Z jeho návrhov sa uchytili všetky. ,,Teraz pripravujem vodnú elektráreň, ktorá bude konštruovaná na plavákoch a teda bude prenosná,“ dopĺňa. Dá sa prispôsobiť výške hladiny vody a nenarúša ekologický charakter prostredia. Podmienkou fungovania je hladina nad sedemdesiat centimetrov. ,,Využiť sa dajú napríklad v obciach, môžu na ne napojiť verejné osvetlenie alebo i niekoľko desiatok domov,“ podotkne J. Macura.
Ale jedna vec je chcieť a druhá mať na to financie. Dnes podanie patentu stojí dvanásť tisíc. Na európskej úrovni päťdesiat a na svetovej až stotisíc. ,,Aj som zháňal sponzorov, ktorí by mi pomohli nejakou korunou. Ale chcú ísť iba päťdesiat na päťdesiat. No ak by som za patent dostal napríklad desať miliónov korún, mám im dať polovicu? Veď je to nelogické...,“ uvažuje.
Niektoré nápady prídu z večera do rána, s inými sa trápi aj vyše roka. Musí si overiť a odskúšať všetky fyzikálne a technické zákonitosti. Zosúladenie musí byť, fyzika ani matematika sa oklamať nedá. Vylepšenie nádrží do ohrievačov mu trvalo veľmi dlho i hydraulické spúšťanie múky. ,,Náhle ma zase napadlo odstránenie hlučnosti a prašnosti na pracovisku. Mal som prax, pracoval som v takom prostredí niekoľko rokov, takže už som vedel čo a ako.“
Ján Macura vymýšľa vynálezy a zlepšováky pre ľudí. ,,Snažím sa robiť tak, aby boli čo najjednoduchšie. Mám vzťah k precíznej robote.“ Nechce, aby sme plytvali energiami a ničili prírodu. ,,Vymyslel som ako zvýšiť účinnosť kotla na tuhé palivo na deväťdesiat percent. Nazval som ho sýtič,“ vysvetľuje. Kedysi cez vojnu chodili nákladné autá, ktoré využívali drevený plyn. Vzadu mali piecku, do ktorej naložili drevo. Vydržalo im až na 60 kilometrov, pri vyššej záťaži alebo stúpaní do kopca o polovicu menej. ,,No a ja som tento spôsob využil v kotloch,“ dodáva. Ušetrí tým množstvo energií.
Kedysi pracoval pekárňach a tam mal veľa nápadov ako vylepšiť a zjednodušiť prácu. No pochodil veľmi zle. ,,Z pekární komínom odchádzalo 300 stupňové teplo zo spalín. Zdalo sa mi, že ním plytváme, veď sa dá kvalitne zužitkovať.“ Chcel ho využiť na ohrievanie vody. Urobil rôzne merania teploty, dohodol sa s konštruktérom na postupe. ,,No niektorí nemohli prehltnúť môj nápad a robili všetko preto, aby ho prekazili.“ O pár dní sa zúčastnil odbornej debaty v televízii i s piatimi vedcami. ,,Tí sa do mňa naraz obuli rečami, že to sa nedá, nesmie, nemôže. Hľadali všetky možné výhovorky. Vraj spaliny by sa ohrievaním vody schladili, pece by nekúrili a nemohli by piecť. Lenže v zime je teplota pod bodom mrazu, spaliny sa ochladzujú a predsa pece fungujú. Tak som sa spýtal, akú mali známku z fyziky.“ Hneď nasledujúci deň dostal výpoveď z pekární, po dvadsiatich rokoch. Nastúpil do atómky ako technik. Tam tiež navrhol niekoľko zlepšovákov ako uľahčiť prácu. ,,Myslím, že odstavenie elektrární je nesprávne. Kedysi to neprekážalo nikomu z tých, ktorí dnes proti nej broja. Bolo tam osem expertných komisií a ani jedna ju neodporučila odstaviť, len vylepšiť prevádzkové bezpečnostné parametre. Keď sa odstavia, bude u nás kritický nedostatok elektrickej energie,“ komentuje.
Odjakživa hľadá spôsob ako ušetriť energiu. Naplánoval aj Dom úspor energie, ale nenašiel pochopenie u nadriadených. ,,Ponúkol som ho Trnave, no povedali, že nemajú priestory pre jeho realizáciu. Pritom by šlo o veľké úspory energie, čiže aj o úspory financií,“ vysvetľuje. Podľa neho by mal Trnavský samosprávny kraj iniciovať a zároveň aj zastrešovať nejaký klub alebo aspoň podporu vynálezcov. ,,Nie je tu žiadna ochota a takto nám miznú špičkové mozgy do zahraničia. Pritom nápady, ktoré mohli vzniknúť na Slovensku, musíme kupovať za obrovské peniaze zo zahraničia,“ rozhorčuje sa J. Macura. Podľa neho by teraz potreboval príspevok vo výške stotisíc korún, aby mohol pokračovať v začatých prácach. ,,No návratnosť je obrovská.“
V praxi sa vynálezca samozrejme stretol aj s kradnutím nápadov. ,,Keď som začínal, uchmatli mi nejaké zlepšováky. Napríklad ten na zníženie prašnosti. Keď im iba to chýbalo ku šťastiu. Teraz si však už dávam pozor.“
V súčasnosti je Ján Macura predsedom Jednoty dôchodcov v Bielom Kostole. Domáci o ňom vedia, že hľadá rôzne riešenia ako zjednodušiť zložité. ,,Kedysi mi hovorili: Kto má maturu, pozná Jana Macuru,“ zaspomína si vynálezca. Naďalej chce zlepšovať a vymýšľať techniku, ktorá by ľuďom šetrila financie i čas.
Rasťo Piovarči
