Oblička môže vydržať aj dvadsať rokov!

„Vo svete je priemerná čakacia lehota na transplantáciu obličky oveľa kratšia ako u nás. Pokiaľ je dialyzovaný pacient odtransplantovaný do dvoch rokov, je prognóza prežívania obličky oveľa dlhšia, desať až dvanásť rokov. Do čakacej listiny na transplantáciu obličky zapisujeme pacientov aj pred zaradením do dialyzačného programu, pričom zohľadňujeme ich zdravotný stav a spôsobilosť na operáciu. Bohužiaľ, naši pacienti sú na čakacej listine evidovaní desať až dvanásť rokov, kedy už ich zdravotný i metabolický stav je zhoršený. Transplantácia obličky a jej prežívanie potom nie je také dobré, ako v prvých rokoch po zaradení do dialyzačného programu. Najdlhšie prežívanie a najlepšie výsledky sú pri darovaní obličky od živých darcov,“ hovorí Daniela Tollarovičová, primárka trnavského nefrodialyzačného strediska nadnárodnej firmy Fresenius, poskytujúcej dialyzačné služby.
Transplantácia od živého darcu má výhodu v tom, že pri jej príprave nehrá rolu náhlenie, ako pri odberoch od mŕtveho darcu. Lekári majú čas precízne vyšetriť darcu i príjemcu. Ale nie každý pacient má túto možnosť. Veď odhodlať sa k darovaniu obličky nie je jednoduché. „Momentálne máme zaradených do dialyzačného programu 42 pacientov. Nie každý dialyzovaný pacient môže byť zaradený do čakacej listiny. Rozhodujúci je zdravotný stav. Pre komplikácie zdravotného stavu musíme pacienta niekedy z programu aj dočasne vyradiť,“ vysvetľuje nefrologička.
V stredu popoludní, v čase návštevy MY-Trnavských novín na oddelení, absolvovalo dialýzu sedem pacientov. Je to ambulantná terapia. Podľa slov primárky, prístroje a veda napredujú. Treba, aby túto liečbu pacienti brali ako prechodnú stanicu.
Na Slovensku je obličiek od mŕtvych darcov stále málo. Podľa skúseností odborníkov, nie sú dobre zorganizované odberové aktivity, ani tímy na odbery. Preto transplantácie viaznu.
„Obličky na transplantácie pre našich pacientov za posledné štyri roky boli od živých darcov. V lete darovala mama obličku synovi ešte pred zaradením do dialyzačného programu. Od septembra mohol pokračovať už v započatom štúdiu na dvoch vysokých školách - právnickej fakulte a histórii. Jeho perspektívu zväčšuje fakt, že transplantácii nepredchádzala dialýza,“ ilustruje konkrétnymi prípadmi lekárka. Nedávno daroval obličku druh svojej 39-ročnej družke. Do dialyzačného programu sa dostala akútne po augustovej otrave hubami, ktoré jej ľadviny nezvratne poškodili. Predtým mali v Trnave mladú ženu, ktorej daroval ľadvinu 70-ročný otec. Pokiaľ darca nemá závažné systémové ochorenie, vek nie je limitom darcovstva. Jeho prvým predpokladom je zhoda v krvnej skupine. Pri vyšetreniach sa potom vyžadujú ďalšie zhody, ktorých musí byť viac u mŕtveho, než u živého darcu. Pritom darca obličky nie je nijako ohrozený.
„Žiaľ, práve v týchto dňoch sa nám vracia pacientka po neúspešnej marcovej transplantácii obličky od mŕtveho darcu. Išlo o veľmi dobrú obličku s najvyšším počtom zhôd, bola však pri odbere poškodená. Nedá sa eliminovať riziko, že pri rýchlom odbere, ako je napríklad autohavária, sa oblička nepoškodí. Pre komplikácie z opakovaného krvácania museli 27-ročnú pacientku, dialyzovanú od roku 2000, reoperovať. Na ďalšiu transplantáciu, najlepšie od živého darcu, musí čakať aspoň rok,“ vysvetľuje D. Tollarovičová.
Už v čase prvých príznakov vážnejších ochorení obličiek, by mali lekári poúčať pacientov, aby uvažovali, či sa nájde v rodine niekto vhodný na darovanie obličky. V Trnave sú od roku 1992 niektorí pacienti trvalo na dialýze, nedostali sa z čakacej listiny na transplantáciu. Dvanásť šťastlivcov ju absolvovalo. Pritom je oblička jediný orgán, ktorý sa dá transplantovať aj opakovane. Ak sa transplantácia nepodarí, alebo sa skončí funkčnosť darovanej obličky, dá sa tento krok zopakovať. Zlyhávajúce obličky sú ochorenie, spôsobujúce odkázanosťou na prístroje pacientom utrpenie. Lenže stále majú šancu, že sa nájde živý, alebo mŕtvy darca a kvalita ich života po vyliečení bude úplne iná.
Primárka potvrdila, že vhodnejšie príbuzenské transplantácie preferujú pacienti v Banskej Bystrici. Sú spokojnejší s ich priebehom aj prístupom lekárov a zdravotníckeho personálu Roosweltovej nemocnice.
A aká je prognóza prežitia obličky mladého muža, ktorého príbeh sme v úvode priblížili?
„Veľmi dobrá. V tomto prípade sú genetické zhody a Ľudko bol dialyzovaný iba rok. Pacient i darca boli v tomto prípade aj zdravotne na tom dobre. Počítam teda, že oblička môže vydržať aj dvadsať rokov. Za ten čas veda určite urobí ďalší pokrok...“ ubezpečuje D. Tollarovičová.
Dodajme ešte, že podľa lekárkiných slov, ten, kto je zdravý a jednu obličku daruje, s tou druhou, ostávajúcou, môže prežiť aj ďalších sto rokov...
Stranu pripravila Janka Pekarovičová