Veľkonočné háčkované kraslice začala vyrábať pred troma rokmi. Technika je to jednoduchá: vyfúknuté vajíčka natrie autoemailom a na ne našije háčkovaný vzor. Od malička sa zaoberá ručnými prácami a okrem paličkovania ovláda všetky druhy a spôsoby. ,,Je to pre mňa hobby a som rada, ak vymyslím nejakú novú vec a môžem ňou potešiť blízkych. Výroba jednej kraslice môže trvať hodinu, no niekedy i viac. ,,Ak vajíčko utečie a ja ho nakrivo prišijem, musím ho vypárať a začať odznova, tak aby to malo formu.“
Nápad na výrobu týchto kraslíc získala v ženskom časopise. ,,Inšpirovalo ma to. Predtým som robievala košíčky. Verím si, že som šikovná. I kamarátky obdivujú moju prácu.“
Pani Antolíková pochádza z Pardubíc. Podľa nej sú tradície v Trnave a okolí neporovnateľné s tými v Čechách. ,,Tam sa taký dôraz na zvyky nekladie. I keď chlapci ma chodili oblievať, no na Slovensku je to živšie i veselšie.“
Naplno však s ručnými prácami začala až príchodom na Slovensko. Pracovala dlhší čas v Bratislave, kde plietla rôzne kostýmy pre divadlá, folklórne súbory i pre operu. ,,Mávali sme doma haldy vlny. No dnes sa už tomu nevenujem, dlhoročné pletenie a háčkovanie odniesli kĺby na prstoch.“
Háčkované kraslice sú len jedným z množstva druhov. Dodávajú Veľkej noci farebnosť, pestrosť a rôznorodosť.
,,Každú šibačku dávam čokoládové vajíčka, no niekedy si šibači odnesú aj háčkované. No deti chcú len a len čokoládu...“
-ras-