Klára a Silvia museli teda za maturitami cestovať štyridsať kilometrov. „Lepšie by bolo, keby sme mohli maturovať so svojimi spolužiakmi v Senici. Nebola som taká uvoľnená, ako v domácom prostredí,“ povedala nám Klára. „Na druhej strane musím povedať, že nám tu vytvorili veľmi dobré podmienky a pekne sa o nás postarali.“
„Na francúzsky a španielsky jazyk sa museli spájať študenti z rôznych škôl z dôvodu personálneho obsadenia predsedami predmetových maturitných komisií, alebo žiak maturoval na inej škole z predmetu, ktorý sa na jeho škole nevyučuje,“ vysvetlila nám príčiny zástupkyňa riaditeľa Gymnázia Jána Hollého v Trnave Eva Starnová.
„Takmer som nestihla prísť na maturity včas,“ posťažovala sa nám Klárina kamarátka Silvia. „Hneď ako som prišla do Trnavy, zatelefonovala som Kláre, že už som pred budovou školy. Ona mi do telefónu povedala, že ona tiež. Problém bol v tom, že sme sa nevideli. Po chvíľke paniky sme prišli na to, že každá z nás stojí pred inou z budovou Gymnázia Jána Hollého. No a práve ja som stála pred tou nesprávnou. Nevedela som, že toto gymnázium má dve budovy.“ Všetko dopadlo dobre a Silvia nakoniec stihla prísť na maturitné písomky včas.
Renáta Kopáčová