Spartak stratil body, fanúšikov však nie

i sa nezopakovalo, dôležité ligové body im ukradla „Nitrička“. I keď o tom, čo je dôležité v doterajšom priebehu súťaže, sa dá polemizovať. Do pohárovej Európy však vedie dvojaká cesta a ešte teraz nie je isté či a ako sa do nej Spartak dostane.
Sobotňajšie slnečné počasie prilákalo do Trnavy značnú kulisu divákov a k tomu aj primeraný počet príslušníkov polície. I keď to v oboch táboroch fanúšikov vrelo počas celého zápasu, polícia nemusela zasahovať. Čo však na štadión určite nepatrí, sú vulgarizmy. Trnava stále bojuje o česť byť domovským štadiónom reprezentácie, no kto by sem chodil na futbal, keby mal stále počúvať, kto je aký... Dymovnice, papierové konfety, bengálske ohne a skandovanie, to už hej. To musia Trnave závidieť aj zarytí „belasí“ z najväčšej slovenskej dediny.
Situácia na tribúnach však kopírovala dianie na ihrisku. Kým sa spartakovci ako tak snažili dať gól, tribúny burácali. Keď však ich aktivita po dvadsiatich minútach hry začala opadať, aj tí najvernejší červeno-čierni sa odmlčali. Pravdepodobne v nemom úžase sledovali, ako aktivitu v strede poľa ovládli hráči Nitry a domácim takmer nič nedovolili. Namiesto povzbudzovania svojich upriamili svoj pohľad na tribúnu vlajkonosičov Nitry a jedna nevyberaná nadávka striedala druhú.
Z letargie ich zobudil až faul Szóráda na Kožucha v 37. minúte, ktorý hlavný rozhodca Kačenga nepotrestal žltou kartou. To vytočilo do zúrivosti aj kormidelníka Spartaka Adamca, ktorého museli na čiare krotiť asistenti rozhodcu. Inak po celý zápas dobre rozhodujúci Kačenga zo zlatej truhlice slovenských futbalových rozhodcov vytiahol ku koncu polčasu aj ďalšie skvelé verdikty, ktoré pobúrili nielen divákov, ale i hráčov a realizačný tím. Keďže sa už blížila 45. minúta zápasu, bol Kačenga, ktorý už vekom patrí medzi rozhodcovských dinosaurov, zrejme unavený. Preto si asi nevedel rýchlo v hlave vybaviť, čo hovoria pravidlá o vzdialenosti hráčov súpera pri rozohrávaní lopty po prerušení hry. Zatmenie v jeho mysli využil v nadstavenom čase prvého polčasu ešte hosťujúci Farkaš, ktorý si ľahol na ihrisko a predstieral zranenie. Kačengovi kolegovia sa zahrali na tri opice (nevidím, nepočujem, nehovorím) a preto sa to Farkašovi prepieklo. V druhom polčase si však za filmovanie žltú kartu vyslúžil.
Ani po prestávke nemalo oko diváka čo potešiť. Niekto sa možno pousmial na texte transparentu: 1. apríl – Medzinárodný deň polície, no tí, čo prišli na dobrý futbal, skôr plakali. Snaha sa však obom mužstvám odoprieť nedala. Nitra umne bránila jednogólové vedenie aj za cenu viacerých faulov, kormidelník Spartaka na oživenie útoku poslal na ihrisko Krissa a Semanka. Z hry Spartaka sa však vytratila jednoduchosť a po nútenom odchode Mareka Ujlakyho do kabíny po faule v 78. minúte (napokon ho musela sanitka odviezť na vyšetrenie do nemocnice) sa koncepcia ich hry úplne stratila. Závar v šestnástke hostí nedokázali spraviť ani viaceré Kopúnkom nakopávané lopty, ani ojedinelé samostatné prieniky Kožucha, Krissa či Semanka. Nitra si už cenné víťazstvo vziať nedala.
Hoci trnavský fanúšik odchádzal zo štadióna sklamaný, neodpustil si odprevadiť domácich hráčov do kabín potleskom aspoň za preukázanú snahu. Hráči i diváci sú však zvyknutí na búrlivejšie ovácie vďaky. Dúfajme, že na tento čiastkový neúspech rýchlo oba tábory zabudnú a pri ďalšom futbalovom stretnutí celému Slovensku dokážu, že Trnava má nielen najlepší futbalový tím ale aj fanúšikov.
Gabo Kopúnek