Za Števom Striežencom

Keď sa v roku 1938 v Čuklasovciach narodil, netušil, že získa vysokoškolské vzdelanie, a že profesúru obháji až za minútu dvanásť, v auguste 2005 na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity... Nemohol vedieť, že za manželku si vezme dievčinu menom Edita a spolu privedú na svet a vychovajú syna a dcéru. Určite neočakával ani to, že ako učiteľ prejde všetkými stupňami trnavských škôl a že na vrchole svojej kariéry bude okrem Trnavy rozdávať výsledky svojej práce a bádania aj na univerzitách v Bratislave a Nitre. Sociálna práca mu učarovala a stal sa priekopníkom vo formulovaní tejto vedy. Kniha Náčrt problematiky sociálnej politiky, ktorú v r. 1993 vydala Univerzita Komenského, bola prvým krokom vo vymedzení vzťahu sociálnej politiky a sociálnej práce. Na slovník sociálnej práce (1996), nadväzoval Úvod do sociálnej práce (1999) a vzápätí vyšla publikácia Písomné študijno-kvalifikačné prejavy v odbore sociálna práca (2000). Ako autor sa významne podieľal na medzinárodných publikáciách encyklopedického charakteru. Sociálnu prácu ako samostatný vedný odbor vymedzil v Teórii a metodológii sociálnej práce, ktorá vyšla v Čechách na sklonku roku 2005 a na Slovensku v dňoch, keď zvádzal svoj najťažší boj so životom.
Žiaľ, neuhral víťazstvo. Neobmäkčil život ani svojimi aforizmami zo zbierky Večné polopravdy (2003). A tak jeho poetická duša, ktorej svedectvom je zbierka básní Nad kruhmi vody (1996), duša učiteľa a vedca, chtiac-nechtiac musela opustiť najbližších, spolupracovníkov, žiakov, priateľov i prácu, ktorú do posledného dychu miloval, a ísť bádať tam, kde to ešte nikto z jeho žijúcich spolupútnikov neprebádal...
A my budeme na neho spomínať a riadiť sa jeho aforizmom: S úsmevom sa aj plače ľahšie...
Janka Pekarovičová