Trojčatá sa narodili v marci 2005 v trnavskej pôrodnici po sedemročnej pauze po tom, ako tam uzreli svetlo sveta tri sestry Stankové, ktoré sú mediálne známe hlavne pre svoj zdravotný postih. A pred nimi sú už len osemnásťroční bratia Černí.
"Všetko sa zmenilo, niekedy pri povinnostiach ani neviem, aký je deň," hovorí 26-ročná mamička Gabriela. Kolotoč sa v rodine začína ráno okolo šiestej hodiny. Kým umyje a oblečie posledné dieťa, prvé dve už stačia robiť revíziu v zásuvkách v spálni a vyhadzovať všetko, čo im príde pod ruku. Hrivňákovci bývajú v trojizbovom byte, ktorý im po narodení detí prenajala obec na tri roky. Spálňu si urobili z najväčšej izby, pretože do žiadnej inej by sa posteľ a k nej tri malé postieľky nevmestili. "Sme radi, že môžeme takto bývať, len máme obavu, aby nám nájom predĺžili aspoň o tri ďalšie roky," povedala Gabriela Hrivňáková. O kúpe vlastného bytu zatiaľ uvažuje mladá rodina veľmi hmlisto, pretože naň nemá finančné prostriedky.
Matka s trojčatami strávi veľa času v dome svojich rodičov, kde sa dve dievčatká a ich brat môžu hrať i vyspať na čerstvom vzduchu na dvore. Miesto na trvalé bývanie tam však nie je. Stará mama jej aspoň pomôže, kým odíde popoludní do práce na miestnom družstve. Obecný úrad totiž Hrivňákovcom nepridelil opatrovateľku, ako to v týchto prípadoch býva. Potom príde z práce Gabrielina sestra a pomáha ona. Otec Roman je živnostník a prichádza domov až večer.
"Deti sú dobré a hlavne zdravé," teší ma Gabriela Hrivňáková. Ako povedala, nevie si už ani predstaviť, že by mali iba jedno. Dominika, Patrik ani Bibiána nie sú vyberaví v jedle, zjedia bez reptania všetko, čo mama pripraví. "Už v pôrodnici mi primárka povedala, že budú priebojní v tom poradí, ako sa narodili. A je to naozaj tak. Najstaršia a najväčšia Bibiána je vodca, naučila sa všetko prvá a tí dvaja po nej opakujú," hovorí Gabriela. Povahu má podľa nej každý inú, ani sa príliš na seba nepodobajú. Sú to individuality. Patrik víta návštevu s úsmevom od ucha k uchu, Dominika si pre istotu trochu pomrnčí.
Mama Gabriela by sa chcela po čase vrátiť k svojmu povolaniu zdravotnej sestry, no na nemocničné oddelenie, kde sa pracuje na smeny, už asi nie. "Peniaze potrebujeme, mať tri deti je dosť náročná záležitosť. A nám sa akosi aj sponzori vyhli, dostali sme iba raz mliečne výrobky a plienky. A od obce na uvítanie peniaze na knižku," dodala. Nesťažuje sa, nadovšetko je pre ňu trojnásobná radosť z dcér a syna, ktorí ju pred rokom tak nečakane prekvapili svojím hromadným príchodom.
Dáša Ondrušková, tasr
