Pohanskí bohovia Slovanov, duša starých nástrojov a súčasnosť

smrtnú nedeľu viedla cez celú dedinu s vierou, že do seba vtiahne všetko zlé, mŕtve a nežiadúce, ako aj všetky choroby. „Potom ju spálili a hodili do rieky či potoka, s tečúcim prúdom s Morenou odplávala na druhý svet zima, smrť a choroby.“ A vedeli ste, že obdobou Moreny bol niekedy aj Ded? „Slovania mali veľa rôznych sviatkov, ale cirkev postupným pokresťančovaním nahrádzala pohanských bohov svätcami a sviatkom dávala kresťanský rozmer.“

To, že sa neobliekajú podľa najnovšej módy, nenosia uniformné účesy a sú vyznávačmi alternatívy ešte neznamená, že sa nestotožňujú s výdobytkami súčasnej civilizácie. „Určite nechceme bojovať proti autám či počítačom. To všetko je v poriadku, ale mali by sme poznať mieru,“ tvrdí Matej, ktorý sa spolu s ostatnými snaží poukázať a pokračovať v tradíciách našich predkov. „Pokračujeme v tom, čo je nám najbližšie a snažíme sa to odovzdať ostatným, aby po tejto krajine nechodili ako „mantáci“ a nevedeli, aké poklady tu mali a stále majú,“ dodal jeho kolega a jazykovedec Bohdan Ulašin. Podľa nich žiadna doba nie je ideálna. Práve preto sa snažia to dobré preniesť do súčasnosti. „Od starých Slovanov chceme zobrať predovšetkým súlad s prírodou a mnoho ďalších pekných vecí. Možno, že sme poslední mohykáni a ďalšie pokolenie už niečo takéto robiť nebude.“ Každý z nich si k tomu prišiel po svojom. „Ja osobne som v detstve čítal mayovky a zaľúbil som sa do prírodných národov. Zistil som, že aj naši predkovia boli jedným z nich, pričom prírodu a prírodné sily vnímali veľmi citlivo. Chceme udržať následnosť, aby sme neboli dejinne odseknutí a nezabudli na storočia, ktoré boli pred nami. Nechceme, aby niečo, čo veky prechádzalo od deda k vnukovi, zrazu upadlo do zabudnutia.“ Podľa nich je každá kultúra a tradícia krásna a významná. „Keby som sa narodil v Mongolsku, robil by som to mongolské. Ale ja som sa narodil tu.“ Aj preto robia na vlastnú päsť rôzne osvetové akcie, aby mladým ukázali, že je dôležité vedieť niečo aj o našich predkoch a ich zvykoch a nielen vymenovať celý panteón gréckych a rímskych bohov. „Je potrebné, aby sme rozlišovali, čo bolo u predkov dobré a čo zlé. Bola by škoda, ak by sme bez akéhokoľvek sita vzali všetko z minulosti, pretože to by sme tu mali veci ako snochačevstvo.“ Že neviete, čo to je? Kedysi to znamenalo, že svokor mal právo prvej noci, keď bol ženích príliš mladý. „Slovania však veľmi dobre rozumeli prírode. Jej prostredníctvom dokázali aj liečiť. Pretože rozumeli prírodným silám. Veď dodnes sa na strednom a východnom Slovensku, ale aj na západe nájdu takí, ktorí ovládajú a robia zvláštne veci.“ Povedali by ste, že kedysi malo slovo silu? „Niektoré veci boli skutočne posvätné, ale dnes už nie sú. Kedysi sa robili zmluvy a dohody tak, že ľudia položili chlieb na stôl a nad ním si podali ruky. Chlieb bol garantom jej dodržania a nikoho by ani nenapadlo, aby takto uzavretú dohodu porušil.“ Prostredníctvom kultúry hľadajú rôzne spojitosti s prírodou a jej duchovna s predkami. „Zameriavame sa na nástroje a zručnosti, akými sú hrnčiarstvo či drôtovanie. A potom je tu jedna veľmi silná vec, ktorá súvisí s ročným kolobehom a udržiavaním pôvodných obradov či sviatkov.“ Je známe, že kedysi si každý spieval na poli pri práci. Ako tvrdia, stav, ktorý je dnes, doteraz nikdy nebol. „Neboli tu hrozby, že voda ktorú pijeme bude špinavá alebo že na nás niekto bude ukazovať prstom len preto, že si spievame alebo že nedajbože začneme tancovať na ulici.“