FUTBAL
Zachránia sa muži v 4. lige?
„Mám chuť odpovedať dvoma slovami: No coment!“ zareagoval na prosbu o vyjadrenie sa k súčasnému stavu chtelnického futbalu tajomník futbalového klubu Ing. Ivan Prvý. Vzápätí však ochotne predstavil všetky tri jeho zložky.
Chtelnické A-mužstvo zimovalo na najspodnejšej priečke 4. futbalovej ligy skupiny severozápad. „Chceli by sme sa tu udržať, len neviem ako sa nám to s vlastnými odchovancami podarí. V minulosti, keď boli peniaze, boli aj hosťujúci hráči. Dnes sme za finančnú podporu vďační obecnému úradu a za materiálnu Poľnohospodárskemu družstvu Chtelnica. Ale štedrého sponzora, o ktorého sme prišli, nám to nenahradí,“ posťažoval sa I. Prvý. Súčasne však vyjadril nádej, že pod vedením trénera Jaroslava Kravárika z Piešťan sa to podarí. Muži trénujú dvakrát v týždni, odohrali päť prípravných zápasov a prvé tohtoročné zápolenie o body v tabuľke ich čaká pravdepodobne 2. apríla s Častkovcami. „Je to silný súper. Z 15 mužstiev v skupine sa dokážeme rovnocenne postaviť k štyrom, piatim, na ostatných desať nemáme...“ dodal ustarostene. Najskúsenejšími hráčmi A-mužstva, ktoré po jeseni stráca na predposledného v tabuľke iba jediný bod, sú bratia Milan a Daniel Blažkovci.
S chtelnickými mužmi sa zohrávajú aj dorastenci, ktorí súťažia v 5. dorasteneckej lige. Trénerom dorastencov je Augustín Stankovič. Mladších žiakov trénuje Mgr. Peter Lukačovič, starších žiakov František Martonkovič. „Žiaci sú na tom najlepšie. Obhajujú svoje postavenie v tretej lige, teda medzi kvalitnými družstvami z veľkých miest. Podľa situácie zvážime, či si budeme môcť dovoliť prihlásiť ich aj do budúceho ročníka tohto stupňa futbalovej súťaže, alebo ostanú iba v okresnej súťaži,“ vysvetľuje tajomník. Nepopierateľným faktom je, že dvaja niekdajší členovia žiackeho družstva sa už úspešne uplatnili vonku. Talentovaný Juraj Masarik hrá za mladší ligový dorast Novej Dubnice a Juraj Galba sa uchytil v Spartaku Trnava.
PAROHY
Vzal hlavu s parožím
O podhorský revír Poľovníckej spoločnosti Hájik – Kriváň Chtelnica, Nižná a Dolný Lopašov sa stará 49 poľovníkov. Práve v týchto dňoch spoločnosť, ktorej predsedá Ladislav Mičo, predlžovala nájomnú zmluvu, aby sa aj naďalej mohla starať o revitalizáciu oblasti, kde žije najmä raticová zver – muflóny, daniele, jelene, srnce, diviaky a drobná zver – bažanty a zajace.
Po tomto víkende uzatvorí poľovný hospodár výsledky sčítania zveri, ktoré zrealizovali poľovníci v sobotu 18. a 25. marca. Na ich základe prijme organizácia ďalší plán. „Uplynulá zima bola z klimatického hľadiska pre zver veľmi ťažká. Vďaka poľnohospodárskym družstvám hospodáriacim v katastri, sponzorom i vlastným členom sme mali dostatok zrna, repy, ďateliny i sena a pomerne veľa sme prikrmovali,“ hovorí Pavol Slamka, chtelnický tajomník poľovníckej spoločnosti. Pritom do lesov sa poľovníci pre sneh dostávali iba na terénnom vozidle. Stavy zveri sa ukazujú vysoké, upraví ich odlov. „Celospoločenským problémom sa v súčasnosti stávajú pytliaci. Zbohatlíci si môžu dovoliť infračervené zbrane, dohovárajú sa vysielačkami a ich správanie sa v lese je šokujúce. Zver v noci nemá šancu utiecť. V našom revíri sa už stalo, že pytliak zabil jeleňa a odniesol si iba hlavu s trofejou, telo nechal ležať v lese...“ posťažoval sa P. Slamka. Aj chtelnickým, nižnianskym a dolnolopašovským poľovníkom aktuálny ministerský zákaz z dôvodu vtáčej chrípky znemožňuje od 16. marca plánovaný odstrel pernatej zveri. Napriek tomu majú v revíri čo robiť...
INVALIDI
Hendikepovaní sú najaktívnejší
Viac ako osem desiatok členov v súčasnosti združuje agilná Základná organizácia Zväzu postihnutých civilizačnými chorobami a telesne postihnutých v Chtelnici. Ich veková hranica sa v porovnaní s minulosťou znížila v posledných rokoch z priemeru 70 na 56-54 rokov. „Dnes máme veľa relatívne mladých invalidných dôchodcov, v časoch vzniku organizácie v päťdesiatych rokoch to tak nebolo,“ tvrdí Irena Noskovičová, šesť rokov vykonávajúca funkciu predsedníčky. Dodáva, že medzi 84 členmi sú i takí, ktorí chcú byť organizovaní, napriek tomu, že sú zdraví. Nečudo. Náplň práce ZO, ktorej nekonkuruje v Chtelnici žiadne iné dôchodcovské združenie, je totiž veľmi príťažlivá. Napriek tomu, že invalidi sa museli zriecť organizovania zábav, prinášajúcich finančné zdroje do pokladne, pre ich neistý efekt, snaha o spríjemnenie voľných chvíľ členom výboru stále vychádza. „Robíme opekačky, zber bylín, chodíme spolu do divadla. Dvakrát do roka si prilepšíme zberom starého železa, pri ktorom nám Chtelničania vychádzajú v ústrety. Ba sami nás chodia upozorňovať, kde sa môžeme k železu dostať. Máme dobrý pocit, že v obci nás akceptujú. Pomáha nám aj obecný úrad, podnikatelia i sponzori,“ teší sa I. Noskovičová. Podľa jej slov, ani chtelnické a dolnolopašovské poľnohospodárske družstvá neodmietajú pomoc, napríklad zadarmo prenajímajú dôchodcom miestnosť na konanie podujatí. Takým bolo napríklad nedávne posedenie pri príležitosti Medzinárodného dňa žien. Svojim členom ponúka výbor ZO rôzne lekárske prednášky, rekondičné pobyty, výstavy ručných prác, pozývajú ich na výlety. Na blížiace sa leto im dokonca sprostredkovali ponuku cenovo dostupnej letnej dovolenky v Chorvátsku...
SKOLKA
Angličtinu ministerstvo zakázalo
Materská škola v Chtelnici je samostatná a má právnu subjektivitu. Len nedávno ju obec odkanalizovala. V porovnaní s priaznivým minulým rokom, tento rok to so škôlkou finančne nevychádza... V súčasnosti ju navštevuje 64 detí, z nich 23 v skupine „malákov“.
„Ako všade, aj nás trápi nedostatok financií. Pritom by sme potrebovali vymeniť okná, zišli by sa nám nové radiátory i detské nábytkové zostavy. Bolo by vhodné urobiť inštalačné práce, pretože nám tečie voda,“ povedala zástupkyňa riaditeľky Mgr. Ľubica Kopálová. Hračiek majú chtelnickí škôlkari dostatok, dopĺňajú ich z prostriedkov rodičovského združenia. Zariadenie je zapojené do projektu Škola podporujúca zdravie a deti veľmi rady cvičia s fitloptami.
V škôlke prebieha vyučovaco - výchovný proces ako v iných materských školách na Slovensku. Podľa slov zástupkyne, mimoriadne dobré skúsenosti mali v Chtelnici s výučbou angličtiny. Využívať služby výbornej lektorky však ministerstvo školstva po inšpekcii zakázalo, lebo nemala pedagogické minimum... Rodičia boli ochotní kurz platiť, ale novú, vhodnejšiu učiteľku nenašli. A tak už druhý rok sú deti bez možnosti získavať základy cudzieho jazyka.
V tomto školskom roku by malo odísť do školy 27 „velkáčov“, šesť detí s odloženou dochádzkou by malo ešte ostať v škôlke.
foto skolka
Olovrant deťom chutil, ale niektoré viac zaujímal fotoaparát ako to, čo bolo na tanierikoch...
PLAN
Územný plán je živý dokument
Základný dokument rozvoja - Územný plán obce Chtelnica - schválili poslanci v januári 2004. Momentálne pripravujú jeho druhý dodatok. „Treba riešiť aktuálne problémy. Prehliadli sme niektoré parcely, vhodné pre individuálnu bytovú výstavbu. Priemyselný park, ako sa ukázalo v praxi, najmä z dôvodu vlastníckych vzťahov a bonity pôdy lepšie vyhovuje na druhej strane, než sme mu pôvodne vyčlenili priestory. Absentujúca cestná i železničná doprava zdražuje stavebný i výrobný proces podnikateľov, preto neočakávame veľký prísun investičných akcií. Do druhého doplnku zapracujeme aj pripomienky poslancov a stavebnej komisie, aby sa do územného plánu zahrnulo odvodnenie obce,“ vyratúva starosta Stanislav Damaškovič. Domnieva sa, že územný plán by sa mal upravovať po častiach. Snaha o komplexné riešenie bude totiž zdĺhavým procesom. K dodatku sa musia vyjadriť všetci kompetentní, čo oddiali najmä zámery stavebníkov, ktorí by radi rýchlo riešili svoje bývanie. „Niektorí občania sú ľahostajní, ignorujú naše výzvy, keď ich žiadame o pripomienkovanie dôležitých obecných dokumentov. Začnú sa o ne zaujímať, až keď zistia, že im z nejakých príčin nevyhovujú. Stáva sa to najmä preto, lebo v čase ich prípravy sa neinformujú, nevyjadria svoje predstavy, ktoré preto nemôžu byť v dokumentoch zohľadnené. Prejde istý čas a odrazu sa začnú dožadovať zmien podľa svojich momentálnych potrieb,“ upozorňuje S. Damaškovič.
BYTOVKA
Pripravujú výstavbu šiestich bytov
Už dva roky obýva 13 rodín bytovku, ktorú postavila obec v náklade 15 miliónov korún i s inžinierskymi sieťami, s 50-percentným príspevkom zo Štátneho fondu rozvoja bývania a 50-percentnou pôžičkou, ktorú teraz spláca z vybraného nájomného. „Máme projekty a stavebné povolenie i na ďalšiu šesťbytovku. Plánovali sme ju postaviť medzi už existujúcimi bytovkami, ale občania prejavili nevôľu. Domnievajú sa, že im bude brať slnko, zavadzať, že budú natlačení... Aj keď sme si dali vyhotoviť svetlotechnický posudok, ktorý takéto obavy vyvracia, ponecháme ešte priestor na diskusiu, nebudeme sa ponáhľať. Uvidíme, čo prinesie čas. Predbežne máme stavebné povolenie, ale ešte sme nešpecifikovali, či postavíme byty nájomné, alebo do súkromného vlastníctva. Obec by privítala aj takú alternatívu, keby si stavebníci odkúpili pozemok, projekty a dom postavili sami. Nechceme ísť proti záujmom občanov, veď robíme pre nich,“ vysvetľuje starosta.
foto bytovka
Pôvodný veľký záujem o bývanie v tejto bytovke vystriedali obavy, že nebude naplnená. Neostal však voľný ani jeden byt.
AKTIVACNI
Momentálne opravujú výtlky
Do aktivačnej činnosti zapájajú tento rok v Chtelnici 30 nezamestnaných. Znamená to, že denne ich je k dispozícii pre potreby obce 11-12. V zime okrem údržby komunikácií, odhŕňania snehu a posýpania či zhadzovania snehu so strechy školy, bolo roboty menej. Marec už dáva príležitosť okopávať, hrabať, čistiť... Po uliciach i v parku pri kaštieli. Pozmetať a odviesť treba aj desať vlečiek pieskového posypu. Chlapi momentálne čistia, zasýpajú a pripravujú na zabetónovanie alebo asfaltovanie výtlky na komunikáciách, ktoré spôsobila zima. „Mám rád každého pracovitého občana. Nezáleží mi na vierovyznaní a politickej príslušnosti, len na tom, aby to bol človek, ktorý chce zveľaďovať obec a pomáhať ľuďom,“ tvrdí starosta. Šancu ukázať, čo vedia, dostanú aktivační pracovníci aj pri oprave strechy kostola, na ktorú sa už uskutočnila zbierka.
OBEC
Obec využíva vlastné sily
So stopercentnou účasťou prevádzkuje obec Obecný podnik služieb Chtelnica.
Má 18 zamestnancov. Náplň práce sústreďuje na to, čo je v obci najpotrebnejšie. Zabezpečuje vyvoz komunálneho odpadu doma i v susedných obciach, ponúka stavebné práce, zemné práce univerzálnym nakladačom. Ponúka aj nepravidelnú autobusovú dopravu 20-miestnym mikrobusom Avia Chaudar.
PODNIKATELIA
Podnikatelia sa činia
Obci riadne odvádzajú dane a poplatky, občanom ponúkajú svoje služby, produkty a tovary, zabezpečujú prostriedky na životné potreby svojich rodín a rodín svojich zamestnancov. Ľudia si niekedy myslia, že môžu financie rozdávať a akosi zabúdajú na potrebu obnovovať, vylepšovať a zdokonaľovať strojový park a iné zariadenia, ktoré im umožňujú vykonávať živnosť. Reč je o chtelnických podnikateľoch. Starosta Damaškovič nechce menovať ani jediného, aby pozabudnutím neurazil iného. Preto sme sami nazreli do reklamného letáku obce a vybrali aspoň tých, ktorí nás predstavením svojej činnosti na prvý pohľad zaujali.
Stolárstvo Marián Bašnák vyrába na zákazku okná, dvere, zárubne, schody. S.r.o. IB Compact Ing. Slavomíra Bašnáka zasa altánky, pergoly, záhradný nábytok, ploty, kuchyne, kúpelne. Má vlastný lom, v ktorom ťaží a spracúva pieskovec a ponúka tiež búracie práce. Kamenárske práce a výrobky z prírodného i umelého kameňa ponúka Jozef Bocán. Kamenárstvo Pripko vykonáva aj rezanie žulových blokov. Vraj má na to pílu jedinú svojho druhu na Slovensku... Autodopravu zabezpečujú Peter Blanárik, Marek Miškolci, Jozef Tomáška i firma Auto trans Vladimíra Tahotného. Zámočnícke a kovoobrábacie práce sú doménou s.r.o. ZOK Jozefa Pospíchala a Ľubomíra Stolárika. Stavebniny predávajú u Tomaškoviča i v s.r.o. Dachmont. Stavebná firma Sírius vyrába a montuje lešenia. Chutné a voňavé pečivo pečie a rozváža po regióne Pekáreň Emila Prítrského. Píla Tímea zabezpečuje porez a spracovanie guľatiny. Obec je dobre vybavená obchodnou sieťou a reštauráciami a barmi. Atď., atď. - vymenovať všetkých naozaj nie je možné...
PD
Všestranné družstvo
Poľnohospodárske družstvo patrí k lepším v regióne. Je solventné, dokáže si na seba zarobiť. Okrem poľnohospodárskej produkcie sústredenej na pestovanie cukrovej repy, osivovej kukurice, obilnín a vínnej révy, venuje sa aj živočíšnej výrobe. V rámci nej chová mäsové plemená hovädzieho dobytku i ošípané. Na svojom bitúnku vyrába mäso i spracúva mäsové výrobky.
KASTIEL
Aká budúcnosť čaká kašieľ?
Chtelnický kaštieľ, ktorého počiatky siahajú do 16. storočia, je kultúrnou pamiatkou, o ktorej rozvoj a úroveň sa postarala najmä rodina Erdödyovcov. Od grófa Pálfiho ho po II. svetovej vojne prevzal štát a umiestnil v ňom meštiansku, neskôr základnú školu, ktorú vystriedala škola policajná. Pred tromi rokmi od Krajského riaditeľstva PZ v Trnave odkúpila objekt, zložený z hlavnej budovy a štyroch bášt uprostred trojhektárového parku, obec. Jeho hodnota bola vyčíslená na takmer 9 miliónov korún.
„Teraz rozmýšľame, čo s kaštieľom. Chátra, padá a za naše peniaze s ním nespravíme nič. Na opravy by sme mohli vyčleniť ročne nanajvýš milión...“ chytá sa za hlavu starosta. Riešenie sa ponúka. Záujem o rekonštrukciu a využitie objektu prejavil majiteľ petržalskej súkromnej umeleckej školy s prednostným záujmom, konkrétne zameranú na hudbu, tanec a spev. Ministerstvom bola zaradená do siete slovenských škôl a ak by obec súhlasila, po najdôležitejšej oprave strechy by majiteľ otvoril v postupne rekonštruovaných priestoroch predbežne dve triedy vyššieho gymnázia s celoslovenskou pôsobnosťou. Obec nechce kaštieľ predať, iba prenajať.
„Sme zvyknutí, že tu bola škola a vo väčšine sme naklonení tomuto zámeru. Niekto namieta, že objekt by sa mal využiť pre cestovný ruch. Domnievam sa, že vzhľadom na blízkosť budovami preplnených Piešťan by bolo pre obec väčším efektom, ak by sa talentované deti, ktoré by tam študovali, rozhodli natrvalo ostať v Chtelnici,“ netají starosta.
foto kastiel
Okolo hlavnej budovy (vpravo) sú umiestnené štyri rovnaké bašty. Kaštieľ stojí uprostred parku so vzácnymi drevinami, ktorý udržuje obec.
KANALIZÁCIA
Investičnou prioritou je kanalizácia
Sedem rokov, postupne na etapy budujú v Chtelnici kanalizáciu. V roku 1994 nahradila septik čistiareň odpadových vôd (ČOV), ktorá by kapacitne výhľadovo mohla slúžiť aj Dolnému Lopašovu.
V prvej etape na jestvujúcu gravitačnú kanalizáciu napojili ďalších 835 metrov na Tehliarskej ulici, kde vzápätí upravili tiež komunikáciu a chodníky. V II. etape pribudlo 1344 m na Dolnej ulici, priamo napojenej na ČOV. Ulice Husárska, Pekelná, Zigmundíkova a Námestie 1. mája prišli na rad v III. etape prác o dĺžke 1248 m. Kanalizačné práce, na ktoré sú samostatné stavebné povolenia, vykonáva ten istý, dodávateľ.
„Do vodovodu a kanalizácie sme za posledných šestnásť rokov investovali už 35 miliónov korún. Ak by sme ju chceli dokončiť, potrebujeme ešte približne raz toľko prostriedkov. Doposiaľ sme totiž budovali lokality s veľkou hustotou obyvateľov čaká nás najdlhšia trasa v starej časti obce vrľmi náročná. Z pohľadu počtu obyvateľov je odkanalizovaných asi 80 percent Chtelnice, z hľadiska územia približne 70 percent,“ hovorí Stanislav Damaškovič, starosta obce, ktorej prioritou je momentálne práve kanalizácia.
Práce pokračujú aj na kanalizačnej vetve na Ulici Kúria a Pažitnej o dĺžke 1258 m, ktorú dodávateľ podľa plánu vlani nedokončil. Prípojky si budujú obyvatelia v zmysle zákona sami. Iba do hlavného potrubia napája prípojku dodávateľ. Jeden meter prípojky vyjde aj s materiálom asi 1500 Sk. Vedenie obce si uvedomuje nutnosť po vybudovaní kanalizácie následne upravovať komunikácie. Ročne môže na to vyčleniť asi časť korún z 10-miliónového rozpočtu. Na ukončovacích prácach MK ul. Pekelná, Zigmundíkova, Husárska pracujeme. Sú pripravené stavebné povolenia na rekonštrukciu MK ul. Jilemnického. „Komunikácie dávajú za pomoci miešačky do poriadku nezamestnaní na aktivačných prácach. Je to ťažká práca. Chceme v nej pokračovať, veď väčšinu nášho úsilia venujeme skrášľovaniu a spojazdneniu komunikácií,“ uzatvára starosta. V poslednej časti kanalizačných prác budú v Chtelnici budovať aj tlakovú kanalizáciu.
foto – starosta
Stanislav Damaškovič je starostom ôsmy rok.
foto - pekelná
Pekelná ulica už čaká sa iba na položenie asfaltového koberca.
IBV
Budú vlastníci ústretovejší?
Pozemky v lokalite vhodnej pre individuálnu bytovú výstavbu (IBV) sú zväčša v súkromných rukách. Nie každý majiteľ pôdy je ochotný ju predať a súhlasiť s tým, aby sa na nej stavalo. Tieto postoje bránia v rozvoji IBV. „Hľadáme riešenie, aby sme získali súhlas vlastníkov na vytvorenie stavebných parciel. V takom prípade je obec ochotná vybudovať inžinierske siete a pozemky rozmerať tak, aby sa na nich dali postaviť pekné domy. Žiaľ, zatiaľ s naším úmyslom súhlasí len 60-70 percent dotknutých vlastníkov,“ vysvetľuje starosta.
FUJ
Nerobme zle sami sebe!
Kanalizácia je budovaná iba na splaškové vody. V Chtelnici sa potvrdilo, že niektorí občania do nej vypúšťajú aj dažďové a podzemné vody. Urobiť prepojenie je pre nich jednoduché... Zložitejšie to má obec, keď musí riešiť vzniknuté problémy. „Napríklad včera sme mali zapchatú kanalizáciu. Našlo sa tam niekoľko desiatok metrov špagáta, na ktorý sa potom zachytávalo všetko možné a niekoľko domácností to vytopilo. Ľudia robia zle sami sebe. Boli by sme radi, keď sa na kanalizáciu napoja, aby dodržiavali určené pravidlá. Kanalizácia nie je chybná, len vždy ju nachádzame zapchatú niečím, čo tam nepatrí...“ upozorňuje Stanislav Damaškovič
DYCHOVKA
pod foto dychovka
Dychová hudba Chtelničanka je neodmysliteľnou hudobnou sprievodkyňou všetkých podujatí v obci. Predpokladá sa, že vznikla okolo roku 1870. V roku 1880 mala 22 členov, teraz združuje 12 hudobníkov. Kapelníkom je Pavol Kičina. Okrem dychovky v obci pôsobia tri hudobné skupiny - Relax, Quatro a Veteran klub.
JARMOK
pod foto jarmok
Každoročne v máji býva v obci Chtelnický jarmok. Tento rok je naplánovaný na sobotu 13. mája. Tovar bude ponúkať viac ako sto stánkov, koncerty sa budú rozliehať aj z troch miest, ponúkli sa už aj kolotoče... Obec pozýva na jarmok všetkých, ktorí sa chcú predstaviť svojimi výrobkami a niečo predať a tiež tých, ktorý majú záujem o ľudové výrobky, sladkosti, kvety, knihy, nábytok, odevy, obuv, atď...
BEH
pod foto beh
V sobotu 22. apríla odštartujú v Chtelnici už 21. ročník terénnych pretekov Beh oslobodenia. Na 13-kilometrovej trase v obci a lesom budú súťažiť deti, dorastenci a dospelí, zadelení podľa veku do štyroch kategórií. Podujatie, na ktorom sa stretáva viac ako stovka bežcov, organizuje obec v spolupráci s miestnou organizáciou Zväzu protifašistických bojovníkov , základnou školou a viacerými sponzormi. .
ZNAČKY
Osadia nové značky
Dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru schválil pre Chtelnicu kompletné nové dopravné značenie obce. Staré už bolo sčasti zastarané, nefunkčné a do platnosti prišli nové normy. Značky a materiál, ktoré je potrebné objednať, vyjdú na 272 tisíc. Osadené budú v priebehu pol roka a práce budú realizované svojpomocne.
DOMOV
Dostanú starčekovia
domov dôchodcov?
V sedemdesiatych rokoch postavili Chtelničania v akcii Z detské jasle. Neskôr priestory slúžili pre detské sanatórium pre liečenie pľúcnych chorôb. V deväťdesiatych rokoch prešiel objekt z ministerstva zdravotníctva do majetku obce, s tým, že môže byť využívaný na sociálne, zdravotné a charitatívne účely. „Rád by som tu spravil domov dôchodcov na dobrej úrovni, aby tam naši občania, lebo by to bolo v prevažnej miere pre nich, mohli život dožiť v svojom prostredí, v príjemnej spoločnosti, opatrení a pod dozorom zdravotníckeho personálu. V objekte je veľa spoločných priestorov. Bolo by potrebné dostaviť ubytovanie, v podkrovných priestoroch služobné byty. Vyžiadalo by si to asi desať miliónov korún, predpokladám, že získaných z európskych fondov.
Žiaľ, nemáme všetci rovnaký názor, a neviem, ktorý je správny. Niektorí poslanci by tu chceli budovať byty,“ hovorí starosta S. Damaškovič. Znamenalo vy to zmeniť darovaciu zmluvu. A to je zložitá vec. Otvorenou ostáva otázka, či by si zriadený domov dôchodcov dokázal na seba v budúcnosti zarobiť.
OPATROV
Opatrovateľky po novom
V súčasnosti je v Chtelnici vyše 400 dôchodcov.V obci bolo 12 opatrovateliek, ktoré sa starali zväčša len o svojich rodinných príslušníkov, finančne ju to zaťažovalo. Podľa novej koncepcie pripravuje službu troch opatrovateliek na celodenný úväzok, ktoré budú vykonávať úkony potrebné pre viacerých obyvateľov. Prijímatelia služieb si za ne budú platiť podľa v obci platného VZN.
SKOLA
Strecha chráni iba pred slnkom
Zriaďovateľom Základnej školy v Chtelnici, ktorú navštevuje 434 žiakov, je obec. Deťom slúži od roku 1972. „Máme veľké problémy s rovnou strechou i opotrebovanými, rozpadávajúcimi oknami. Strechou nám zateká, jednu triedu sme museli vysťahovať. Veľké okná síce budovu príjemne presvetľujú, ale v zime cez ne uniká teplo. Potrebovali by sme ich vymeniť, rovnako ako dvere, školu zatepliť, opraviť fasádu...“ hovorí riaditeľka školy Mgr. Ružena Lukačovičová.
„Urobili sme projekt na rekonštrukciu strechy za 500 tisíc. Z ministerstva nám odpísali, že je dobrý, prijímajú ho, ale ukladajú ho do zásuvky. Netušíme, či ho odtiaľ niekedy aj vytiahnu...“ hovorí starosta Stanislav Damaškovič, ktorý pre istotu nahlásil na ministerstvo školstva situáciu strechy za havarijnú. Rozpočtované dva milióny stačia na mzdy a bežnú prevádzku školy. A zlé je všeličo. Napríklad v zime bolo nevyhnutné zrekonštruovať toalety. Preinvestovalo sa na ne dvestotisíc korún, kedy ich obecný podnik služieb ako dodávateľ prác dostane, je vo hviezdach. „Podstatné je opraviť strechu. Okná môžeme vymeniť postupne, po etapách. Chceli by sme dobudovať, dvor, átrium. Nahradiť plánujeme aj atletickú dráhu, ktorá padla za obeť dvom tenisovým kurtom, slúžiacim od leta...“ prezrádza zámery riaditeľka. Jej snom, pretože škola je orientovaná na športovú výchovu, je prepojiť futbalové a cvičné ihrisko a vybudovať pri škole aj veľký športový areál. „Doriešiť treba aj uzatvorenia školského areálu. Som za myšlienku, aby škola bola otvorená verejnosti, ale vandali nám robia zle, poškodzujú múry a my sa nemáme ako brániť,“ dodáva.
Chtelnická škola sa snaží získavať prostriedky aj prenajímaním prázdnych tried a telocvične. 27 pedagógom sa práca s deťmi darí. Momentálne očakávajú výsledky deviatackého Monitoru. Vlaňajší dopadol nad slovenský priemer. Iste aj preto sa na stredných školách umiestnili všetci vlaňajší deviataci, a iba dve percentá z nich si museli vybrať inú školu, než pôvodne zamýšľali. Pozoruhodné sú výsledky olympiád, súťaží i krúžkovej činnosti. Napríklad deviatak Paľko Lopatka aj tento rok postúpil z 2. miesta v kraji do celoslovenského kola geografickej olympiády. Malí výtvarníci pod vedením zástupkyne, výtvarníčky Margity Horvatovičovej, zabodovali II. miestom v celoslovenskej súťaži Vesmír očami detí.
