Pokojný život Interu si dovolil narušiť Spartak

Aj na bratislavských Pasienkoch potvrdili, že sú dvanástym hráčom tímu. Konkrétne v tomto stretnutí možno už aj desiatym a jedenástym. Spartakovci sa na ťažkom teréne trápili. Viazla im kombinácia, prehrávali osobné súboje, málokedy sa dostávali do bezprostrednej blízkosti Bernadyho. Na zdemolovanom trávniku sa viac „váľali“ ako hrali. Povestní Red black wariors však ani po prvom inkasovanom góle nezaháľali a spustili chorály a iné skandované heslá. Ušami síce občas trhol nejaký ten delobuch, v tomto prípade sa to však dalo odpustiť. Z 3438 početnej diváckej kulisy tvorili trnavskí fanúšikovia „trojtisícovú skupinku“. Po jednom z ospevných songov to s nervami nevydržal jeden starší interistický usporiadateľ, ktorý sa právom rozčuľoval, že: „Celý rok je tu kľud, ale keď príde Trnava, tak je krik...“ Proti gustu žiaden dišputát, asi to už priaznivcom žltočiernych vyhovuje, keď zreteľne počujú pokriky hráčov na trávniku až do horných sedadiel štadióna. Na futbalové povzbudzovanie asi nie sú zvyknutí, tak sa rozhorčeniu skupinky okolo usporiadateľa nemožno čudovať. Veď nie je nič lepšie, ako počuť pokyny z lavičky na trávnik z pravej ruky, ako sprostredkovane cez noviny, či iné médium. Vzápätí sa ozvali ďalšie kuvičie hlasy, ktoré sa škodoradostne tešili na to ako Slovan postúpi naspäť do vyššej súťaže a Spartak rozpráši. Mnohí z domácich priaznivcov boli už v sobotu prorokmi, ktorí tvrdili, že vtedy si trnavskí alky fans tak „hubu neotvoria.“ Nech je ako chce – Spartak po druhýkrát v sezóne prišiel na Pasienkoch zbytočne o body. Na druhej strane sa už návštevy hlavného mesta obávať nemusí. Zápasový účet tam ma už uzavretý. Škoda len pre Inter, ktorý trojtisícovú návštevu najbližšie nahrabe len vtedy, keď spočíta všetky svoje jarné domáce stretnutia dokopy. Bude mať však aspoň svoj kľud.
Tatiana Čuperková