„Postupové ambície to zatiaľ asi nebudú“

osem a ďalší sused zo Šulekova po desiatke dokonca opustil piešťanské ihrisko, aby mužstvo nakoniec skončilo „iba“ na 2. mieste. Zdalo sa, že návratu do vyššej súťaže nič nebráni. V ďalšom ročníku prišlo opäť druhé miesto, keď nečakane postupovali Moravany. Osud večne druhého sa naplnil aj počas tretieho roku účinkovania v piatej lige, keď postúpili Skaličania. Jeseň ročníka, 2005/2006 zastavila ukazovateľ úspešnosti Piešťancov na nelichotivom deviatom mieste. Toľko krátka rekapitulácia.
- Prečo a čo s tým chcete robiť?, to bola otázka pre prezidenta klubu Jána Orviského:
„Je treba povedať, že po predošlom ročníku, keď sme bojovali o postup, do nového sme vstupovali s vyššími ambíciami, než ako tomu nakoniec nasvedčovalo konečné postavenie v tabuľke po jesennej časti súťaže. Bol to síce veľmi mladý kolektív, poskladaný prevažne z vlastných odchovancov, čakali sme však od nich oveľa lepšie výsledky a najmä zlepšenie celkového herného prejavu. Nevyrovnané výkony a strata bodov najmä v domácich stretnutiach nám napokon priniesli nelichotivé postavenie v dolnej polovici tabuľky. Isté je, že pod tieto výsledky sa podpísali i zranenia a dlhodobá absencia niektorých hráčov, ako Gajarského, Greguša, Chňapka a nakoniec i Stachuru. Káder bol preto doplnený o niektorých dorastencov, nemožno však uprieť ten fakt, že chlapci rozhodne mali na viac. Čo z toho, že v niektorých zápasoch zabrali, keď hneď v nasledujúcom to akoby „vypustili“ a tento doslova odchodili. Dá sa teda povedať, že jesenná časť ročníka, napriek vytvoreným veľmi dobrým materiálnym i technickým podmienkam (oproti predošlým sezónam), bola z našej strany charakterizovaná nevyrovnanými výkonmi, čoho výsledkom bolo napokon i spomínané konečné postavenie v tabuľke.“
- Medzičasom sa pridal aj tajomník PFK Piešťany Jozef Valachovič a tak na naše ďalšie otázky prišla odpoveď spoločná. Predovšetkým nás zaujímalo, ako a čím bola vyplnená zimná prestávka.
„Príprava na jarnú časť sa začala už pod vedením nového trénera Tibora Krajčoviča. Zo základného kádru mu na začiatku chýbali zranený Roman Gajarský (ten začal neskôr s prípravou v Moravanoch), študenti Juraj Jelenovič a Michal Mišenčík, do zahraničia odišli Jozef Král a Milan Pekár, a tak bol káder znova doplnený o dorastencov Lukáša Krischkeho a Ivana Jánošíka. V prestupových termínoch odišiel na študentské hosťovanie Martin Žamba do Vrbového, Peter Bábsky to išiel skúsiť do rezervy Spartaka Trnava a do Jaslovských Bohuníc odišiel brankár Juraj Valo. Na druhej strane sme z Chtelnice získali brankára Marcela Kúdelu, z hosťovania z Brezovej sa vrátili bratia Modrovičovci, doriešil sa prestup Jozefa Greguša z Topoľčian, do kádra pribudol i zo zahraničia sa vracajúci Andrej Adamčík a napokon prišiel z Nitry i odchovanec Juraj Filus.“
- Aký priebeh mala zimná príprava a s akými zámermi vstupuje klub do jarnej časti ligy?
„Prípravné zápasy sme odohrali so striedavými úspechmi, keď tieto boli zväčša využité na hľadanie a zabudovanie nových hráčov do mužstva. Vzhľadom k nepriaznivým podmienkam a nedostatku vhodných plôch sa väčšina stretnutí odohrala na umelých trávnikoch v Novom Meste nad Váhom, na Brezovej a skúsili sme i novú trávu na Lokomotíve Trnava. Získané posily sa ukázali v pomerne dobrom svetle, nedostatky sa však neustále opakujú najmä v nedostatočnej obrannej činnosti, vyrábajú sa zbytočné chyby a rezervy majú chlapci i v zakončovaní. Z odohraných zápasov sa zatiaľ nedajú vyvodiť jednoznačné závery, isté však je, že s týmto kádrom asi nebudeme mať postupové ambície. Uvidíme, čo prinesie začiatok súťaže, nikdy sa totiž dopredu nedá hovoriť ako to napokon dopadne a v tejto nevypočítateľnosti je práve futbal taký jedinečný a krásny. Chceme totižto dúfať, že nás tentoraz prekvapí i z tej príjemnejšej stránky.“
Držme teda Piešťancom palce, aby ich prínos do futbalovej krásy bol hneď od začiatku čo najväčší.
Edo KRIŠTOFOVIČ