an Krč-Krell, novátor, ktorý svoje výtvarné vyjadrenie nazýva „proud art“. V preklade hrdé a vznešené umenie, ale tiež krvavé, mäsité, krásne. Zvuková podoba označenia navádza na fakt, že aj pravdivé.
Pri dávnejšom predstavovaní autora zvláštnych a pútavých sôch z kovov, plastov, skla, naturálnych kostí, vlasov a ďalších netradičných materiálov sme konštatovali, že Trnava stvárňovaniu jeho inšpirácií nepraje. Vystaviť mu práce v Koniarkovej galérii kompetentní záujem nemali. A povedzme si úprimne – vystavovali už všeličo. Aj plechové vedro hore dnom zavesené na stene, papiere potrhané na zemi, handrového hada – a to všetko v mene umenia.
Príslovie, že doma nikto nie je prorokom, sa opäť potvrdilo, keď záujem o prácu a výsledky neznámeho mladého Slováka prejavilo prostredníctvom Francúzskeho inštitútu v Bratislave International Cité des Arts v Paríži. Prišla ponuka na umeleckú stáž i vidina prezentácie. Po roku, keď sa podarilo manželom Krčovým finančne trochu pripraviť aj bez akejkoľvek sponzorskej podpory, výtvarník v novembri 2005 vycestoval. V januári dostali slovenskí priatelia pozvánku na týždennú výstavu v parížskom medzinárodnom umeleckom centre, s vernisážou 25. januára.
„Ešte stále som sa nespamätal z prijatia a možností, ktoré sa mi v Paríži dostali. Žil a pracoval som v ateliéri, ponúknutom z International Cité des Arts doslova za symbolickú úhradu. Keď sa prezidentka tejto inštitúcie madame Simone Brunau zoznámila s mojimi prácami, určila termín mojej výstavy a jej miesto v najatraktívnejších priestoroch. Bezodkladne. Hoci na výstavné miestnosti sa tu čaká zvyčajne dva roky. Parížania ma prijali spontánne. Myslím, že väčšinou boli mojimi sochami nadšení. Mrzelo ma jediné, že nikto z návštevníkov nevedel, kde je Slovensko...“ zdôveril sa MY-Trnavským novinám Roman Krč-Krell.
Proud art je Krčov-Krellov druh prejavu. Vo všeobecnosti platí, že umeleckým smerom by sa mohol stať, ak bude mať autor nasledovníkov. Obdivovateľov už má. Roman Krč by rád siahol za New Yorkom. Pozvanie dostal do Nagasaki. „Rád by som, ale finančne si to nemôžem dovoliť. Aj ponuku na ďalšiu májovú výstavu v Paríži som musel odmietnuť. Z invalidného dôchodku to naozaj nejde. Predbežne sme sa dohodli na jar roku 2008...“ vysvetľuje. Reálna je blízka prezentácia vo Francúzskom inštitúte v Bratislave, o ktorej po úspechu v Paríži rokuje v týchto dňoch.
Janka Pekarovičová
Foto: archív RKK
