Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
PETRA KOČIŠA NA TELEVÍZNU OBRAZOVKU PRIVIEDLA NÁHODA A REŽISÉRKA BACHNÁROVÁ

Páli mu to!

Prvú televíznu inscenáciu natočil pred 35 rokmi. Bol vtedy malým princom v hre Svetská krása. Odvtedy sa jeho pracovná štatistika trochu rozrástla. Dnes má n


Prvú televíznu inscenáciu natočil pred 35 rokmi. Bol vtedy malým princom v hre Svetská krása. Odvtedy sa jeho pracovná štatistika trochu rozrástla. Dnes má na konte približne 490 televíznych zápisov, z toho asi stovku inscenácií, pätnásť celovečerných filmov, sedemsto nadabovaných postáv... Okrem toho, že ho teraz každý večer môže divák vidieť na obrazovke komerčnej televízie moderovať súťažnú reláciu Páli vám to?, po prvýkrát sa herecky prezentuje aj na doskách Divadla Jána Palárika v Trnave. Absolventa VŠMU Petra Kočiša, herca s chlapčenským pôvabom, ale štyridsiatkou v občianke, sme pri tej príležitosti trocha prevetrali...

Skryť Vypnúť reklamu

* Boli vo vašich začiatkoch podmienky pre hereckú prácu rovnaké ako teraz?
- Príležitostí je podstatne menej ako v čase, keď ja som začínal. Čo sa týka hereckej práce, to je teraz úplná katastrofa! Herec má na Slovensku málo možností, keďže sa tu takmer nič nerobí. Je možné pokúsiť sa dostať k práci v Čechách, ale netreba si robiť ilúzie, že by tam v tejto chvíli čakali na slovenských hercov. Niekoľkí kvalitní tam hrajú. Najmä tí, ktorí tam pracovali
v minulosti a vytvorili si nejaké kontakty, prípadne sú v nejakej kvalitnej agentúre. Ale pre nového herca je to náročné. Možno jeden prípad z tisíca.

* Z detských postáv ste vyrástli do dospelých...
- Áno, prechod bol úplne plynulý. Od piatich rokov som neprestal účinkovať. Po gymnáziu som cielene išiel na VŠMU, bez toho, aby som chodil do nejakého dramatického krúžku. V podstate som si nevedel inú prácu predstaviť. Bavilo ma hrať a nachádzalo to odozvu u režisérov. Mal som možnosť hrať so špičkou českých a slovenských hercov a mnohému sa tak naučiť celkom prirodzenou cestou. Neuvažoval som nad tým, že by som robil niečo iné.

Skryť Vypnúť reklamu

* Odkryjete pred čitateľom svoju hereckú púť?
- Momentálne som na voľnej nohe. Nechcel by som byť viazaný, vyhovuje mi to. V Divadle a.ha. robím dvanástu sezónu. Tam sme všetci hostia. Som jeden z jeho zakladajúcich členov. V televízii som začínal v Svetskej kráse, kam ma obsadila režisérka Bachnárová, namiesto chlapca, ktorý náhodou ochorel. Režiséri ktorí ma videli, zistili, že mi to celkom ide a práca so mnou je jednoduchšia, ako, povedzme, s menej talentovanými. Snažili sa využiť ma čo najviac, lebo aj ich práca sa tým zjednodušovala. No a v podstate som potom nakrúcal nepretržite až do konca 90. rokov. S divadlom som začínal v Divadle Andreja Bagara v Nitre, potom na Novej scéne v Bratislave. Po desaťročiach práce v televízii, kde som bol hercom i moderátorom relácií Štúdio Kontakt, Hra o Niké, Snívajte s nami, Nechajte sa prekvapiť (mimochodom, nakrúcala sa v trnavskom divadle), Superkvíz, Bumerang a Páli vám to?, a skúsenostiach z filmu a dabingu, sa rád vraciam aj na javiská.

Skryť Vypnúť reklamu

* Pri pohľade naspäť sa vám vynárajú niektoré projekty v pamäti nástojčivejšie?
- Ťažko je kategorizovať. Všetky veci určite neboli také, že by stáli za to, aby sme si ich výrazne pamätali. Veď bolo prirodzené, že voľakedy sa nakrúcali aj inscenácie poplatné režimu. Našťastie sa točilo aj veľa inscenácií zo svetovej klasiky. V podstate každá práca, ktorú som robil, mala pre mňa zmysel minimálne taký, že som získaval prax, že som sa niekde posúval, že bola pre mňa školou, ktorú som neskôr mohol úročiť. To je na tom najdôležitejšie. Rád si spomínam napríklad na film Biela voči oblohe alebo inscenáciu Poviem mu to sám, ktorá v podstate znamenala, že som zabodoval na medzinárodnom festivale Prix Danube v roku 1979, kde som získal cenu za herecký výkon. Ale aj inscenácie Veľký doktorát, Pustatina lásky, Počúvaj tú melódiu, ktoré boli veľmi ťažké, sa mi dobre zahrali a mali slušnú odozvu u divákov. Aj dobrú kritiku.

* Hrali ste veľa úloh. Máte ako zrelý muž nejaký nesplnený sen?
- Nikdy som nesníval. Ani o dramatike, ktorú by som chcel robiť, ani o hercoch, s ktorými som si nemal možnosť zahrať, lebo som bol ešte príliš mladý. Neviem, čo je to túžiť hrať Hamleta alebo Rómea, takéto ambície som nemal. Skôr by som povedal, že pre mňa mali obrovský význam divadelné inscenácie ako Kto sa bojí Virgínie Woolfovej, alebo postava Chlestakova v Gogoľovom Revízorovi, či Orin v hre Smútok pristane Elektre v nitrianskom divadle... Boli pre mňa dôležité. Je veľa zaujímavých postáv, veľa inscenácií a inej dramatiky. Mám rád anglickú absurdnú drámu, či dramatiku Arthura Millera, Sama Sheparda, Edwarda Albeeho, ale aby som povedal, že toto je jediné, čo mi chýba ku šťastiu - to nie.

* Popularita... Potrebujete ju pre pocit sebauspokojenia?
- Neviem povedať, či ju potrebujem. Popularita je minca, ktorá má dve strany. Na jednej je príjemné, keď vás ľudia poznajú, keď s vami normálnym spôsobom komunikujú, keď vám povedia, že práca, ktorú robíte sa im pozdáva. Na druhej, keď je človek populárny, stráca veľa súkromia. Naozaj nemôže byť anonymný, ľudia ho spoznávajú... S tým sa treba vyrovnať. Určite to, že moja práca prináša popularitu, mi neprekáža. Skôr naopak, vyhovuje mi to. Hovoril by som nepravdu, keby som tvrdil, že nechcem robiť prácu, ktorá je ľuďom na očiach, aby ju vnímali a pozitívnym spôsobom na ňu reflektovali a reagovali.

* Verejnoprávnu televíziu sme vymenili za komerčnú. Budete meniť opäť?
- V Slovenskej televízii som bol 35 rokov. Bolo to v čase, keď bola jediná. Kým vznikli ďalšie, v podstate sa ani v inej televízii robiť nedalo. Teda bol som tam, ale situácia sa vyvinula tak, že som sa rozhodol zmeniť pôsobisko. Či ostanem v JOJ-ke, alebo pôjdem niekde inde, nezávisí iba odo mňa. Záleží to od toho, či budú typy programov, do ktorých ma bude treba a bude ma chcieť vedenie televízie obsadiť. Čiže v tejto chvíli sa neviem vyjadriť. Momentálne som spokojný. Práca mi prináša radosť i finančný efekt.

* Aké sú pocity moderátora súťažnej hry Páli vám to?
- Pocity a situácie sú úplne normálne, netreba za tým hľadať nič zvláštne. Je to práca, ako každá iná. Chápem, že mnohí ľudia, ktorí prídu pred kamery, môžu byť trochu vystresovaní, nervózni. Pristupujem k nim ako k ľuďom, ktorým treba pomôcť uvoľniť sa. Pravidlá súťaže mi zakazujú, aby som do nej ja nejakým spôsobom vstupoval. Môžem iba povedať, na akom slove sú, zdôrazniť čas, posmeliť ich, keď vidím, že im to nejako nejde. Samozrejme, sú tam súťažiaci, ktorým to lepšie páli, iným horšie, ale každý sme nejaký. Pre mňa sú to ľudia, s ktorými musím komunikovať istý čas. Občas sa nájde niekto vtipnejší, s ktorým dialóg ide ľahšie, s niektorými to ide zložitejšie. Ale nie je to v takej rovine, že by som si z každého dielu odnášal nejaké nezabudnuteľné zážitky. Niektoré sú veľmi dobré, iné vychádzajú štandardne, avšak pri takomto type relácie, keď natáčame dvadsať relácií za týždeň, je to normálne.

* Môžete povedať, že vás táto práca uspokojuje?
- V televízii som robieval veľa moderovaných programov, aj večerných, aj podstatne náročnejších. Zjednodušene by som to vedel povedať tak, že určite by som prijal taký systém, že by som robil dennú reláciu tohto typu, ako je Páli vám to?, a raz za týždeň alebo za mesiac jeden večerný program. V tejto chvíli nebudem hovoriť, čo mám, alebo nemám v hlave. Zamýšľam sa veľmi intenzívne, preto nejaké myšlienky a námety mám a na nich aj pracujem.

* Ako sa vám hrá Bernard v Zupančičových Manželských hrách v krajskej Trnave?
Spolupráca v trnavskom divadle je príjemná. Vyzerá to tak, že Manželské hry zarezonovali aj u divákov. Tiež kritiky, ktoré som mal možnosť si prečítať, sú celkom slušné. Na samotnú inscenáciu, aj na mňa. Som spokojný. Je to fajn zahrať si v takom peknom divadle. Trnava má vyspelé divadelné publikum. I kedysi bola známa veľmi vychyteným divadlom s vysokým kreditom. Mám pocit, že sa stále snažia o to, aby sa divadlo niekam dvíhalo, posúvalo, ale do detailov jeho súčasnosť nesledujem. Práca ma baví, rád si tu zahrám a teším sa na tie predstavenia...

* Brúsite si zuby aj na muzikál?
- Muzikál som ešte nerobil, aj keď zopár ráz som spieval na javisku. Ale nijako zvlášť po muzikáli netúžim. Skôr ma láka film, prípadne kvalitný televízny seriál. Lenže príležitostí, ako som už spomínal, je veľmi málo. A mám taký pocit, že tiež nie všetky projekty, ktoré sa aj točia, spĺňajú kritériá kvality, ktorá by mohla záujem o slovenskú tvorbu a slovenský film kamsi posunúť.

* Vie sa o vás, že ste si v Bratislave otvorili reštauráciu. Je pre vás alternatívnym zdrojom príjmu, alebo uspokojovaním vašej ďalšej ambície?
- Reštaurácia v tomto počiatočnom štádiu nie je o tom, aby mi prinášala peniaze. Kto podniká, vie, aké je to náročné, koľko stojí len zariadenie profesionálnej kuchyne, aké náklady sú spojené s prevádzkou reštaurácie typu, aký máme my. V tejto chvíli sa vôbec nedá hovoriť o finančnom efekte. Skôr je to efekt túžby niečo vlastniť, alebo starať sa o niečo, čo prináša z iného uhľa pohľadu ľuďom radosť. Vieme poskytnú priestor, kde sa môžu dobre cítiť, porozprávať, dobre najesť. Možno mám snahu vytvoriť niečo, čo má práve takéto fyzično, pretože čo natočím, je uložené v archíve a divadelná, herecká práca sa každým predstavením končí. Sekundu po predstavení už ostáva iba vnem a pocit diváka. Namaľovaný obraz si ľudia pozrú aj o dvesto - tristo rokov. My možnosť, aby si naše výkony, našu prácu niekto pozrel aj o desať rokov väčšinou strácame. Čiže reštaurácia je možnosť niečo vytvoriť. Nie je v tom ambícia, že by som sa dostával do kozmických sfér a výšin. Je to priestor, ktorý ma baví, som rád, keď tam ľudia chodia a teší ma, že som mal niekoľko myšlienok, ktoré sa tam uplatnili. Prácu sme dali dvanástim ľuďom. Máme kuchyňu šmrncnutú do talianskej, ale je medzinárodná... Mám rád taliansku kuchyňu, najmä cestoviny. Mám rád aj čínsku kuchyňu, ale v podstate nešpecifikoval by som to tak, že jem len istý druh jedla, mäsa, ale pokojne, keď mám chuť, dám si aj bryndzové halušky alebo pirohy. Tiež ich nemusím mať každý deň, ale v podstate uprednostňujem kvalitné jedlá so správne upravenými chuťami a všetkým, čo k tomu patrí.

* Vpustíte čitateľa aj do súkromia?
- Žijem s manželkou Nelou, s ktorou som naozaj šťastne ženatý. Máme dve krásne dcéry, Terezu a Sáru, ktoré veľmi ľúbim. Myslím si, že rodina je to najdôležitejšie, čo v živote mám. Moja absolútne najväčšia priorita. Relaxujem na rodinných dovolenkách, najčastejšie pri gréckom mori, v zime preferujeme hory a lyžovanie. To sa začala učiť už aj staršia dcéra.
Rád hrám tenis. Je to džentlmenský šport, ktorý je zaujímavý tým, že dvaja ľudia sa v rovnakých podmienkach a v podstate aj s rovnakými „zbraňami“ postavia oproti sebe a bojujú. Hráte čestne a súpera sa snažíte poraziť svojimi zbraňami. Nesie to v sebe obrovskú pravdu a zmysel pre fair-play. Tenis je pre mňa šport číslo jeden.

Janka Pekarovičová
Foto: autorka

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 158
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 359
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 212
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 195
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 591
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 529
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 503
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 730
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 426
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 831
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

V priebehu týždňa urobili policajti v Trnavskom kraji viac ako 3400 dychových skúšok.

52m

Celkový počet doteraz ukončených laboratórnych PCR testov na Slovensku je viac ako 1,6 milióna.

1 h
Ilustračné foto

Svoj zdravotný stav treba sledovať aj pri miernych klinických príznakoch.

1 h

Aj nový riaditeľ tvrdí, že postaviť novú nemocnicu v Trnave je už nevyhnutnosťou.

3 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

24 h

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Zoznam miest pribežne dopĺňame.

20. jan

Už ste čítali?