Vlastne – jesť či nejesť? Uhádli ste správne naprvýkrát. Hovorím o hydinovom mäsku. Vždy som bol rád, že bývam v blízkosti Cífera a Špačiniec, teda v blízkosti hydinární. Aby to tie kuriatka nemali ku mne ďaleko. Po prvých správičkách o vtáčej chrípke v Ázii som si pomyslel: Je to ďaleko, nás sa to netýka. Prešlo pár mesiacov a už veru týka. Potom som si pomyslel: Divé vtáky nejem, ani labute, nie som barbar ani až taký labužník, že by som túžil po plnenom labuťom krku. Lenže už o chvíľu to nebude asi len o divých vtákoch. Tak som sa rozhodol. Dám žalúdku školenie o zdravej výžive. A o škodlivosti pojedania priveľkého množstva bielkovín, teda mäsa, ako takého. Márne. Môj žalúdok buď – nemá uši a ak má, treba s nimi ísť k odbornému lekárovi na prečistenie, alebo ma ignoruje a – jedným uchom dnu, druhým von.
A tak naďalej ostávam mäsožravcom, hlavne „hydinožravcom“. A budem veriť, že jediné pozitívne na tomto druhu mäsa nebudú – testy na vírus vtáčej chrípky.
Takže dilemu mäsožravca mám vyriešenú. A pomaly sa môžem chystať na inú epidémiu. Nezadržateľne sa blížia voľby. A my všetci môžeme iba dúfať, že nedostaneme nejaký nový druh ľahko prenosného, rýchle sa šíriaceho vírového ochorenia. Z predvolebných rečí našich politikov. Z toho by sme sa len tak ľahko nevystrábili.
Richard GREGOR