Detstvo nemal ľahké. Veľmi skoro stratil otca, matka sa starala o neho a aj o ďalších troch súrodencov.
Juraj Fándly sa narodil v roku 1750 v Častej a zomrel v Doľanoch 7. marca 1811. Bol to katolícky farár, temperamentný a skromný. Študoval v Budíne a Trnave, po úspešnom absolvovaní skúšok ho vysvätili za kňaza. Krátko pobudol v Seredi a Lukáčovciach. V 1780 ho vymenovali za farára do Naháča. Bola to jedna z najchudobnejších fár. Pôsobil tu 27 rokov, zažil nepokojné časy a aj vážne ochorel. Bol veľmi vzdelaným človekom, za svoj materinský jazyk označoval slovenčinu, ovládal však i nemčinu a maďarčinu.
Žil v osvietenskej dobe Jozefa II. a jeho veľkých reforiem, ktoré aj horlivo podporoval. Napísal knihu Dúverná zmluva medzi mňíchom a ďáblom. Vyšla v novom jazyku – bernolákovčine. Jej obsahom bola závažná spoločensko-politická problematika. Texty mu pred vydaním schválila a povolila viedenská cenzúra. Kniha však spôsobila veľký rozruch a Fándly sa stal terčom mnohých útokov. V Dúvernej zmluve vysvetľoval, prečo Jozef II. zrušil kláštory a obmedzil činnosť reholí. Mnohí vo Fándlyho myšlienkach videli nebezpečné útoky na cirkev. V krátkom čase sa ozval aj dolnodubovský farár Jozef Ignác Bajza. I keď si názorovo boli veľmi blízky, u Bajzu sa prejavila žiarlivosť. Jemu totiž cenzúra zakázala vydanie druhého zväzku známej knihy René mládenca príhody a skúsenosti. Korene jeho nevraživosti boli aj v tom, že bernolákovci nepodporili jeho pravopis.
Bajza sa vysmieval z Fándlyho sedliackeho literárneho štýlu, ale aj nezemianskeho pôvodu. Zosmiešňoval jeho oblečenie i pôsobisko. Napriek tomu, že písomné útoky uverejnil anonymne, uviedol také detaily, že sa prezradil.
Neskôr Fándlyho zatkli a vymerali mu aj trest. Keď sa písomne zaviazal, že nebude verejne publikovať svoje diela, prepustili ho. Dodržal to však len chvíľu. V roku 1792 svoju činnosť rozbiehalo Slovenské učené tovarišstvo a tu začal vydávať svoje dielo Piľní domajší a poľní hospodár. V ňom zhrnul najnovšie poznatky o pestovaní plodín. Väčšinu informácií si preveroval vlastnými skúsenosťami. Po prvýkrát predstavil u nás podzemské jablká – zemiaky a propagoval ich pestovanie medzi slovenskými sedliakmi. Poskytoval rady ako obrábať pôdu, chovať statok a zvyšovať výnosy na gazdovstvách.
Fándly je aj autorom liečiteľskej a bylinkárskej knihy Zelinkár. Pravdepodobne však napísal len úvod a upravil niektoré jeho časti. Kniha zachytáva spôsoby liečenia neduhov pred dvesto rokmi. Dnes sa z neho už lekárske rady použiť nedajú.
Katolícky kňaz a farár Juraj Fándly bol človek, ktorý prekročil svoju dobu. Neustále v ňom a jeho tvorbe ostáva čosi fascinujúce. Celý život prežil v chudobe, ťažko sa prebíjal a napriek tomu sa nikdy nevzdával. Minulý týždeň sme si pripomenuli 195. výročie jeho smrti.
Rasťo Piovarči
