za ako strážovský poklad, je v skutočnosti inventár germánskych hrobov. Nález pochádza ešte z tridsiatych rokov minulého storočia a časť vecí sa podarilo zachrániť. Tie sú uložené v Balneologickom múzeu v Piešťanoch, časť je v Bratislave a v Bojniciach,“ povedal pre MY-Trnavské noviny M. Klčo, pracovník Balneologického múzea.
Poklad obsahoval aj bronzové vedierka, fľaše, misky a hrebene. Na spone sa zachovali zvyšky látky. Vzácnosťou je strieborný nožík plátovaný zlatom. ,,Tiež sme našli strieborné sitko na víno, cez ktoré ho cedili a riedili vodou,“ vysvetlil M. Klčo. Na vedrách až pol metra vysokých sa zachovali časti dreva. Rozborom zistili, že šlo o tis.
Skladacia trojnožka s výškou asi jeden meter, ktorá bola súčasťou jedného z hrobov, sa používala ako stojan pred oltárom, na ktorom sa prinášali obety. ,,Je celá z bronzu a miska, ktorá k nej patrí zo striebra.“ Finančnú hodnotu celého pokladu uloženom v múzeu nedokážu vyčísliť. ,,Ide o unikátne predmety. Našli sa mimo hraníc Rímskej ríše, a práve preto sú vzácne. Pretože Limes Romanus končila na Dunaji a naše územie už označovali Rimania ako barbarské,“ doplnil.
Zaujímavosťou pokladu sú strieborné šípky. Tie sa spomínajú aj v slovenských ľudových rozprávkach. Majiteľom slúžili ako ochrana a prostriedok na likvidáciu upíra. ,,Ak strieborná guľka zasiahla upírovo srdce, bol mŕtvy. A na niečo podobné asi slúžili aj tieto šípky,“ vysvetlil. Podobné nálezy pochádzajú aj z Nemecka z tohto istého obdobia. Pravdepodobne išlo o predmety rituálneho charakteru, pretože ako lovná zbraň slúžiť nemohli. ,,V hroboch našli aj zvláštnu hru s bielymi a čiernymi kameňmi. Hrala sa na drevenej podložke. Rozvíjala myslenie hráčov.
Celý poklad našli v priestore starej tehelne v Strážach, ktorej priestory roky slúžili ako smetisko.
Rasťo Piovarči