akladateľovi známeho chlapčenského zboru Jánovi Čambálovi pri príležitosti 50. výročia jeho internácie v Podolínci.
Ďalším oceneným bol významný kňaz, pedagóg, spisovateľ, historik, misionár a držiteľ viacerých vyznamenaní Jozef Heriban pri príležitosti 80. výročia svojho narodenia a 50. výročia svojho kňažstva.
Čestné občianstvo in memoriam udelili aj pastoračnému kňazovi Alexejovi Izakovičovi, ktorý pôsobil ako kaplán, profesor a ktorý tiež redigoval Trnavské noviny aj dvojtýždenník Trnavská rodina a Oskárovi Čepanovi pri príležitosti jeho nedožitých 80. rokov. O. Čepan bol významným historikom, teoretikom a kritikom umenia, esejistom, editorom, uznávaným archeológom – amatérom, tvorcom umeleckých výtvarných koláží, malieb i kresieb.
Ďalšou kategóriu ocenení bola Cena mesta Trnava, ktorú udelili in memoriam Vendelínovi Jankovičovi pri príležitosti nedožitých 90. rokov, ktorý inklinoval k vedeckej práci, pričom úspešnými sa nestali len jeho štúdie z dejín mesta Trnava a Trnavskej univerzity, ale aj jeho práca pri usporadúvaní trnavskej knižnice v 50. rokoch.
Cenu mesta Trnava udelili in memoriam aj bývalému vicedirigentovi zboru Cantica Nova a dirigentovi SĽUK-u a neskôr kňazovi vysvätenému sv. Otcom Jánom Pavlom II., ktorého plány prekazila mladá zákerná choroba Stanislavovi Mihaličkovi pri príležitosti jeho nedožitých 50. rokov.
Ocenenia za uznanie a zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta odovzdali významnému trnavskému hercovi Karolovi Čálikovi pri príležitosti 60. výročia jeho narodenia, in memoriam diakonovi, výnimočnému františkánovi a organistovi Efrémovi Jánovi Hoblíkovi a in memoriam učiteľke hudby, ktorá vychovala rad hudobných umelcov a zakladajúcej členke 1. Ročníka celoštátnej speváckej súťaže M. Sch. Trnavského Rozálii Arnoldovej.
Mesto sa rozhodlo realizovať aj osadenie pamätných tabúľ Agustínovi Raškovi na budove Gymnázia J. Hollého, ktorého pamiatku sa rozhodli uctiť niekdajší rímskokatolícki študenti gymnázia a Alfrédovi Wetzlerovi v priestoroch Synagógy, ktorý bol jedným z prvých väzňov koncentračného tábora v Osvienčime a odkiaľ sa mu podarilo utiecť, aby mohol podať svetu svedectvo o hromadnom priemyselnom zabíjaní židovských väzňov.
Petra Nagyová
