artneri či ďalší príbuzní.
Stretávajú sa vždy v sobotu o šiestej, v priestoroch Katolíckej jednoty v Trnave, ktorá im tieto poskytla bezplatne.
Priestor dostane každý, či už má potrebu sa pochváliť, alebo si posťažovať
Keď sme v sobotu podvečer prišli do klubu, bolo tam jedenásť ľudí. Stretnutie prebiehalo v pokojnej atmosfére. Všetci sedeli na stoličkách uložených do kruhu. Každému kto mal záujem, ponúkol Jakub, predseda klubu priestor, aby povedal ostatným čo má na srdci, čo pozitívne ho za uplynulý týždeň postretlo, alebo čo nepríjemné sa mu prihodilo. Ostatní boli veľmi tolerantní, najskôr každého vypočuli, potom sa mu snažili poradiť, či riešiť s ním konkrétny problém, alebo ho povzbudili, či pochválili.
Karola prebudil jeho prvorodený syn
Karol, abstinujúci gambler ktorý sa len nedávno vrátil z odvykania, priviedol aj svoju manželku Zdenku. „Neverila mi, že sem naozaj chodím, tak som ju vzal so sebou,“ vysvetlil s úsmevom. Zdenka ešte dodala, že prišla najmä preto, lebo chcela vedieť, ako sedenia prebiehajú. „Boli sme aj so svokrou na návšteve v liečebni, v ktorej sa manžel liečil. Tam nás poučili, čo máme robiť a ako môžeme Karolovi pomôcť. Preto som prišla aj sem, medzi vás, chcela som sa dozvedieť všetko potrebné a počuť názory či postrehy iných, ktorí majú podobný problém,“ vysvetlila všetkým zúčastneným. Karol hral hracie automaty od svojich trinástich rokov. Začal s tým len tak, pre zábavu, z nej sa však časom vytvorila závislosť. „Na jeseň sa nám narodil syn. Vtedy som si uvedomil, že musím s automatmi prestať a rozhodol som sa svoju závislosť riešiť pobytom v liečebni.“ Teraz už vie, že nemôže nikdy viac hrať, nielen hracie automaty, ale žiadne hry o peniaze. Je rozhodnutý sa o to pokúsiť. Pomáha mu aj rodina a synček, ktorému sa snaží venovať všetok svoj voľný čas. „Nechcem ho sklamať a ani manželku, ktorá mi verí a vo všetkom mi je oporou.“ Pracuje už od svojho vyučenia, a ako sám hovorí, vždy si našiel robotu. Keď však hrával, trikrát otvoril stavebné sporenie a trikrát ho zasa zrušil. Aj dlhov narobil viac než dosť. Až teraz si naplno uvedomil, čo skutočne napáchal a všetko chce napraviť, pričom optimisticky dodáva: „Verím, že dlhy postupne splatím a potom sa postarám aj o rodinu.“
Marek nechce skončiť vo väzení
Ďalší z prítomných, Marek, je čistý už viac ako rok. To je čas, kedy nesiahol po droge. Aj on si priviedol oporu. Svoju sestru Vierku, ktorá ako sama povedala, ho veľmi ľúbi a stojí pri ňom. Marek si pre drogy tiež zavaril viac než dosť. Hoci už rok a pol abstinuje, ešte stále nemá splatené všetky dlžoby, nehovoriac o tom, že ho čaká aj súd pre krádež, ktorú spáchal ešte v čase, keď bol pod vplyvom drog. „Dnes ma to všetko veľmi mrzí,“ hovorí Marek, „viem, že sa to nedá vrátiť späť a za to čo som napáchal musím teraz pykať. Už aby to bolo za mnou. Dlhy nejako splatím, veď chodím do práce, len ten súd aby dobre dopadol. Nechcem ísť do väzenia.“
Každý kto príde na stretnutie klubu si prináša so sebou svoj príbeh. Nielen tí, ktorí prepadli droge, alkoholu, či automatom a teraz sa snažia zostať čistí. Rovnako aj tí, ktorých sem osud zavial ako spoluzávislých, teda partneri, súrodenci, rodičia či priatelia. Všetkých však spája jedno, pokúsiť sa spoločnými silami zvíťaziť nad závislosťou.
Prečo Pomaranč?
„Pomaranč musíš najskôr ošúpať, očistiť a až potom jesť. Keď lúpeš pomaranč, popritom sa ti za nechty dostanú kúsky pomarančovej kôry a končeky prstov zostanú žlté. A potom s chuťou do pomaranča. Avšak aj tu môžu nastať určité komplikácie v podobe kôstok alebo je chuť plodu kyslá,“ vysvetlil nám predseda klubu Jakub a doplnil: „Podobne je to aj so začínajúcim abstinujúcim narkomanom. Ak chce zmeniť svoje myslenie, návyky, či zovňajšok, musí niečo pre to obetovať a nie je to vôbec ľahké. A aj keď dosiahne želanú zmenu, bežné starosti alebo problémy zo sveta nezmiznú, tak ako kôstky či kyslá chuť pomaranča.“
Jakub vie, o čom hovorí, pretože nie je len zakladateľom klubu či jeho predsedom, ale aj abstinujúcim narkomanom. Klub založil preto, že chcel pomôcť ľuďom svojej vekovej skupiny, ktorí majú podobný problém ako on sám a zároveň chcel opätovať pomoc, ktorú sám dostal, keď to potreboval.
Činnosť klubu je naozaj pestrá
„Svoju činnosť zameriavame v rámci doliečovacieho procesu na začínajúcich abstinujúcich narkomanov, ktorí prichádzajú z ambulantnej a ústavnej liečby, z resocializácie alebo z komunity. Pomoc spočíva v možnosti zaradiť sa postupne do spoločnosti a vedieť sa vyrovnávať s problémami každodenného života, čo pre týchto ľudí nie je samozrejmosťou,“ povedal nám Jakub.
Sú schopní poskytnúť záujemcom kontakty na odborníkov z oblasti psychiatrie, psychológie, na protidrogové liečebne, centrá pre liečbu drogových závislostí, resocializačné zariadenia či na iné komunity, kde sa takýto ľudia stretávajú.
Kontaktujú sa aj medzi sebou navzájom, aby sa každý z nich mal s kým kedykoľvek porozprávať či poradiť, ak má akýkoľvek problém.
Na školách v Trnave i okolitých obciach organizujú besedy zamerané na prevenciu drog. „Snažíme sa s deťmi hovoriť najmä o vhodnom využívaní voľného času, o koníčkoch či správnom stravovaní,“ vysvetlil Jakub.
Navštevujú iné kluby, ale aj psychiatrické liečebne či resocializačné zariadenia. Ukážu tým ľuďom, ktorí sa liečia, že to ide, že sa s tým dá skoncovať, ale pomáha to zároveň aj im samotným, pretože vidia, ako sa sami zmenili, či už v zmýšľaní, tak aj v zovňajšku.
Spoločne tiež navštevujú rôzne kultúrne podujatia, filmové predstavenia, výlety do prírody či koncerty. „Ich účelom je nielen oddych a relax, ale aj skúsenosť zabaviť sa triezvy. Ak sme spolu, hrozí oveľa menšie riziko, že by niekto z nás prišiel do kontaktu s drogou, pretože sa navzájom podržíme,“ skonštatoval Jakub.
Klub sa riadi svojimi pravidlami a všetci vedia, že prinášať tam drogy, lieky alebo alkohol, či pozitívne hovoriť o drogách a podrobne opisovať ich aplikáciu a účinky je zakázané.
Pomaranč tvoria skvelí ľudia, ktorí prešli drogovou závislosťou, ale aj tí, ešte skvelejší, ktorí ich podporujú a stoja pri nich.
Renáta Kopáčová
