Článok pokračuje pod video reklamou
Básnika s Trnavou spája jeho dávne zamestnanie. Po druhej svetovej vojne tu pracoval v Spolku sv. Vojtecha. Redigoval časopis Plameň až do roku 1948, kedy ho nová politická garnitúra zakázala.
,,Nová zbierka, to sú veršíky, ktoré vznikli v posledných rokoch. K poézii a písaniu ma inšpiruje vysoký vek, pretože už musím pomaličky myslieť na odchod z tohto sveta. Hovorím, musíme vydržať až do našej smrti, amen,“ povedal pre MY-Trnavské noviny osemdesiatšesťročný básnik Ján Motulko. V minulosti ho literárni historici radili k básnikom Katolíckej moderny. ,,Vyrastal som spolu s nimi. Boli o pár rokov starší ako ja. V roku 1948 sme mali spoločnú akciu. Naraz nám vyšli tri zbierky – mne, Silanovi a Harantovi. Teda dvaja kňazi a jeden laik. Takto nás zbratali,“ zaspomínal si J. Motulko. Stala sa i zvláštna vec, keď ho istý čas považovali za kňaza. ,,Programovo však s katolíckou modernou nijako nesúvisím, ale je to pre mňa česť. Mám niektoré básne duchovného charakteru, podľa nich sem možno aj patrím, ale myslím si, že som trošku ďalej,“ doplnil autor. Kedysi koketoval aj s prózou, niečo prekladal z taliančiny a poľštiny. V štyridsiatom ôsmom mu vyšla kniha próz Z ohňa a krvi. ,,Nejaké zápisky mi ostali v šuflíku, no neviem, či knižne vyjdú,“ skonštatoval autor.
Zbierka básní Na božej brúske sa nesie v duchu neopakovateľného poetického čara, múdrosti a intimity.
Rasťo Piovarči
