Bývalý stavebný technik je neustále dychtivý po vedomostiach

Aj v tomto akademickom roku na Trnavskej univerzite otvorili ďalší ročník štúdia pre seniorov so zameraním na sociálnu prácu a opatrovateľstvo, politológiu či právo. Novým odborom, ktorý pribudol, sú základy informatiky.
Univerzita tretieho veku funguje už štvrtý rok a dokonca má aj svojich absolventov.
Medzi nich patrí aj druhý najstarší študent univerzity 66-ročný Imrich Herič z Trnavy, ktorému v marci začína letný semester v odbore Základy práce s počítačom.

„Pred štyrmi rokmi som sa prihlásil na právo, ale prvý ročník bol pre všetky odbory spoločný. Bolo nás tam asi dvesto a okrem práva sme mali aj politológiu a opatrovateľstvo. Nebolo to zlé, pretože v živote by som sa nedozvedel o mnohých veciach. Napríklad o hospicoch, čo je veľmi zaujímavé. Keby ho otvorili aj tu v Trnave, určite by som tam išiel pomôcť,“ povedal nám Imrich Herič.
O Univerzite tretieho veku sa dopočul z rádia. „Aj som o nej čítal, ale v tom čase bola len v Bratislave. Zaujalo ma to a akonáhle sa otvorila aj v Trnave, prihlásil som sa. Bol som medzi prvými študentmi a my sme boli taký pokusný ročník.“
Po tom, ako sa v druhom ročníku všetci rozdelili do svojich odborov, Imrich začal študovať právo.
„Keď mi však povedali, že otvoria aj politológia, rozhodol som sa, že budem študovať dva odbory súčasne. Nebol som jediný, pretože moja spolužiačka popri politológii navštevovala aj opatrovateľstvo.“
Mnohí by sa čudovali, prečo niekto študuje, keď nemusí, ale I. Herič sa priznal, že právo si vybral najmä preto, aby mal právne vedomie. „Každý človek ho potrebuje. Aspoň tie základy práva, lebo ľudia často robia až banálne chyby.“
A politológia? „Chcel som vedieť, o čom politika vlastne je.“
Po troch rokoch štúdia mal za sebou úspešne oba odbory a v máji mu spolu s ostatnými absolventmi slávnostne odovzdali osvedčenia o ukončení štúdia.
Dnes ich má doma už dve.
+++
„Prednášky sme mali raz za týždeň. Vždy po dve hodiny, z čoho jednu sme mali vyhradenú na diskusiu. Aj tá sa nám neraz pretiahla, pretože témy boli veľmi zaujímavé a vždy bolo o čom diskutovať,“ oduševnene nám rozprával I. Herič.
Štúdium na univerzite nie je finančne náročné. „Je to dodatočné vzdelávanie, ktoré je určené pre nás.“
Hoci študenti nedostávajú známky, majú svoje indexy a tiež majú jednu dôležitú úlohu. Za každý ročník musia napísať a odovzdať záverečnú prácu.
„Vždy sme si mohli vybrať jednu knihu. Keď si prečítate Maxa Webera a jeho Politiku ako zamestnanie, už v nej sa veľa dozviete, čo všetko politika obsahuje. Čítal som aj Hayeka a koniec koncov aj Biblia sa môže považovať za politickú knihu.“ V treťom ročníku zasa písal o vývoji Nemecka a venoval sa aj medzinárodnému rodinnému právu. Všetky svoje práce má uložené v počítači, ktorého základy teraz navštevuje.
Čomu sa však veľmi čuduje je skutočnosť, že na Univerzite tretieho veku študujú väčšinou ženy a veľmi málo mužov.
Niekdajší stavebný technik nevyštudoval vysokú školu. Ako sa nám priznal, radšej bol kdesi vonku na stavbe. „Teraz by som sedel v škole. Na Vianoce dostávam od rodiny encyklopédie. V počítači mám Ottov náučný slovník a na CD zasa Diderota. Internet ma deprimuje, pretože keď si ho otvorím a vidím, čo všetko sa tam nachádza, jednoducho by som to všetko chcel vedieť.“
Imrich dychtí po vedomostiach a hovorí, že človek toho vie strašne málo.
„Veľmi ma to hnevá, keď v televízii dávajú vedomostné otázky a ja v danom odpovede neviem rýchlo zareagovať, hoci ich viem.“
+++
Nič to za to, pretože je pripravený na ďalšie štúdium.
„Po informatike by som chcel študovať psychológiu. Na univerzite mi to už sľúbili, veď som si nakúpil aj knižky.“ Okrem toho by veľmi rád študoval aj masmediálnu komunikáciu.
„Kedysi som filmoval aj fotil. Mal som starú kameru na osem milimetrový film, ale médiá ma celkovo zaujímajú. S prednáškami i štúdiom som spokojný. Musel som si kúpiť aj diktafón, aby som si ich nemusel písať a aby som sa na ne lepšie sústredil.“ Samozrejme, robí to so súhlasom prednášajúcich a doma ich má všetky archivované. Teší ho, že v škole môže využívať internet, preukaz do knižnice a aj si prefocovať materiály.
Na Imrichovi je príjemné, že má vlastné názory, za ktorými si stojí.
„Viete čo je najhoršie na tejto spoločnosti? Mali sme komunizmus a všetci sme naňho nadávali. Teraz sa síce doba zmenila, ale nedostali sme nič lepšie. Jeden voči druhému sa chováme ako vlci. Je to vlčia spoločnosť, v ktorej sa naháňame, kto z nás bude prvý a mne sa tento systém nepáči.“
Bez urážky, ale so svojimi vedomosťami by sa mohol popasovať s akýmkoľvek politikom.
A či Imrich niekedy vynechal nejakú prednášku?
Za celkové štúdium jednu jedinú z politológie, keď dostal mozgovú príhodu a bol hospitalizovaný v nemocnici. „Aj som sa na ňu odtiaľ pýtal, ale nechceli ma pustiť. Veď by som neumrel.“
Veruže nie. Iba len, ak v túžbe po vedomostiach.