Trnava – Trnavskí záhradkári sú pobúrení. Spôsobilo to rozhodnutie Stavebného úradu pri Mestskom úrade v Trnave (MsÚ), na základe ktorého musia niektorí z ni
Trnava – Trnavskí záhradkári sú pobúrení. Spôsobilo to rozhodnutie Stavebného úradu pri Mestskom úrade v Trnave (MsÚ), na základe ktorého musia niektorí z nich odstrániť zo záhradiek svoje záhradné chatky.
Rozhodnutie sa zatiaľ týka len záhradkárskej osady Skloplast 1, obavy však majú aj záhradkári z osád Linčianska 1, Linčianska 2 a Skloplast 2, keďže ich záhradné chatky stoja na pozemkoch patriacich tomu istému majiteľovi.
Dôvody, prečo mesto toto rozhodnutie vydalo, nám vysvetlila Iveta Miterková zo Stavebného úradu pri MsÚ v Trnave. „Dostali sme žiadosť od majiteľa pozemkov, na ktorých sa záhradky i chatky nachádzajú, aby sme vydali rozhodnutie na odstránenie chatiek. Mali sme preto povinnosť, na základe tohto podnetu konať v zmysle platnej legislatívy a príslušného stavebného zákona. Pôda, na ktorej chatky stoja, nepatrí záhradkárom a tiež nemajú na svoje chatky platné stavebné povolenie.“
Scenár celého sporu pripomína nekonečný príbeh, ktorého dejiny sa začali písať ešte v roku 1977, kedy sa Jednotné roľnícke družstvo Majcichov dohodlo s vtedajším Národným výborom v Trnave, že sa sad na sídlisku Linčianska pridelí záhradkárom. Vznikli tak štyri záhradkárske osady a spolu dvesto štyridsať záhradiek. Zmluvu najskôr podpísali na desať rokov a v roku 1987 im predĺžili možnosť užívať spomínanú pôdu až do roku 2020.
V roku 1990 však nastali problémy, pretože si o sad začali robiť nárok potomkovia majiteľa, ktorému pôvodne patril. A od roku 1991 prebehlo už niekoľko súdnych sporov. Zatiaľ žiadny z nich nevydal jednoznačné rozhodnutie, ktoré by bolo uspokojivé pre niektorú z proti sebe stojacich strán.
„Keď sme sad prevzali, bol vo veľmi zlom stave,“ hovoria záhradkári, „vyzeral ako smetisko. Všetko sme skultivovali a premenili na úrodnú pôdu. Aj stromy sme ošetrovali a tie, ktoré už boli staré sme nahradili mladými. Vložili sme tam veľa energie. Dnes nám chcú zobrať chatky, v ktorých máme uložené náradie, pracovné odevy a ďalšie potrebné veci. Ak chatky odstránime, kam si dáme naše veci? Nosiť si ich so sebou každý deň je dosť náročné, keďže mnohí z nás sa už blížia k dôchodkové veku, mnohí už dôchodcami sú. Dokonca sme chceli od súčasného majiteľa odkúpiť pôdu, na ktorej máme záhradky aj chatky. Nedohodli sme sa však na cene.“
Na jednej strane barikády teda stoja tí, ktorých predkom sad pôvodne patril a oprávnene ho preto žiadajú späť. Napriek našej snahe poskytnúť im priestor na vyjadrenie, sa nám nepodarilo skontaktovať sa s nimi. Na druhej strane sú záhradkári, ktorí sa nechcú vzdať pôdy, o ktorú sa roky starali. A najmä, ak držia v rukách zmluvu, ktorá ich podľa nich oprávňuje hospodáriť na záhradkách ešte do roku 2020.
„Úlohou stavebného úradu nie je skúmať, či je táto zmluva platná. Našou povinnosťou je postupovať v súlade so stavebným zákonom, rozhodnúť o odstránení chatiek, pretože v pôvodných stavebných povoleniach sa o nich hovorí iba ako o dočasných stavbách, ktoré musia záhradkári na vlastné náklady po uplynutí dohovorenej doby odstrániť. Tá vypršala ešte v roku 1987, takže chatky mali byť už dávno odstránené,“ povedala I. Miterková.
Záhradkári podali proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu odvolanie. Rozhodovať vo veci bude teraz krajský stavebný úrad ako nadriadený orgán.
Či sa mu podarí posunúť celý problém ďalej, alebo či sa budú konať ďalšie súdne spory, je teraz veľkou otázkou. Čo je isté, je fakt, že odstrániť krivdy, ktoré obe strany právom pociťujú sa už dnes ťažko nejakému úradu podarí.
„Myslím si, že najlepšie by obe strany celú situáciu vyriešili vzájomnou dohodou,“ skonštatovala I. Miterková.
Renáta Kopáčová
Foto autorka
