Utorok, 9. august, 2022 | Meniny má Ľubomíra

Detektívka na mlyne pri Hrnčiarovciach

,,Po druhej svetovej vojne sa na mlyne začalo všetko prerábať. Nakúpilo sa dreva na rekonštrukciu. Ale prišli Rusi a pobrali ho. Mlyn potom fungoval približne dva roky. A my sme to robili všetko pre komunistov... Všetky stroje skonfiškovali,“ načiera do s

tudnice spomienok čiperná 67-ročná Libertína Pullmanova, nevesta posledného mlynára Kolomana Pullmana.
Jej rodina je s históriou jedného z najstarších mlynov na Slovensku úzko spätá. Keď sa povie mlyn pri Hrnčiarovciach, tak ľudia jedným dychom dodávajú – mlyn Pullmanových.
Pred tromi rokmi dcéra L. Pullmanovej Zuzana spoločne s manželom mlyn odkúpila. A dnes sa opäť skvie v plnej kráse.

Dopátrať sa však koreňov vodného diela v toku dejín je priam hotovou detektívkou. Akoby ho čas poriadne premlel. Prípadne, mlyn premlel dobu. Ako chcete.
,,Veď nám aj známi historici Radvániovci raz žartom vytkli, že prvé zmienky o mlyne boli podstatne skôr, než sme sa domnievali,“ priznáva manžel Zuzany Marián Haršány. Mlyn sa pre oboch stal srdcovou záležitosťou. ,,Chceme zveľadiť starotcovské role,“ pridáva s úsmevom.
Je advokát, nie historik. O mlynskom areáli len kúsok od Trnavy vie len toľko: Patrila mestu. To ho prenajímalo rôznym mlynárom. Rodina Pullmanových ho odkúpila niekedy koncom prvej svetovej vojny a bývala v ňom až do roku 1968. Po tom, ako štát škonfiškoval technológi, budovu mlyna predali istému pánovi Chylíkovi, ktorý si ho držal skôr ako muzeálnu záležitosť. Až ďalší majiteľ Jozef Vaško začal opäť mlieť a to až do roku 2001.
Pamätníčka Helena Vančová z Hrnčiaroviec si spomína na viac čriepkov do neúplnej mozaiky. Podľa nej posledným prenajímateľom mlynu bol nejaký notár, no už ho nemohol uživiť. Pullmanovci ho neskôr kúpili.
Do mlyna pricestovali na rebriňáku. A na ňom všetky ich deti.
L. Pullmanová môže dodať len toľko: ,,Jakub Pullman mal trinásť detí. Väčšina z nich boli vzdelaní. Stali sa učiteľmi, doktormi, riaditeľmi. Jakub Pullman sem prišiel po vojne... Posledný z jeho synov bol môj svokor, ktorý mal na tú dobu gymnázium.“
Mlynár Jakub, ktorý mal za manželku Marišku, bol vraj veľmi prísny. Pretože mali aj pekáreň, piekli pre celú dedinu.

SkryťVypnúť reklamu

+++
Nasmerujme pozornosť k serióznym historickým prameňom. Kedysi Trnava bola vlastníkom štyroch vodných mlynov. Dva sa nachádzali na potoku Trnávka. Mola Interna a Mola Pazsiensis boli ich vznešené názvy. Ďalšie dva boli situované na potoku Parná. Známy Kamenný mlyn alias Mola Lapidea a mlyn v Hrnčiarovciach Mola Gerencsiriensis.
V prvej písomnej zmienke stojí, že v roku 1510 župan Mojžiš Bužlai daroval farskému kostolu sv. Mikuláša pár dedín a mlyn na potoku Parná. Bol to mlyn v Hrrnčiarovciach? Kto vie...
Mlyn sa opäť dostal do písomností o šestnásť rokov neskôr. Vtedy ho vdova Žofia Ilmeriová darovala oltáru sv. Kríža a Všetkých svätých. Bol to mlyn v Hrnčiarovciach?
Štefan Nemečkay v dejinách farnosti Hrnčiaroviec uvádza, že v mlyn v dedine postavili v roku 1571. Mlyn postavil Albert Schlegel z Modry. ,,Nevieme, či môžeme tento údaj považovať za dôveryhodný, pretože existenciu mlyna v Hrnčiarovciach na potoku Parná potvrdzujú najstaršie zachované portálne súpisy z rokov 1553, 1557, 1558 a 1559. Domnievame sa, že mesto dalo mlyn v roku 1571 obnoviť a zdokonaliť. Potvrdenie prenájmu mlyna v roku 1666 je opäť podchytené Štefanom Nemečkayom,“ uvádza zase publikácia Hrnčiarovce nad Parnou, ktorú vydal miestny obecný úrad.
Podľa dostupných informácií si mlyn od mesta prenajal Michal Kubíček v roku 1781 na tri roky. V roku 1785 to bol zase Jozef Skolinovič, o niečo neskôr Adam Štetina.

SkryťVypnúť reklamu

+++
Vráťme sa k novodobým dejinám mlynského areálu, ktoré sa začali písať len pred tromi rokmi. V tomto prípade už historická skleróza a rozporuplnosť nehrozí. ,,Po kúpe nehnuteľnosti sme rok rozmýšľali... Potom sme sa rozhodli a začali s projekčnými prácami. Historická časť bola dobrá. Strojné zariadenia sme len umyli, prebrúsili a natreli. Či sú však stopercentne funkčné, to si netrúfam odhadnúť,“ hovorí M. Haršány.
Pôdorys pôvodného mlyna zachovali. Prakticky celý areál však postavili nanovo.
Dnes v ňom medzi naleštenými mlynskými zariadeniami objavíte prostredie príjemnej reštaurácie. Raritou je menšia izba, takzvaný hudobný salónik. Môžete si objednať z jeho bohatého menu, čašník vám však jedlo neprinesie. ,,Potrava“ je duchovná a spočíva vo výbere hudby z množstva hudobných nosičov.
Achillovou pätou advokáta je dobrá muzika. V mlyne organizuje vystúpenia nekomerčných kapiel, ktoré majú jedného spoločného menovateľa – kvalitu. Pretkávajú ich večery s prednesmi poézie, či s krstami literárnych diel. Tieto podujatia sa dostávajú čoraz viac do povedomia trnavskej kultúrnej obce.
Majiteľ má však ešte ďalšie plány. Podkrovie ukrýva mohutnú povalu, takisto so strojnými zariadeniami. Časom by sa mala premeniť na galériu, v ktorej by bolo možné uvidieť diela začínajúcich výtvarníkov.
Priľahlé hospodárske budovy už nejestvujú. Namiesto nich vyrástla obdobná stavba, v ktorej s nachádza penzión. ,,Za ním by sme chceli ešte dobudovať park s petangovým ihriskom. Rokujeme tiež s hrnčiarovskym múzeom, aby nám poskytlo svoje exponáty. Interiéry i exteriér by sa tak doplnil o poľnohospodárske zariadenia a nástroje. Vytvoril by sa tak akýsi skanzen. A jasné, že do mlyna chceme dotiahnuť čo najviac kultúry. Aby sa stal akýmsi zátiším i relaxom,“ prezrádza možnú budúcnosť M. Haršány.
On sám dostal od rodiny k štyridsiatim ôsmim narodeninám netradičný darček - víkendový pobyt v mlyne. Večne zaneprázdnený právnik opustil na dva dni rodinu, vypol mobil a uprostred muziky si tam osamote vraj veľmi dobre odýchol.

SkryťVypnúť reklamu

Ján Karásek
s použitím publikácie Hrnčiarovce nad Parnou vydanej obecným úradom v roku 2003
foto: Autor a archív M.H.


Zo zamúčenej histórie

Mlynár mal poskytnúť farárovi toľko úžitku z mlyna, koľko poskytoval ktorémukoľvek obyvateľovi Hrnčiaroviec. Uvádza sa to v Iléššovskej kanonickej vizitácii, ktorá sa uskutočnila v roku 1694.
O tridsať rokov neskôr daňové súpisy dosvedčujú, že mlyn sa v tomto období rozpadal. Preto ho mesto dal na svoje náklady zrekonštruovať a znovu prenajímalo. Zo zomletého obilia ponechávalo mlynárovi štvrtinu. Ten mal na oplátku povinnosť chovať pre mesto niekoľko ošípaných a podľa dávneho zvyku dával dva vykŕmené bravy konzulovi.
Všetci mlynári museli sľúbiť dodržanie niektorých ďalších podmienok. Z nich vyberáme:

+ Všetky potrebné opravy vykonávať na vlastné útraty. Mesto sa zaviazalo poskytnúť príspevok na steny, strechu, vrchnú i spodnú dlážku.
+ Mlynár musel uprednostniť suseda pred cudzími a nesmel vziať viac peňazí od kohokoľvek – ak áno, potrestali ho.
+ Všetko, čo v rámci inventára mlyna prevzal, musel v rovnakom stave vrátiť.
+ Plat mlynárovi stanovili na 410 rýnskych zlatých ročne. Pre chudobných v chudobinci bol povinný odovzdať štvrťročne 8 zlatých.
+ V prípade požiaru, ktorý by vypukol zavinením mlynára, ten musel uhradiť všetky vzniknuté škody.

Na všetkých mlynároch však prichádzali neustále sťažnosti, že sa obohacujú na úkor ostatných obyvatešov. Berú vraj už každú „desátu mecku“ a zomleté obilie nahrádzajú otrubami. Preto v roku 1817 vyšlo nariadenie, podľa ktorého majú mlynári mlieť poctivo.

-jk-

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prehľad a automatizácia
  2. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  3. Na Oravskej priehrade s Kalim aj Spievankovom. Vidíme sa naživo
  4. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete
  5. Kde u nás kúpite domácke potraviny
  6. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať
  7. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha
  8. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina
  1. Prehľad a automatizácia
  2. Dopyt v Bratislave mierne klesol, ceny však stále rástli
  3. Šéf PLANEO: Budúcnosť obchodu je v službách
  4. Čo robiť, aby dieťa neskončilo v nemocnici s črevnou virózou?
  5. Odomknite si články na mobile a počítači. Stačí jedno predplatné
  6. Goralské folklórne slávnosti po prvýkrát priamo v horách
  7. Za vysokou spotrebou sa často skrýva zlá kondícia motora
  8. Ktoré regionálne projekty podporí Nadácia COOP Jednota?
  1. Pláže Dominikánskej republiky kraľujú medzi najlepšími na svete 10 076
  2. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 7 540
  3. Dráčik nepúta príbehom, ale perlami ducha 7 318
  4. Pozrite si, kedy hrá futbalové zápasy vaše mesto či dedina 6 292
  5. Miliónová autorka Táňa K. Vasilková: Po úspechu som netúžila 5 662
  6. Kde u nás kúpite domácke potraviny 2 938
  7. Dobrá správa pre pacientov s cukrovkou 2 457
  8. Držanie peňazí na bežnom účte robí Slovákov chudobnejšími 1 883

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  2. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  6. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  7. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  8. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 749
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 914
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 410
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Ilustračná fotka

Medzi nimi sú aj úmyselné zapálenia.


TASR 4 h

Polícia riešila alkohol za volantom v Trnave aj Skalici.


8 h

Poznáme výhercov veľkej záhradkárskej súťaže.


11 h

Dopravná nehoda spomalila situáciu na R1.


13 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Takmer 90 km dlhá cyklotrasa vedie horským prostredím s výhľadmi na Kráľovu hoľu.


7. aug

Mesto v odvolaní spochybnilo výpoveď svedka.


14 h

Ani v oblastných futbalových súťažiach nebola núdza o zaujímavé zápasy.


a 1 ďalší 7. aug

Náklady za múku, ryžu alebo olej súpli prevádzkam o tristo percent.


17 h

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na výlet s deťmi - Vrchhora, priehrada Veľké Uherce
  2. Robert Štepaník: diel 72 - rubrika: moje najhranejšie v máji 2022
  3. Petronela Čellárová: Čo sa vlastne stalo
  4. Ján Valchár: Toto už je asi tretia svetová
  5. Vladimír Krátky: Ch o b o t i n y slovenské ( I. )
  6. Ingrid Tkáčiková: VšZP rodičom pre dieťa ,,naškrabká“ 30 eur ročne na strojček na zuby
  7. Tupou Ceruzou: Pohodoví fašisti
  8. Věra Tepličková: Sestry v akcii alebo Keď už blázinec, tak ako u nás v školstve
  1. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 120 749
  2. Martin Sústrik: Korupcia v ruskej armáde 27 044
  3. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 10 914
  4. Ján Šeďo: Očovčania majú do zajtra hladovku, obchod "stráži" medveď ! 8 410
  5. Jana Melišová: Svet sa zmenil... 7 407
  6. Vladimir Skala: Padá bankový sektor v Číne? 4 232
  7. Post Bellum SK: Hromady mŕtvych a nočné mory o Varšavskom povstaní 4 024
  8. Jozef Tittel: Psychológia investovania 2 640
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  2. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  3. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  4. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  5. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu