Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky
PRED TROMI ROKMI RODINA NIEKDAJŠÍCH MAJITEĽOV ODKÚPILA MLYN. AKO RUINU. DNES SA OPÄŤ SKVIE V PLNEJ KRÁSE.

Detektívka na mlyne pri Hrnčiarovciach

,,Po druhej svetovej vojne sa na mlyne začalo všetko prerábať. Nakúpilo sa dreva na rekonštrukciu. Ale prišli Rusi a pobrali ho. Mlyn potom fungoval približne dva roky. A my sme to robili všetko pre komunistov... Všetky stroje skonfiškovali,“ načiera do s

tudnice spomienok čiperná 67-ročná Libertína Pullmanova, nevesta posledného mlynára Kolomana Pullmana.
Jej rodina je s históriou jedného z najstarších mlynov na Slovensku úzko spätá. Keď sa povie mlyn pri Hrnčiarovciach, tak ľudia jedným dychom dodávajú – mlyn Pullmanových.
Pred tromi rokmi dcéra L. Pullmanovej Zuzana spoločne s manželom mlyn odkúpila. A dnes sa opäť skvie v plnej kráse.

Dopátrať sa však koreňov vodného diela v toku dejín je priam hotovou detektívkou. Akoby ho čas poriadne premlel. Prípadne, mlyn premlel dobu. Ako chcete.
,,Veď nám aj známi historici Radvániovci raz žartom vytkli, že prvé zmienky o mlyne boli podstatne skôr, než sme sa domnievali,“ priznáva manžel Zuzany Marián Haršány. Mlyn sa pre oboch stal srdcovou záležitosťou. ,,Chceme zveľadiť starotcovské role,“ pridáva s úsmevom.
Je advokát, nie historik. O mlynskom areáli len kúsok od Trnavy vie len toľko: Patrila mestu. To ho prenajímalo rôznym mlynárom. Rodina Pullmanových ho odkúpila niekedy koncom prvej svetovej vojny a bývala v ňom až do roku 1968. Po tom, ako štát škonfiškoval technológi, budovu mlyna predali istému pánovi Chylíkovi, ktorý si ho držal skôr ako muzeálnu záležitosť. Až ďalší majiteľ Jozef Vaško začal opäť mlieť a to až do roku 2001.
Pamätníčka Helena Vančová z Hrnčiaroviec si spomína na viac čriepkov do neúplnej mozaiky. Podľa nej posledným prenajímateľom mlynu bol nejaký notár, no už ho nemohol uživiť. Pullmanovci ho neskôr kúpili.
Do mlyna pricestovali na rebriňáku. A na ňom všetky ich deti.
L. Pullmanová môže dodať len toľko: ,,Jakub Pullman mal trinásť detí. Väčšina z nich boli vzdelaní. Stali sa učiteľmi, doktormi, riaditeľmi. Jakub Pullman sem prišiel po vojne... Posledný z jeho synov bol môj svokor, ktorý mal na tú dobu gymnázium.“
Mlynár Jakub, ktorý mal za manželku Marišku, bol vraj veľmi prísny. Pretože mali aj pekáreň, piekli pre celú dedinu.

Skryť Vypnúť reklamu

+++
Nasmerujme pozornosť k serióznym historickým prameňom. Kedysi Trnava bola vlastníkom štyroch vodných mlynov. Dva sa nachádzali na potoku Trnávka. Mola Interna a Mola Pazsiensis boli ich vznešené názvy. Ďalšie dva boli situované na potoku Parná. Známy Kamenný mlyn alias Mola Lapidea a mlyn v Hrnčiarovciach Mola Gerencsiriensis.
V prvej písomnej zmienke stojí, že v roku 1510 župan Mojžiš Bužlai daroval farskému kostolu sv. Mikuláša pár dedín a mlyn na potoku Parná. Bol to mlyn v Hrrnčiarovciach? Kto vie...
Mlyn sa opäť dostal do písomností o šestnásť rokov neskôr. Vtedy ho vdova Žofia Ilmeriová darovala oltáru sv. Kríža a Všetkých svätých. Bol to mlyn v Hrnčiarovciach?
Štefan Nemečkay v dejinách farnosti Hrnčiaroviec uvádza, že v mlyn v dedine postavili v roku 1571. Mlyn postavil Albert Schlegel z Modry. ,,Nevieme, či môžeme tento údaj považovať za dôveryhodný, pretože existenciu mlyna v Hrnčiarovciach na potoku Parná potvrdzujú najstaršie zachované portálne súpisy z rokov 1553, 1557, 1558 a 1559. Domnievame sa, že mesto dalo mlyn v roku 1571 obnoviť a zdokonaliť. Potvrdenie prenájmu mlyna v roku 1666 je opäť podchytené Štefanom Nemečkayom,“ uvádza zase publikácia Hrnčiarovce nad Parnou, ktorú vydal miestny obecný úrad.
Podľa dostupných informácií si mlyn od mesta prenajal Michal Kubíček v roku 1781 na tri roky. V roku 1785 to bol zase Jozef Skolinovič, o niečo neskôr Adam Štetina.

Skryť Vypnúť reklamu

+++
Vráťme sa k novodobým dejinám mlynského areálu, ktoré sa začali písať len pred tromi rokmi. V tomto prípade už historická skleróza a rozporuplnosť nehrozí. ,,Po kúpe nehnuteľnosti sme rok rozmýšľali... Potom sme sa rozhodli a začali s projekčnými prácami. Historická časť bola dobrá. Strojné zariadenia sme len umyli, prebrúsili a natreli. Či sú však stopercentne funkčné, to si netrúfam odhadnúť,“ hovorí M. Haršány.
Pôdorys pôvodného mlyna zachovali. Prakticky celý areál však postavili nanovo.
Dnes v ňom medzi naleštenými mlynskými zariadeniami objavíte prostredie príjemnej reštaurácie. Raritou je menšia izba, takzvaný hudobný salónik. Môžete si objednať z jeho bohatého menu, čašník vám však jedlo neprinesie. ,,Potrava“ je duchovná a spočíva vo výbere hudby z množstva hudobných nosičov.
Achillovou pätou advokáta je dobrá muzika. V mlyne organizuje vystúpenia nekomerčných kapiel, ktoré majú jedného spoločného menovateľa – kvalitu. Pretkávajú ich večery s prednesmi poézie, či s krstami literárnych diel. Tieto podujatia sa dostávajú čoraz viac do povedomia trnavskej kultúrnej obce.
Majiteľ má však ešte ďalšie plány. Podkrovie ukrýva mohutnú povalu, takisto so strojnými zariadeniami. Časom by sa mala premeniť na galériu, v ktorej by bolo možné uvidieť diela začínajúcich výtvarníkov.
Priľahlé hospodárske budovy už nejestvujú. Namiesto nich vyrástla obdobná stavba, v ktorej s nachádza penzión. ,,Za ním by sme chceli ešte dobudovať park s petangovým ihriskom. Rokujeme tiež s hrnčiarovskym múzeom, aby nám poskytlo svoje exponáty. Interiéry i exteriér by sa tak doplnil o poľnohospodárske zariadenia a nástroje. Vytvoril by sa tak akýsi skanzen. A jasné, že do mlyna chceme dotiahnuť čo najviac kultúry. Aby sa stal akýmsi zátiším i relaxom,“ prezrádza možnú budúcnosť M. Haršány.
On sám dostal od rodiny k štyridsiatim ôsmim narodeninám netradičný darček - víkendový pobyt v mlyne. Večne zaneprázdnený právnik opustil na dva dni rodinu, vypol mobil a uprostred muziky si tam osamote vraj veľmi dobre odýchol.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján Karásek
s použitím publikácie Hrnčiarovce nad Parnou vydanej obecným úradom v roku 2003
foto: Autor a archív M.H.


Zo zamúčenej histórie

Mlynár mal poskytnúť farárovi toľko úžitku z mlyna, koľko poskytoval ktorémukoľvek obyvateľovi Hrnčiaroviec. Uvádza sa to v Iléššovskej kanonickej vizitácii, ktorá sa uskutočnila v roku 1694.
O tridsať rokov neskôr daňové súpisy dosvedčujú, že mlyn sa v tomto období rozpadal. Preto ho mesto dal na svoje náklady zrekonštruovať a znovu prenajímalo. Zo zomletého obilia ponechávalo mlynárovi štvrtinu. Ten mal na oplátku povinnosť chovať pre mesto niekoľko ošípaných a podľa dávneho zvyku dával dva vykŕmené bravy konzulovi.
Všetci mlynári museli sľúbiť dodržanie niektorých ďalších podmienok. Z nich vyberáme:

+ Všetky potrebné opravy vykonávať na vlastné útraty. Mesto sa zaviazalo poskytnúť príspevok na steny, strechu, vrchnú i spodnú dlážku.
+ Mlynár musel uprednostniť suseda pred cudzími a nesmel vziať viac peňazí od kohokoľvek – ak áno, potrestali ho.
+ Všetko, čo v rámci inventára mlyna prevzal, musel v rovnakom stave vrátiť.
+ Plat mlynárovi stanovili na 410 rýnskych zlatých ročne. Pre chudobných v chudobinci bol povinný odovzdať štvrťročne 8 zlatých.
+ V prípade požiaru, ktorý by vypukol zavinením mlynára, ten musel uhradiť všetky vzniknuté škody.

Na všetkých mlynároch však prichádzali neustále sťažnosti, že sa obohacujú na úkor ostatných obyvatešov. Berú vraj už každú „desátu mecku“ a zomleté obilie nahrádzajú otrubami. Preto v roku 1817 vyšlo nariadenie, podľa ktorého majú mlynári mlieť poctivo.

-jk-

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vitajte v postapokalyptickom svete
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  4. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  5. Päť chýb pri zateplení strechy
  6. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  7. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  8. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  1. Programátori prezradili, čo ich v práci najviac motivuje
  2. 5 vecí, ktoré definujú prémiové bývanie
  3. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY
  4. Úprava osobného motorového vozidla
  5. Important information for Brazilians living in Slovakia
  6. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  7. Vitajte v postapokalyptickom svete
  8. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  9. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  10. Päť chýb pri zateplení strechy
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 463
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 882
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 674
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 12 536
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 827
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 732
  7. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 544
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 373
  9. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 168
  10. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 153
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Trnavský kraj obnovil cesty na Záhorí

Kraj má v tomto roku na opravu ciest ešte vyčlenených 1,6 milióna eur, z ktorých plánuje obnoviť sedemnásť úsekov ciest II. a III. triedy.

V piešťanskom múzeu uviedli knihu o stíhacej letke 13

Kniha je výsledkom desaťročia trvajúcej mravčej práce autora nielen v archívoch, ale aj v teréne s vtedy ešte žijúcimi pilotmi alebo ich rodinami.

Situácia v nemocniciach začína byť veľmi zlá, hovorí Naď

Testovanie je podľa Jaroslava Naďa jediná vec, ktorá môže Slovensko zachrániť pred lockdownom.

Minister obrany SR Jaroslav Naď.

Policajti tam pravidelne pokutujú, domácim mesto pomôcť nevie

Ľudia žijúci v bytovom komplexe Arboria sa sťažujú na nedostatok verejných parkovacích miest pred svojím bydliskom.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

V kraji sú na tom najhoršie okresy Banská Bystrica a Brezno

Včera zistili na Slovensku viac ako 2 200 nakazených. 210 z toho v Banskobystrickom kraji. 56 v okrese Banská Bystrica a 45 v okrese Brezno.

Už ste čítali?