Streda, 28. júl, 2021 | Meniny má KrištofKrížovkyKrížovky
PRED TROMI ROKMI RODINA NIEKDAJŠÍCH MAJITEĽOV ODKÚPILA MLYN. AKO RUINU. DNES SA OPÄŤ SKVIE V PLNEJ KRÁSE.

Detektívka na mlyne pri Hrnčiarovciach

,,Po druhej svetovej vojne sa na mlyne začalo všetko prerábať. Nakúpilo sa dreva na rekonštrukciu. Ale prišli Rusi a pobrali ho. Mlyn potom fungoval približne dva roky. A my sme to robili všetko pre komunistov... Všetky stroje skonfiškovali,“ načiera do s

tudnice spomienok čiperná 67-ročná Libertína Pullmanova, nevesta posledného mlynára Kolomana Pullmana.
Jej rodina je s históriou jedného z najstarších mlynov na Slovensku úzko spätá. Keď sa povie mlyn pri Hrnčiarovciach, tak ľudia jedným dychom dodávajú – mlyn Pullmanových.
Pred tromi rokmi dcéra L. Pullmanovej Zuzana spoločne s manželom mlyn odkúpila. A dnes sa opäť skvie v plnej kráse.

Dopátrať sa však koreňov vodného diela v toku dejín je priam hotovou detektívkou. Akoby ho čas poriadne premlel. Prípadne, mlyn premlel dobu. Ako chcete.
,,Veď nám aj známi historici Radvániovci raz žartom vytkli, že prvé zmienky o mlyne boli podstatne skôr, než sme sa domnievali,“ priznáva manžel Zuzany Marián Haršány. Mlyn sa pre oboch stal srdcovou záležitosťou. ,,Chceme zveľadiť starotcovské role,“ pridáva s úsmevom.
Je advokát, nie historik. O mlynskom areáli len kúsok od Trnavy vie len toľko: Patrila mestu. To ho prenajímalo rôznym mlynárom. Rodina Pullmanových ho odkúpila niekedy koncom prvej svetovej vojny a bývala v ňom až do roku 1968. Po tom, ako štát škonfiškoval technológi, budovu mlyna predali istému pánovi Chylíkovi, ktorý si ho držal skôr ako muzeálnu záležitosť. Až ďalší majiteľ Jozef Vaško začal opäť mlieť a to až do roku 2001.
Pamätníčka Helena Vančová z Hrnčiaroviec si spomína na viac čriepkov do neúplnej mozaiky. Podľa nej posledným prenajímateľom mlynu bol nejaký notár, no už ho nemohol uživiť. Pullmanovci ho neskôr kúpili.
Do mlyna pricestovali na rebriňáku. A na ňom všetky ich deti.
L. Pullmanová môže dodať len toľko: ,,Jakub Pullman mal trinásť detí. Väčšina z nich boli vzdelaní. Stali sa učiteľmi, doktormi, riaditeľmi. Jakub Pullman sem prišiel po vojne... Posledný z jeho synov bol môj svokor, ktorý mal na tú dobu gymnázium.“
Mlynár Jakub, ktorý mal za manželku Marišku, bol vraj veľmi prísny. Pretože mali aj pekáreň, piekli pre celú dedinu.

Skryť Vypnúť reklamu

+++
Nasmerujme pozornosť k serióznym historickým prameňom. Kedysi Trnava bola vlastníkom štyroch vodných mlynov. Dva sa nachádzali na potoku Trnávka. Mola Interna a Mola Pazsiensis boli ich vznešené názvy. Ďalšie dva boli situované na potoku Parná. Známy Kamenný mlyn alias Mola Lapidea a mlyn v Hrnčiarovciach Mola Gerencsiriensis.
V prvej písomnej zmienke stojí, že v roku 1510 župan Mojžiš Bužlai daroval farskému kostolu sv. Mikuláša pár dedín a mlyn na potoku Parná. Bol to mlyn v Hrrnčiarovciach? Kto vie...
Mlyn sa opäť dostal do písomností o šestnásť rokov neskôr. Vtedy ho vdova Žofia Ilmeriová darovala oltáru sv. Kríža a Všetkých svätých. Bol to mlyn v Hrnčiarovciach?
Štefan Nemečkay v dejinách farnosti Hrnčiaroviec uvádza, že v mlyn v dedine postavili v roku 1571. Mlyn postavil Albert Schlegel z Modry. ,,Nevieme, či môžeme tento údaj považovať za dôveryhodný, pretože existenciu mlyna v Hrnčiarovciach na potoku Parná potvrdzujú najstaršie zachované portálne súpisy z rokov 1553, 1557, 1558 a 1559. Domnievame sa, že mesto dalo mlyn v roku 1571 obnoviť a zdokonaliť. Potvrdenie prenájmu mlyna v roku 1666 je opäť podchytené Štefanom Nemečkayom,“ uvádza zase publikácia Hrnčiarovce nad Parnou, ktorú vydal miestny obecný úrad.
Podľa dostupných informácií si mlyn od mesta prenajal Michal Kubíček v roku 1781 na tri roky. V roku 1785 to bol zase Jozef Skolinovič, o niečo neskôr Adam Štetina.

Skryť Vypnúť reklamu

+++
Vráťme sa k novodobým dejinám mlynského areálu, ktoré sa začali písať len pred tromi rokmi. V tomto prípade už historická skleróza a rozporuplnosť nehrozí. ,,Po kúpe nehnuteľnosti sme rok rozmýšľali... Potom sme sa rozhodli a začali s projekčnými prácami. Historická časť bola dobrá. Strojné zariadenia sme len umyli, prebrúsili a natreli. Či sú však stopercentne funkčné, to si netrúfam odhadnúť,“ hovorí M. Haršány.
Pôdorys pôvodného mlyna zachovali. Prakticky celý areál však postavili nanovo.
Dnes v ňom medzi naleštenými mlynskými zariadeniami objavíte prostredie príjemnej reštaurácie. Raritou je menšia izba, takzvaný hudobný salónik. Môžete si objednať z jeho bohatého menu, čašník vám však jedlo neprinesie. ,,Potrava“ je duchovná a spočíva vo výbere hudby z množstva hudobných nosičov.
Achillovou pätou advokáta je dobrá muzika. V mlyne organizuje vystúpenia nekomerčných kapiel, ktoré majú jedného spoločného menovateľa – kvalitu. Pretkávajú ich večery s prednesmi poézie, či s krstami literárnych diel. Tieto podujatia sa dostávajú čoraz viac do povedomia trnavskej kultúrnej obce.
Majiteľ má však ešte ďalšie plány. Podkrovie ukrýva mohutnú povalu, takisto so strojnými zariadeniami. Časom by sa mala premeniť na galériu, v ktorej by bolo možné uvidieť diela začínajúcich výtvarníkov.
Priľahlé hospodárske budovy už nejestvujú. Namiesto nich vyrástla obdobná stavba, v ktorej s nachádza penzión. ,,Za ním by sme chceli ešte dobudovať park s petangovým ihriskom. Rokujeme tiež s hrnčiarovskym múzeom, aby nám poskytlo svoje exponáty. Interiéry i exteriér by sa tak doplnil o poľnohospodárske zariadenia a nástroje. Vytvoril by sa tak akýsi skanzen. A jasné, že do mlyna chceme dotiahnuť čo najviac kultúry. Aby sa stal akýmsi zátiším i relaxom,“ prezrádza možnú budúcnosť M. Haršány.
On sám dostal od rodiny k štyridsiatim ôsmim narodeninám netradičný darček - víkendový pobyt v mlyne. Večne zaneprázdnený právnik opustil na dva dni rodinu, vypol mobil a uprostred muziky si tam osamote vraj veľmi dobre odýchol.

Skryť Vypnúť reklamu

Ján Karásek
s použitím publikácie Hrnčiarovce nad Parnou vydanej obecným úradom v roku 2003
foto: Autor a archív M.H.


Zo zamúčenej histórie

Mlynár mal poskytnúť farárovi toľko úžitku z mlyna, koľko poskytoval ktorémukoľvek obyvateľovi Hrnčiaroviec. Uvádza sa to v Iléššovskej kanonickej vizitácii, ktorá sa uskutočnila v roku 1694.
O tridsať rokov neskôr daňové súpisy dosvedčujú, že mlyn sa v tomto období rozpadal. Preto ho mesto dal na svoje náklady zrekonštruovať a znovu prenajímalo. Zo zomletého obilia ponechávalo mlynárovi štvrtinu. Ten mal na oplátku povinnosť chovať pre mesto niekoľko ošípaných a podľa dávneho zvyku dával dva vykŕmené bravy konzulovi.
Všetci mlynári museli sľúbiť dodržanie niektorých ďalších podmienok. Z nich vyberáme:

+ Všetky potrebné opravy vykonávať na vlastné útraty. Mesto sa zaviazalo poskytnúť príspevok na steny, strechu, vrchnú i spodnú dlážku.
+ Mlynár musel uprednostniť suseda pred cudzími a nesmel vziať viac peňazí od kohokoľvek – ak áno, potrestali ho.
+ Všetko, čo v rámci inventára mlyna prevzal, musel v rovnakom stave vrátiť.
+ Plat mlynárovi stanovili na 410 rýnskych zlatých ročne. Pre chudobných v chudobinci bol povinný odovzdať štvrťročne 8 zlatých.
+ V prípade požiaru, ktorý by vypukol zavinením mlynára, ten musel uhradiť všetky vzniknuté škody.

Na všetkých mlynároch však prichádzali neustále sťažnosti, že sa obohacujú na úkor ostatných obyvatešov. Berú vraj už každú „desátu mecku“ a zomleté obilie nahrádzajú otrubami. Preto v roku 1817 vyšlo nariadenie, podľa ktorého majú mlynári mlieť poctivo.

-jk-

Najčítanejšie na My Trnava

Inzercia - Tlačové správy

  1. M. Šmigura: Pozeráme sa smerom na Varšavu
  2. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu
  3. Kravy jedia srvátku. Výrobky vďaka tomu nemajú konkurenciu
  4. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  5. Túto bagetu jedia Slováci už 24 rokov. Čo nám chutí najviac?
  6. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  7. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  8. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach?
  9. Lenivý brunch s Muchom
  10. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti
  1. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  2. Do portfólia Proxenty pribudol projekt na Šancovej
  3. 60 rokov tradície s ekologickým srdcom a modernou víziou
  4. Ako dlho skladovať kukuricu a hrach, aby ostali sladké?
  5. Keď ekológia spája
  6. Wüstenrot predstavuje novú stratégiu pre slovenský trh
  7. Na zmenu zdravotnej poisťovne vám po novom stačia 3 minúty
  8. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  9. Osviežujúci skúter legendárnej talianskej značky
  10. Čítajte SME.sk odomknuté a bez reklamy
  1. Úchvatná Petra: Stovky rokov zabudnutá v jordánskej púšti 11 071
  2. Prečo by ste si nemali odoprieť balenú bagetu? 5 218
  3. Od Česka až po Jadran 3 978
  4. Ako nájsť dobrý jogurt? Ak neobsahuje toto, ani ho nekupujte 3 735
  5. Slovenské čučoriedky? Nemusíte ísť do lesa, kúpite ich v reťazci 3 342
  6. Nová sála i námestie. Trnavské Mýto sa stane novým centrom 3 233
  7. Ako sa nepripraviť o zákazníkov bez hotovosti 3 166
  8. Najzelenšie nákupné centrum na Slovensku otvorí druhú etapu 2 651
  9. Túžite sa konečne zbaviť dioptrií, ale bráni vám v tom strach? 2 515
  10. Sudoku na leto: Nenechajte sivé bunky zaháľať ani cez prázdniny 2 207
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

V osobnom aute sa nachádzali tri maloleté osoby a vodič.


SITA 32m
Ilustračné.

Vozidlo Lada Niva šoféroval 79-ročný muž.


SITA 5 h

Počet pozitívnych začína opäť stúpať. Vieme, koľko z nich pribudlo v Trnavskom kraji.


SITA 6 h

Pred jazdou si vypili vodiči i cyklisti.


TASR 9 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Šelma ležala neďaleko kontajnera.


a 1 ďalší 5 h

K machináciám malo prísť v súvislosti s výstavbou parkovacích domov.


9 h

Občianske združenie dostalo za stavebný delikt pokutu. Predseda hovorí, že boli presvedčení o tom, že neporušujú stavebný zákon.


27. júl

Primátor Novák opäť žiada zvýšenie rýchlosti na ceste medzi Prievidzou a Novákmi na sto kilometrov za hodinu. O zvýšení rýchlosti na tomto úseku sa hovorí už desať rokov.


27. júl

Už ste čítali?