,,Po preskúmaní terénu sme zistili, že ide o prechodné táborisko lovcov mamutov. V blízkosti klov sa nachádzali pracovné nástroje, fragment lebky jeleňa,“ informoval nás Marián Klčo z oddelenia dokumentácie. Veľmi vzácnym nálezom sú pozostatky nosorožca srstnatého. Takýchto kostených zbytkov je na Slovensku veľmi málo. Tento chladnomilný vyhynutý druh nosorožca mal na lebke zreteľné stopy po zásekoch nejakým predmetom.
,,Nájdené kly nepochádzajú z jedného mamuta. Jeden má približne 1,5 metra a pochádza zo staršieho jedinca. Druhý je menší, z mladšieho kusu,“ vysvetlil M. Klčo. Na kloch bolo vidieť, ako sú sekané. V ich blízkosti našli kamenné nástroje.
,,Neďaleko sme objavili aj hrob z obdobia neolitu, mladšej doby kamennej, teda datujeme ho do obdobia asi 3500 rokov pred Kristom. Vtedy na tomto území sídlila lengyelská kultúra. Nebožtík sa nachádzal v skrčenej polohe,“ poodhalil výsledky archeologického prieskumu M. Klčo.
Pod pravou rukou mal uložený kus hematitu červenej farby a malú vápencovú vybrúsenú guľku. Tá buď slúžila ako drvidlo na použité farbivo alebo išlo magický predmet. Jej nositeľa asi chránila pred pôsobením negatívnych síl. V praveku sa tento spôsob bežne používal v celej Európe. Červené farbivo bolo pravdepodobne súčasťou pohrebného rituálu, ktorým posypali mŕtveho týmto symbolom krvi.
,,Pochovaná postava je asi muž, ale veľmi ťažko sa to dá rozoznať. I to, ako muž zomrel, či násilnou smrťou alebo podľahol zraneniam či chorobe, určí až antropológ,“ vysvetlil.
V oblasti Moravian nad Váhom najmä na ľavej strane sa kedysi koncentrovali teplé pramene. Počas zimy sa sem chodila napájať lesná zver, čo lovci využívali. ,,Pravá strana Váhu nebola až taká vhodná pre osídlenie. Bol tu Dudváh a ešte v 19. storočí sa v týchto oblastiach nachádzali lužné lesy. Teda pomerne zamokrená oblasť od Krakovian, Veľkých Kostolian až po Žlkovce,“ vysvetlil M. Klčo. Tu sa ľudia usádzali na sprašových dunách. No ani tu sa príliš nezdržovali. Na mieste ulovili zver, rozporcovali ju, skonzumovali a odišli.
Nájdené kly pri Krakovanoch boli vo veľmi zlom stave. Za tisícky rokov sa stratila ich súdržnosť. Preto všetky archeologické nálezy v súčasnosti konzervujú a odborne spracovávajú. Vystavené by mali byť v expozícii Balneologického múzea v časti archeológia regiónu.
Rasťo Piovarči