Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Robo Opatovský: Hrám všade, len nie v Trnave

Kedysi by o ňom staré mamy povedali, že je to súci švihák s čertovsky peknými očami. Nemusím byť ani stará mama, aby som to potvrdila a ešte pridala, že je milý a sympatický. Rodený ,,Trnafčan“, gitarista a spevák, ktorý si čoskoro pripomenie desaťročie n





a hudobnej scéne, má v talóne päť úspešných popových albumov a práve pripravuje jazzovo - swingovú chuťovku. Nielen o detstve, hudbe a snoch nám porozprával Robo Opatovský.


Ako si sa dostal k hudbe?
Máme ju v krvi. Veľa muziky sa ku mne dostalo cez otcove DJ-stvo. Keď som bol trochu starší, brával ma občas na svoje diskotéky a hudbu som aj často počúval. Začal som hrať na gitaru a chodil som na súkromné hodiny k Štefanovi Slezákovi. Samozrejme, ako decku sa mi veľmi učiť nechcelo. Chvíľu som chodil aj na džudo, ale otec mi to zatrhol, lebo sa bál, že si môžem ublížiť a s gitarou to ďaleko nedotiahnem. Bol som malý rebel a dokázal som byť zásadne proti všetkému.

Skryť Vypnúť reklamu



Ostalo ti to, alebo si nakoniec ustúpil?
Napokon som povolil a zvíťazil môj zmysel pre povinnosť. Zlom prišiel v siedmej triede na základnej, gitara ma začala veľmi baviť a po talentovkách ma prijali na bratislavské konzervatórium. Vtedy sa najviac prejavilo, že som kozorožec. Pracoval som na sebe, študoval som rôzne gitarové skladby, transkripcie...Po škole som sa rozhodoval, čo ďalej. Upustil som od cesty gitarového virtuóza a dal som sa na dráhu doprovodného gitaristu. Ale zistil som, že ani toto nie je pre mňa. Stretol som sa s Ľubom „Umelcom“ Priehradníkom, ktorý práve zakladal kapelu. Ja som uňho spieval, a keďže som perfekcionista, vrhol som sa do štúdia spevu. Bola to poriadna zmena, vtedy mi ako pedagóg veľmi pomohla Adriena Bartošová. Ale na gitaru som nikdy nezanevrel, som s ňou veľmi spätý a stále na nej tvorím piesne.

Skryť Vypnúť reklamu



Vyrastal si na sídlisku. Ako spomínaš na detstvo na trnavskej Vodárni?
Priznám sa, nebol som veľmi členom partie. Akosi mi prischlo, že som bol pomimo hlavného prúdu. A to mi zostalo aj v rámci hudby. Mal som vlastný svet. Bol som viac introvertný a často som chodieval ku starým rodičom na dobré knižky.

Čo si vtedy čítaval?
Karla Maya, Hitchocka a rôzne detektívky. V škole sme však mali povinné čítanie a nato mi nezostal pri gitare čas. Tak to dobieham až teraz, v posteli čítam Hemingwaya, Remarqua, Camusa. A som rád, že v telke nič poriadne nie je, aspoň mám čas na knihy.

V jednom rozhovore spomínaš, že na základnej škole ti matematika, fyzika a chémia veľmi nevoňali.
Áno, aj preto som im ustúpil a vybral si konzervatórium.

Našli sa aj také, ktoré si zbožňoval?
Jednoznačne hudobná výchova a jazyky. Mám dobré uši na prízvuk a slovíčka. Očarili ma aj prírodné vedy a na konzervatóriu dejiny hudby. Ako dieťa som učenie cítil, ako niečo, čo musím. Dnes po tridsiatke sa učím preto, lebo ma to veľmi baví a teším sa z toho. Napríklad Rollandov román Peter a Lucia som si prečítal až teraz...

Skryť Vypnúť reklamu

Keď si odišiel do Bratislavy, mal si iba štrnásť rokov. Ako si prežíval, že odchádzaš z domu?
Veľmi dobre si spomínam na prvé momenty roku 1984, keď som prišiel do Bratislavy. Otec ma na jeseň doviezol na internát, zostal som tam sám a začal si žiť vlastný život. Z tohto obdobia mám pekné spomienky. Po 1989 prišli zmeny a nová energia. Ale aj to obdobie malo pre mňa čaro.




Mal si na internáte kamarátov?
Nikdy som nebol úplný samotár. Mal som kopec kamošov – hudobníkov, ktorí mi zostali až dodnes. Napríklad Kamil Veselský, Paľo Janík, Sveťo Malachovský, Maťo Beneš. To sú chalani, s ktorými som toho veľa prežil a odohral. Som rád, že tieto kontakty ostali a spolupracujeme spolu.




Robili ste si aj párty?
Tak tam sa diali veci, ktoré sa nedajú ani publikovať (smiech).

Také ako na vojne?
Byť rok vo Vojenskom umeleckom súbore nebola ani vojna. Ja som to bral ako muzikantskú prax. Veľmi som neslúžil, ani som kefkou nečistil záchody. Priam ročná dovolenka na hudobných zájazdoch. Aj keď to nebolo dovolené, chodili sme v civile a prešlo nám to. Iba nad nami mávli rukou. Vusáci mohli všetko.

Je o tebe známe, že ako mládenec si bol magnetom na ženy. A aj na staršie...
Veľmi som si to neuvedomoval, ale vždy som mal nejakú frajerku. Ale čím som starší, som viac sám. Asi to bude tým, že som náročnejší na seba i na partnerku. Ale priznávam, že baby sa mi vždy páčili a veľmi rýchlo som sa zamiloval. Bol som do toho hrrr...

A tá staršia láska?
Vojenský umelecký súbor. Tam som spoznal o dvanásť rokov staršiu ženu. Bolo to niečo iné, lebo mala rozhľad a naučila ma všeličo nové (smiech).

V roku 1996 si vstúpil na hudobnú scénu úspešným singlom Heartbreaker. Cítil si, že sa prelomili ľady?
Áno. Bola to totálna novinka. Pieseň sa stala vo Fun rádiu najhranejším singlom a pomohlo mi to odraziť sa.

Čím to bolo?
Ponúkol som niečo úplne iné, ako sa na slovenskej hudobnej scéne hrávalo. Vtedy Ľubo „Umelec“ Priehradník urobil aranžmán, ktoré bolo neskutočne nadčasové a ľudia si mysleli, že je to nejaký americký hit. Keby som túto pieseň nasadil dnes, bola by stále moderná. Oficiálne som vstúpil na hudobnú scénu v roku 1997 s albumom ROBERT OPATOVSKY.

Takže tento rok osláviš už desaťročie na hudobnej scéne?
Áno, na toto výročie (smiech) som sa rozhodol urobiť nový album s mojou srdcovou hudbou – jazzom a swingom. Splnil som si ním svoj veľký sen.

Aké máš ešte sny?
Je ich veľa. Chcem veľa hrať, možno skúsiť jazzové festivaly. Ale mám len tridsaťštyri rokov, takže som len v polovici.

Keď sme pri tom veku. Vieš si samého seba predstaviť ako dedka?
Vidím sa, ako v jazzovom klube spievam jazzové štandardy. Vychutnávam si život s krásnou nestarnúcou ženou. Na terase okolo nás behajú malé deti, vnúčatá a ja im odovzdávam životnú múdrosť, ktorú dovtedy nazbieram (smiech).

Koľko by si chcel mať detí?
Dve, tri – tak aby bolo doma veselo. Verím, že sa to podarí, lebo čas tak letí.


Budeš chcieť, aby aj tvoje deti boli hudobníkmi?
Určite im to striktne nenariadim. Budem im želať zamestnanie, ktoré ich bude robiť šťastných. Ale isto dostanú do vienka hudobnícke gény, budú ma počuť hrať, budú stretávať mojich priateľov – muzikantov a to ich ovplyvní. Tešilo by ma, keby hrali na nejaký hudobný nástroj, lebo to vyvíja citovosť a citlivosť. Deti potrebujú aj v tomto smere vedenie, pretože sú obklopované masovosťou, brakmi a tendenčnosťami. Doprial by som im väčší rozhľad v umení, hudbe i knihách.


Cestovanie je tvoj veľký koníček. Čo ťa ťahá do sveta?
Iné kultúry, iní ľudia, energia, hudba, samozrejme história a pamiatky. Európu mám už pochodenú, rok som strávil v Japonsku a stále ma čaká Amerika. Naposledy som si vychutnával Paríž a jeho zákutia. Tam som zažil fantastickú príhodu, keď som vychádzal z metra a zrazu ma oslovia dvaja Slováci „Robo, ahoj, čo ty tu? Môžeme sa s tebou odfotiť?“ Bolo to veľmi príjemné, keď vás v Paríži len tak niekto osloví a spozná vás.

Pri práci na albume V tom zvláštnom sne si využil texty Stanislava Štepku. Táto netradičná spolupráca naznačuje, že nechceš tvoriť komerčné hity?
Vždy si vyberám ľudí, ktorí niečo znamenajú, a nielen pre mňa. Vážim si Stanislava Štepku, Milana Lasicu, Zora Laurinca i Vlada Krausa, ktorý napísal text k piesňam Hovorila po španielsky alebo Prílev energie. Na novom albume SWING AND...som si zaspieval duet s Richardom Müllerom a mojim obľúbeným Jozefom Lauferom. Sú to skvelí ľudia a mňa práca s nimi baví. Neriešim, či som trendový alebo nie, snažím sa robiť muziku, ktorá je dobrá a zároveň sa páči ľuďom.

Do rodnej Trnavy chodíš pravidelne za rodičmi na nedeľné obedy. Keď prechádzaš jej ulicami, je niečo, čo sa ti na nej nepáči?
Zdá sa mi, že Trnava večer vôbec nežije. Ľudia chodia málo s rodinou a kamarátmi do reštaurácií, kaviarničiek a na prechádzky mestom. Potvrdilo sa mi to, keď som po nahrávaní albumu vyšiel s Jozefom Lauferom do ulíc. Laufer si vyspevoval, jeho hlas sa krásne ozýval a nikde ani živej duše. On sám sa začal vypytovať: „Kde jsou lidi? Žije tady někdo?“ A tiež mi u Trnavčanov chýba lokálpatriotizmus. Osobne vidím, že na rodákov sa zabúda. Nehral som tu veľmi dlho. Je zvláštne, že dostávam pozvania po celom Slovensku, len doma v Trnave nie.

Spýtam sa aj opačne. Je tu niečo, čo máš obzvlášť rád?
Pravdaže. Mám rád trnavské zákutia, ktoré sa spájajú so spomienkami. Mám rád Fortunu, kde som cvičil klavír. Tiež sa mi páči promenáda a staré centrum, ktoré neobídem vždy, keď prídem na dlhšie.

Text: Zuzana Muchová
Foto: archív R.O.






Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 392
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 29 349
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 075
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 269
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 837
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 773
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 387
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 377
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 261
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 114
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trnava - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trnava

Zaistené drogy.

Pri protidrogových akciách obvinili štyri osoby.

1 h
Ilustračné foto.

Samospráva dokončuje aj nízkouhlíkovú stratégiu, na ktorej bude založená aj nová energetická politika kraja.

4 h

Testovanie v priestoroch automobilky potrvá do utorka.

4 h

Miera pozitívnych testov v krajskom meste dosiahla 1,15 percenta.

7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

21 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

21 h

Testovanie pokračuje aj v nedeľu. V okrese Púchov je priebežná pozitivita pod pol percenta.

24. jan

Petra inšpirovala k textu tragédia. Na Oravskej priehrade sa utopili bratranci.

24. jan

Už ste čítali?